Európsky parlament nedávno podporil nové pravidlá pre využívanie rastlín vytvorených pomocou takzvaných nových genomických techník (NGT – New Genomic Techniques). Ide o najvýznamnejšiu zmenu európskej legislatívy v oblasti genetických úprav rastlín za posledných viac než dvadsať rokov a zároveň o tému, ktorá rozdeľuje vedcov, poľnohospodárov, politikov aj spotrebiteľov.
Nová regulácia reaguje na rýchly vývoj technológií, ktoré umožňujú upravovať genetickú informáciu rastlín presnejšie a rýchlejšie než tradičné šľachtenie. Zástancovia tvrdia, že Európa si už nemôže dovoliť ignorovať nástroje, ktoré by mohli pomôcť zmierniť dôsledky klimatických zmien, znížiť spotrebu pesticídov a zvýšiť odolnosť plodín voči suchu. Kritici naopak upozorňujú, že dlhodobé dôsledky týchto zásahov ešte nie sú dostatočne preskúmané a varujú pred rastúcou koncentráciou moci v rukách niekoľkých veľkých agrochemických spoločností.
Prečo Európa mení pravidlá pre genetické úpravy?
Doteraz sa na všetky geneticky upravené rastliny v Európskej únii vzťahovali rovnaké prísne pravidlá. Nová legislatíva však rozlišuje medzi klasickými GMO a rastlinami vytvorenými pomocou nových genomických techník, ako je napríklad technológia CRISPR/Cas.
Kým pri tradičných GMO sa do genómu rastliny často vkladala DNA z iného organizmu, nové techniky umožňujú vykonávať cielené zmeny priamo v existujúcej genetickej informácii rastliny bez pridania cudzej DNA (European Commission, 2023). Niektoré takéto zmeny sú pritom prakticky nerozoznateľné od mutácií, ktoré by mohli vzniknúť prirodzene alebo klasickým šľachtením.
Najznámejšou metódou je technológia CRISPR/Cas, označovaná aj ako „genetické nožnice“. Vedci pomocou nej dokážu cielene upraviť konkrétny gén zodpovedný napríklad za náchylnosť rastliny na choroby, schopnosť hospodáriť s vodou alebo odolnosť voči vysokým teplotám.
Nové pravidlá zavádzajú dvojstupňový systém. Rastliny, ktorých genetické zmeny by mohli vzniknúť prirodzenou cestou alebo konvenčným šľachtením, budú podliehať výrazne jednoduchšiemu schvaľovaciemu procesu. Komplexnejšie genetické úpravy zostanú pod prísnejším dohľadom a budú sa posudzovať podobne ako súčasné GMO.
Za zmenou legislatívy stojí presvedčenie, že európske poľnohospodárstvo bude v nasledujúcich desaťročiach čeliť bezprecedentným výzvam. Rastúce teploty, častejšie obdobia sucha, nové choroby rastlín a tlak na znižovanie používania chemických prípravkov vytvárajú situáciu, v ktorej tradičné šľachtiteľské postupy nemusia byť dostatočne rýchle.
Čo hovoria vedecké štúdie?
Potenciálne prínosy geneticky upravených plodín dokumentuje viacero vedeckých štúdií. Jedna z najcitovanejších metaanalýz, ktorá zahŕňala výsledky 147 výskumov z celého sveta, ukázala, že pestovanie geneticky upravených plodín viedlo v priemere k zníženiu používania chemických pesticídov o 37 %, zvýšeniu úrody o 22 % a rastu príjmov farmárov o 68 % (Klümper & Qaim, 2014).
Autori zároveň upozorňujú, že konkrétne výsledky sa výrazne líšia podľa typu plodiny, pestovateľských podmienok a charakteru genetickej úpravy. Väčšina analyzovaných dát navyše pochádzala zo starších typov GMO, predovšetkým kukurice a sóje odolnej voči škodcom.
Význam nových genomických techník rastie najmä v kontexte klimatických zmien. Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo považuje vývoj odrôd odolných voči suchu, vysokým teplotám a zasoleniu pôdy za jednu z kľúčových podmienok budúcej potravinovej bezpečnosti (FAO, 2022).
Pokiaľ ide o vplyv na zdravie, doterajšie vedecké dôkazy nepreukázali, že by schválené geneticky upravené potraviny predstavovali vyššie zdravotné riziko než konvenčné plodiny. Americká Národná akadémia vied analyzovala viac ako dve desaťročia výskumu a stovky vedeckých štúdií, pričom nenašla dôkazy o zvýšenom zdravotnom riziku schválených GMO plodín (National Academies of Sciences, Engineering, and Medicine, 2016).
