Z celkovej osiatej plochy obilnín (757,8 tis. ha) zaberá jačmeň na Slovensku zhruba 115 tis. ha, rozdelených medzi jačmeň jarný (81 tis. ha) a jačmeň ozimný (34 tis. ha), z čoho sa na sladovnícke účely pestuje približne 51 tis. ha. Jačmeň sa považuje za nízko nákladovú plodinu, preto nie je používanie chemickej ochrany vždy finančne výhodné. Oveľa jednoduchšia a ekonomicky prijateľnejšia cesta je pestovanie rezistentných odrôd.
Prioritou v súčasných šľachtiteľských programoch je tvorba kultivarov s rezistenciou na viac ako jedného patogéna alebo škodcu. Od roku 2004 boli v poľných podmienkach VÚRV Piešťany a VÚRV – VŠS Vígľaš- Pstruša hodnotené registrované odrody jačmeňa jarného. Pre zvýšenie infekčného tlaku patogénov boli do pokusov zaradené aj náchylné odrody Diamant a Dukos. Napadnutie listovej plochy bolo hodnotené približne v 10-dňových intervaloch od rastovej fázy DC 25 – 29 po rastovú fázu DC 73 – 77. Z napadnutia listovej plochy, vyjadrenej v percentách, boli vypočítané hodnoty plochy pod krivkou rozvoja choroby – AUDPC.
Ako najvhodnejšie donory rezistencie voči hnedej škvrnitosti sa ukázali genotypy CI. 9819, Messina a slovenská odroda Nitran.
Výsledky hodnotenia pojednávajú o nešpecifickej odolnosti 9 registrovaných odrôd (Annabell, Bolina, Cl. 9819, Danuta, Ebson, Madonna, Messina, Nitran, Progres) a majú charakter desaťročného pozorovania (r.2004 – 2013) v podmienkach prirodzeného infekčného tlaku. Múčnatka trávová na jačmeni sa na lokalite Piešťany vyskytla vo väčšom rozsahu v rokoch 2004, 2006, 2010 a 2013 a na lokalite Vígľaš-Pstruša v rokoch 2010 a 2013 (Graf 1). Registrované odrody majú zväčša dobrú odolnosť na múčnatku. Odrody Ebson, Danuta, Nitran obsahujú mlo gén a z pomedzi hodnotených odrôd boli preukazne najodolnejšie. Pri porovnaní odolnosti medzi odrodami s génom mlo a odrodou CI. 9819, ktorá je bez génu, nebol pozorovaný výrazný rozdiel a odroda CI. 9819 sa takisto prejavila ako odolná – vysoko odolná. Kombináciu génu mlo a Mla12 má identifikovanú odroda Madonna, no aj napriek prítomnosti mlo génu ju možno zaradiť medzi náchylné odrody. Naopak rozdiel v odolnosti bol pozorovaný medzi odrodami s génom Ml(St), Annabell a Bolina. Odroda Bolina na rozdiel od Annabell prejavila na napadnutie múčnatky len slabú náchylnosť, zatiaľ čo Annabell reagovala na napadnutie múčnatkou náchylne. Ako náchylná až vysoko náchylná sa prejavila odroda Progres, ktorá je na rozdiel od Annabell bez génu. Bez génu rezistencie je aj odroda Messina, ktorá patrila rovnako ako Bolina k odrodám so slabou náchylnosťou. Výskyt patogéna spôsobujúceho ramuláriovú škvrnitosť listov jačmeňa, bol prvýkrát zaznamenaný na lokalite Vígľaš-Pstruša v roku 2008. V prvých štyroch rokoch nemožno hovoriť o akejkoľvek odolnosti odrôd voči ramuláriovej škvrnitosti, keďže najvyššie hodnoty boli na úrovni 4,2 bodu, čo ešte stále predstavuje kategóriu náchylnosti. Situácia sa zmenila až v ostatných dvoch rokoch, kedy už infekčný tlak patogéna nebol taký silný a došlo k selekcii náchylných odrôd, v roku 2012 to boli Messina (4,7 bodu) a CI. 9819 (5,3 bodu) a v roku 2013, Annabell (4,0 bodu). Vzhľadom na rozdielny vývoj ochorenia v sledovanom období, sa nedá jednoznačne určiť charakter odolnosti jednotlivých odrôd voči R. collo-cygni. Situácia s výskytom hrdze jačmennej bola na sledovaných lokalitách obdobná ako pri múčnatke (Graf 2). Na lokalite Piešťany sa vyšší infekčný tlak patogéna prejavil v rokoch 2006, 2010, 2011 a 2013. Na lokalite Vígľaš-Pstruša len v rokoch 2010, 2011 a 2013. Z hodnotených odrôd má vyššiu citlivosť na napadnutie hrdzou akurát odroda Danuta, čo súhlasí s výsledkami poľných hodnotení.
Výskyt patogéna Blumeria graminis f.sp. hordei na lokalite Piešťany a Vígľaš-Pstruša v rokoch 2004-2013.
