SBR, teda syndróm nízkeho obsahu cukru, bol prvýkrát zaznamenaný v roku 1991 vo Francúzsku. Od roku 1997 bola preukázaná úloha vektorového hmyzu, najmä druhu Pentastiridius beieri. V súčasnosti je v Nemecku dominantným vektorom druh Pentastiridius leporinus, zatiaľ čo Hyalesthes obsoletus hrá len vedľajšiu úlohu. Pôvodcom ochorenia je baktéria Candidatus Arsenophonus phytopathogenicus, ktorá napáda cievne zväzky a narúša metabolizmus rastliny. V Nemecku sa prvé prípady objavili v roku 2008, pričom aktuálne je postihnutých viac než 70-tisíc hektárov a predpokladá sa ďalšie šírenie.
Odporúčania Prof. Dr. Schönbergera, N.U. Agrar GmbH
Účinnosť insekticídov a obmedzenia chemickej ochrany
V rámci ochrany repy cukrovej pred chorobami prenášanými vektorovým hmyzom je potrebné pochopiť špecifiká priameho hubenia samotných vektorov. Účinnosť insekticídnych aplikácií býva často značne obmedzená. Hlavným dôvodom je malá kontaktná plocha, cez ktorú by mohli účinné látky pôsobiť, ako aj nízka sacia aktivita samotného hmyzu, ktorý často neprijíma dostatočné množstvo účinnej látky. Nálet škodlivých druhov prebieha počas dlhšieho obdobia, čo sťažuje správne načasovanie zásahu a zvyšuje riziko neúčinnosti pri jednorazovej aplikácii.
Z pohľadu dostupných prípravkov majú pyrethroidy význam len pri priamom zásahu, keďže pôsobia kontaktným spôsobom. Flonicamid síce vykazuje systémový účinok, no jeho nástup je pomalý a nevyhovuje pri akútnych výskytoch. Acetamiprid má spravidla slabšiu účinnosť a v niektorých prípadoch nie je ani legislatívne povolený. Cyantraniliprole je v ochrane repy cukrovej v súčasnosti nepovolený a jeho účinnosť je navyše nízka. Z uvedeného vyplýva, že chemická ochrana má svoje miesto len ako súčasť širšej integrovanej stratégie.
Agrotechnické opatrenia a prevencia proti šíreniu chorôb
V súvislosti s ochranou proti patogénom, ako sú stolbur a syndróm Basses Richesses (SBR), je nevyhnutné zaviesť komplexné a cielené opatrenia. Kľúčová je pravidelná kontrola porastov, zameraná na prítomnosť žltých gumovitých buliev a výskyt nýmf v pôde alebo na koreňoch rastlín. Pokiaľ sa nymfy identifikujú, je zásadné nepestovať po repe pšenicu, pretože obilniny môžu slúžiť ako medzihostitelia. Nymfy prežívajú len približne tri týždne bez hostiteľskej rastliny, čo umožňuje ich reguláciu cez správne načasovanie výsevov a obmedzenie dostupnosti vhodnej vegetácie.
Agrotechnické opatrenia, ako je udržiavanie pôdy v čiernom úhore po zbere repy cukrovej, neskoršie jarné siatie a pestovanie porastov v kompaktných blokoch, zohrávajú zásadnú rolu. Obmedzením styčných plôch medzi jednotlivými kultúrami a minimalizáciou blízkosti k infikovaným porastom repy – odporúčaná vzdialenosť je minimálne tri kilometre – sa výrazne znižuje riziko šírenia infekcie. V strednodobom horizonte zohráva významnú úlohu aj šľachtenie. Rezistentné alebo tolerantné odrody sú momentálne vo vývoji a ich nasadenie sa predpokladá v priebehu ôsmich až desiatich rokov.
Vývoj ochorenia SBR a regionálne rozdiely v kvalite repy
Výrazné regionálne rozdiely v kvalite a úrode buliev dokazujú, že opatrenia musia byť prispôsobené konkrétnym podmienkam. Napríklad v oblasti Lipezku bol v roku 2011 zaznamenaný cukornatý obsah 16 % a výskyt gumovitých buliev dosiahol až 39,1 %. Naproti tomu na Slovensku v roku 2010 bol cukornatý obsah 15,8 % a gumovitých buliev bolo len 18,8 %. Tieto údaje poukazujú na to, že správne zvolený súbor opatrení má zásadný vplyv na kvalitu úrody.
Záverom možno konštatovať, že ochrana a dlhodobá udržateľnosť pestovania cukrovej repy si vyžaduje kombináciu preventívnych opatrení, presne načasovaných zásahov insekticídmi a dôsledného monitoringu prostredníctvom lepových dosiek a analýzy zdravotného stavu porastov. Len komplexný a adaptívny prístup umožní minimalizovať výskyt vektorovo prenášaných chorôb, udržať vysokú úrodnosť a zároveň rešpektovať princípy environmentálne vyváženého hospodárenia.