Podobné závery opakovane uvádza aj Európsky úrad pre bezpečnosť potravín. Podľa EFSA rastliny vytvorené pomocou cielených genomických úprav v mnohých prípadoch nepredstavujú nové riziká v porovnaní s rastlinami vyšľachtenými tradičnými metódami. Zároveň však zdôrazňuje, že každú novú odrodu treba posudzovať individuálne, pretože rozsah rizík závisí od konkrétnej genetickej zmeny a vlastností výslednej rastliny (EFSA, 2022).
Kde sa názory odborníkov rozchádzajú?
Hoci je technológia CRISPR výrazne presnejšia než staršie genetické metódy, nie je úplne bezchybná. Vedci upozorňujú na takzvané „off-target“ efekty, teda neúmyselné zásahy do iných častí genómu. Ich výskyt je síce podľa dostupných štúdií relatívne zriedkavý, no nemožno ho úplne vylúčiť (Modrzejewski et al., 2019).
Niektoré výskumy zároveň upozorňujú, že okrem neplánovaných zmien mimo cieľového miesta môžu vznikať aj neočakávané úpravy priamo v cielene upravených oblastiach DNA. Z tohto dôvodu časť vedcov odporúča zachovať dôsledné hodnotenie bezpečnosti pred uvedením nových odrôd na trh (Koller et al., 2023).
Otvorenou otázkou zostávajú aj dlhodobé environmentálne dôsledky. Medzi najčastejšie diskutované riziká patrí možný prenos genetických zmien do voľne rastúcich populácií, vznik rezistencie škodcov alebo vplyv na biodiverzitu. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín síce konštatuje, že pri mnohých rastlinách vytvorených pomocou nových genomických techník nie sú potrebné rozsiahlejšie hodnotenia než pri konvenčnom šľachtení, zároveň však podporuje prístup založený na posudzovaní „prípad od prípadu“ (EFSA, 2022).
Diskusia sa pritom netýka iba vedy. Jednou z najspornejších tém sú patenty na geneticky upravené rastliny. Kritici upozorňujú, že nové pravidlá môžu posilniť postavenie niekoľkých veľkých agrochemických spoločností a obmedziť možnosti menších šľachtiteľov či farmárov.
Významnú diskusiu vyvoláva aj označovanie potravín. Kým časť verejnosti požaduje povinné označovanie všetkých produktov vytvorených pomocou nových genomických techník, zástancovia reformy argumentujú, že pri genetických zmenách nerozoznateľných od prirodzených mutácií takéto označovanie stráca vedecké opodstatnenie.
Napriek rozdielnym názorom sa väčšina odborníkov zhoduje v jednom zásadnom bode: rozhodujúca by nemala byť samotná technológia, ale vlastnosti konkrétnej rastliny.
Nové genomické techniky pravdepodobne samy osebe nevyriešia všetky problémy moderného poľnohospodárstva. Môžu sa však stať jedným z nástrojov, ktoré pomôžu reagovať na klimatické zmeny, rastúci dopyt po potravinách a tlak na udržateľnejšiu výrobu. To, či Európa dokáže nájsť rovnováhu medzi podporou inovácií, ochranou životného prostredia a dôverou spotrebiteľov, ukážu až nasledujúce roky.
Ing. Tomáš Baran
Použitá literatúra:
European Commission. (2023). Proposal for a Regulation on plants obtained by certain new genomic techniques.
European Food Safety Authority (EFSA). (2022). Criteria for risk assessment of plants produced by targeted mutagenesis, cisgenesis and intragenesis. EFSA Journal, 20(10), e7618.
Food and Agriculture Organization of the United Nations (FAO). (2022). The State of Food and Agriculture 2022.
Klümper, W., & Qaim, M. (2014). A meta-analysis of the impacts of genetically modified crops. PLOS ONE, 9(11), e111629. https://doi.org/10.1371/journal.pone.0111629
Koller, F., Masson, A., & Hilbeck, A. (2023). Unintended genetic changes in plants caused by new genomic techniques and their potential biosafety implications. Frontiers in Bioengineering and Biotechnology, 11.
Modrzejewski, D., Hartung, F., Sprink, T., Krause, D., Kohl, C., & Wilhelm, R. (2019). What is the available evidence for the range of applications of genome editing as a new tool for plant trait modification and the potential occurrence of associated off-target effects? EFSA Supporting Publications, 16(8).
National Academies of Sciences, Engineering, and Medicine. (2016). Genetically Engineered Crops: Experiences and Prospects. Washington, DC: National Academies Press. https://doi.org/10.17226/23395.