Výskyt patogéna Puccinia hordei na lokalite Piešťany a Vígľaš-Pstruša v rokoch 2004-2013.
V rokoch s vyššou intenzitou výskytu hrdze mala Danuta odolnosť na úrovni 4,5 bodu (Vígľaš- Pstruša)- 5,5 bodu (Piešťany), naopak v roku 2013 na lokalite Vígľaš- Pstruša mala Danuta ako jediná zo sledovaných odrôd hodnotu 9 = bez napadnutia. Odroda Progres má ako jediná identifikovaný gén rezistencie Rph3. Hoci možno odrodu Progres spolu s odrodami Bolina a Annabell považovať za najodolnejšie na oboch lokalitách, v ich odolnosti nebol pozorovaný žiadny rozdiel podmienený prítomnosťou/neprítomnosťou génu rezistencie. Nitran reagoval na infekciu hrdze najcitlivejšie. V priemere sa však všetky odrody na oboch lokalitách prejavili voči infekcii hrdzou jačmennou ako odolné, s menšími odchýlkami, ktoré boli pravdepodobne ovplyvnené charakterom ročníka. Najintenzívnejší výskyt bol na sledovaných lokalitách pozorovaný pri napadnutí patogénom Pyrenophora teres. Všetky hodnotené registrované odrody však majú na hnedú škvrnitosť zvýšenú citlivosť, okrem odrody CI. 9819, pôvodom z Etiópie, ktorá je na P. teres rezistentná, čo sa v konečnom dôsledku potvrdilo v takmer každom sledovanom roku. Na základe výsledkov však možno konštatovať, že ako najvhodnejšie donory rezistencie voči hnedej škvrnitosti sa ukázali genotypy CI. 9819, Messina a slovenská odroda Nitran. Odolnosť odrôd bola posudzovaná na základe AUDPC hodnôt aj štatisticky. Rozdiely medzi hodnotami AUDPC boli zistené pomocou LSD testu s hladinou významnosti P£0,05. Analýzou variancie boli zistené štatisticky významné rozdiely v odolnosti jednotlivých odrôd ako aj medzi jednotlivými ročníkmi a lokalitami (Tab.1). Medzi hodnotenými odrodami boli nájdené odrody odolné voči samostatným patogénom, ale boli identifikované aj odrody s odolnosťou voči viacerým sledovaným patogénom súčasne. Výraznejšia náchylnosť bola pozorovaná len pri reakciách odrôd Annabell a Progres na infekciu múčnatky trávovej a pri reakciách hodnotených odrôd voči ramuláriovej škvrnitosti.
Tab. 1: Analýza variancie RO jačmeňa na napadnutie P. teres počas rokov 2004-2013, *RO-registrované odrody
| Zdroj premenlivosti | Suma štvorcov | Stupne premenlivosti | Priemerné štvorce | F-Pomer | P-Hodnota |
| Piešťany | |||||
| A:Genotyp | 382145 | 8 | 47768,1 | 17,22 | 0 |
| B:Rok | 5,2821 | 9 | 586906 | 211,59 | 0 |
| INTERAKCIE | |||||
| AB | 958594 | 72 | 13313,8 | 4,8 | 0 |
| REZIDUÁ | 249644 | 90 | 2773,82 | ||
| SÚHRN | 6,8725 | 179 | |||
| Vígľaš Pstruša | |||||
| A:Genotyp | 115027 | 8 | 14378,3 | 6,08 | 0 |
| B:Rok | 1,2925 | 7 | 184643 | 78,11 | 0 |
| INTERAKCIE | |||||
| AB | 307343 | 56 | 5488,27 | 2,32 | 0,0004 |
| REZIDUÁ | 170191 | 72 | 2363,76 | ||
| SÚHRN | 1,885 | 143 | |||
| Porovnanie lokalít | |||||
| A:Lokalita | 177816 | 1 | 177816 | 7,98 | 0,0049 |
| B:Genotyp | 578530 | 8 | 72316,3 | 3,24 | 0,0013 |
| INTERAKCIE | |||||
| AB | 68765,8 | 8 | 8595,73 | 0,39 | 0,9283 |
| REZIDUÁ | 1,003 | 450 | 22289,9 | ||
| SÚHRN | 1,082 | 467 |
Priemernú reakciu odrôd voči sledovaným patogénom je možné vo všeobecnosti hodnotiť ako odolnú. Genotypy s vyhovujúcou odolnosťou sú potencionálne vhodné do kontinuálneho procesu tvorby nových odrôd dobre adaptovaných pre pestovateľské podmienky Slovenska.
RNDr. M. Hrdlicová, PhD., Ing. J. Gubiš, PhD., NPPC-VÚRV Piešťany
Poďakovanie: Táto práca vznikla vďaka podpore v rámci OP Výskum a vývoj pre projekt: Systémová biológia pre ochranu, reprodukciu a využitie rastlinných zdrojov Slovenska (ITMS 26210120039), spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
