Predpoklady úspešného pestovania sóje na Slovensku

Sója fazuľová [Glycine max (L.) Merril.] je úrodou semien (tzv. sójových  bôbov) strategickou komoditou na svetových trhoch. Strategickosť jej významu spočíva v tom, že je cenným a lacným zdrojom kvalitných bielkovín (38 – 40 %) s priaznivým pomerom esenciálnych aminokyselín, a tým mnohorakým využitím pre ľudskú výživu a výživu hospodárskych zvierat. Pre celkové obsahové zloženie je i požadovanou surovinou pre priemysel. V celosvetovom meradle je v súčasnosti po kukurici, pšenici a ryži štvrtou najpestovanejšou plodinou.

Svetová produkcia sóje dosiahla 347 mil. ton (2017/2018) a jej najväčšími producentmi sú USA (34 %), Brazília (32 %), Argentína  (16 %), Čína (4 %), India (3 %), Paraguaj (3 %), Kanada (2 %) a krajiny EÚ (1 %). Vzhľadom na potreby rýchlo rastúcej svetovej populácie sa jej požadovaná produkcia vo výhľade do roku 2050 odhaduje až na 500 mil. ton, čo znamená veľkú výzvu pre pestovateľov. Botanicky patrí sója do čeľade bôbovitých a biologicky je kategorizovaná ako strukovina, ale pre vysoký obsah tuku (18 – 22 %) aj ako olejnina, preto je štatisticky vykazovaná v skupine olejnín. Sója je produkciou oleja druhou najvýznamnejšou svetovou olejninou, v miernom odstupe za palmou olejnou.

 

 

Vývoj plôch a produkcie

Podľa údajov Štatistického úradu SR v období rokov 1997 – 2018 pestovanie sóje, i vzhľadom na iné plodiny, zaznamenalo na Slovensku mimoriadny nárast. Zberové plochy sóje sa v tomto období pohybovali v širokom rozmedzí od 965 ha (rok 1997 – počiatok rýchleho nástupu pestovania) až do rekordných 45 304 hektárov i rekordnej produkcie 104 525 ton (rok 2018). Trendovo je zberová plocha sóje za celé hodnotené obdobie trvalo narastajúca, len s miernymi až strednými poklesmi v niektorých rokoch (2004 – 2005, 2007 – 2009, 2016). Na Slovensku v pestovaní sóje stále výrazne dominuje Košický kraj (rok 2018 – 23 383 ha), ktorý má v celom sledovanom období rokov 39 – 63 % zastúpenie z  celkovej zberovej plochy . Za ním v odstupe nasledujú Banskobystrický (17 – 19 %), Nitriansky (11 – 12 %) a Prešovský  kraj (9 – 10 %). Na tieto štyri kraje pripadalo v ostatných troch rokoch (2016 – 2018) až 89 – 90 % z celoslovenskej zberovej plochy sóje . Dosiahnuté priemerné úrody sóje v SR v ostatnom období sa už približujú k celosvetovému priemeru, ktorý je 2,4 t.ha^-1 a v niektorých rokoch (rok 2014 – 2,53 t.ha^-1, rok 2016 – 2,65 t.ha^-1) ho už presahujú. Dobrí pestovatelia u nás v súčasnosti dosahujú úrodu za celú podnikovú pestovateľskú plochu nad 3 t.ha^-1. Úrodový potenciál sóje pri plnom (ideálnom) zabezpečení jej nárokov sa odhaduje až na 8 t.ha^-1.

 

Tab. 1: Zberové plochy, produkcia a úrody  sóje v SR (1997 – 2018) .

Ukazovateľ	1997	1998	1999	2000	2001	2002	2003	2004	2005	2006	2007
ZP, ha	965	3303	4165	5 911	6 304	9 326	10 983	8 510	10 898	12 036	7 795
Produkcia , t	1836	5583	6067	4814	10381	15019	12210	13511	18964	20553	11029
Úroda, t.ha-1	1,90	1,69	1,49	0,81	1,65	1,61	1,11	1,59	1,74	1,71	1,41
Ukazovateľ	2008	2009	2010	2011	2012	2013	2014	2015	2016	2017	2018
ZP, ha	5 408	9 286	13 976	19 667	21 889	29 218	33 227	43 373	34 872	43 900	45 304
Produkcia , t	11379	15379	24045	36922	41832	39624	83905	62086	92484	102441	104525
Úroda, t.ha-1	2,1	1,66	1,72	1,88	1,91	1,36	2,53	1,43	2,65	2,33	2,31

ZP – zberová plocha, zdroj: ŠÚ SR

 

Pre ekonomicky rentabilnú produkciu semena sóje je potrebná kombinácia vhodných pôdno-klimatických podmienok (úrodná pôda, dostatok slnečného svitu, tepla a vody), ako aj dôslednej agronomickej disciplíny.  

Klimatické požiadavky sóje sú vo všeobecnosti približne rovnaké ako pre kukuricu. Územie Slovenska z hľadiska vhodnosti jej pestovania sa však považuje už za okrajovú oblasť. Bezpečne tu dozrievajú odrody skupín s prijatým označením „OOO“ a „OO“, prípadne aj „O“. Ultraskoré odrody „OOO“ majú veľmi krátku vegetačnú dobu 80 – 100 dní, veľmi skoré odrody „OO“ 100 – 120 dní a skoré „O“ 110 – 130 dní. Bezpečnosťou dozrievania rozumieme, že odroda dozrie aj v menej priaznivom roku najneskôr do polovice septembra, aby sa dala pozberať za ešte priaznivých podmienok. Pre normálny rast a vývin potrebuje sumu vegetačných teplôt 2000 – 3000 °C. Optimálne stanovištné podmienky pre pestovanie sóje sú v oblastiach s priemernou ročnou teplotou 8 – 10 °C. Sója začína klíčiť, keď teplota pôdy v hĺbke sejby dosahuje okolo 10 °C. Vzchádzanie trvá v priemere od 4 do 14 dní, v závislosti od pôdnej vlhkosti, teploty pôdy a hĺbky sejby. V priebehu vegetačného obdobia vyžaduje sója denné teploty 18 – 20 °C, z hľadiska tvorby strukov a semien sú rozhodujúce teploty od rastovej fázy kvitnutia do rastovej fázy dozrievania, kedy sú považované za optimálne teploty 20 – 25 °C. Pozitívnym javom v tomto čase sú i malé rozdiely medzi dennou a nočnou teplotou. V súčasnosti s nastupujúcou klimatickou zmenou a skorším prehriatím pôdy na optimálnu teplotu sa zaužívaný agrotechnický termín sejby sóje u nás (25. apríl  – 5. máj) posúva už do obdobia od 15. apríla. V rokoch s prudším dlhšie trvajúcim ochladením po výseve však môže hroziť predĺženie vzchádzania a zvýšenie výpadku rastlín v dôsledku poškodenia pôdnymi hubovými patogénmi. Vo všeobecnosti platí, že predčasná i oneskorená sejba oproti agrotechnickému termínu znižuje úrodu. Areál pestovania sóje je v súčasnosti už mierne posunutý, oproti pôvodnej hranici 52° až na 58° severnej  zemepisnej šírky. Aj v podmienkach  Slovenska to znamenalo mierne posunutie  pestovania sóje severnejšie i do väčšej nadmorskej výšky.

 

Tab.  2: Zberové plochy sóje v SR a Košickom kraji (1997 – 2018) .

Ukazovateľ	1997	1998	1999	2000	2001	2002	2003	2004	2005	2006	2007
SR, ha	965	3303	4165	5 911	6 304	9 326	10 983	8 510	10 898	12 036	7 795
KK, ha	519	2076	2141	2 785	2 558	5 129	6 346	4 220	4 685	5 504	3 072
%	54	63	51	47	41	55	58	50	43	46	39
Ukazovateľ	2008	2009	2010	2011	2012	2013	2014	2015	2016	2017	2018
SR, ha	5 408	9 286	13 976	19 667	21 889	29 218	33 227	43 373	34 872	43 900	45 304
KK, ha	2 306	4 957	7 603	11 335	12 112	15 316	15 910	19 163	17 783	21 521	23 383
%	43	53	54	58	55	52	48	44	51	49	52

SR – Slovenská republika, KK  –  Košický kraj,  % –  zastúpenie KK z celkovej výmery  zberovej plochy SR,  zdroj: ŠÚ SR

 

Sója je plodina veľmi náročná na vlahu, čo je často obmedzujúcim faktorom pri rozširovaní jej pestovania do nových potenciálnych oblastí. V oblastiach s nedostatočnými a nevhodne rozloženými zrážkami, aj za vhodnej teploty, je produktívnosť sóje nízka a voda sa stáva limitujúcim faktorom jej pestovania. Veľké nároky na vlahu má už v období klíčenia. V letných mesiacoch využije sója viac ako 100 mm zrážok mesačne. Obzvlášť je citlivá na nedostatok vlahy v priebehu kvitnutia a v priebehu tvorby strukov a tvorby semien. Ak je v tomto období dostatok zrážok, dosahujú sa dobré úrody. Vodný stres v priebehu tvorby semien redukuje úrodu semena sóje zrýchľovaním starnutia listov a skracovaním rastovej fázy tvorby semien. Sója priaznivo reaguje na vyššiu relatívnu vlhkosť vzduchu, hlavne v období tvorby kvetných púčikov, kvitnutia a tvorby strukov, preto nie je vhodné jej pestovanie vo výsušných oblastiach. Pri nedostatku pôdnej alebo vzdušnej vlhkosti dochádza k opadávaniu kvetov alebo strukov, a tým k následnému zníženiu úrody semena.

 

 

Sója je rastlinou krátkeho dňa. Z hľadiska svetelných pomerov, najvyššie nároky na svetlo má sója v rastovej fáze kvitnutia a nasadzovania strukov až do vytvorenia semien.  Na Slovensku v čase letného slnovratu okolo 21. júna, ktorý približne korešponduje s rastovou fázou začiatku kvitnutia sóje, je dĺžka dňa okolo 16 hodín. To znamená, že u odrôd senzitívnych na dlhú fotoperiódu je už potláčaná  rastová fáza kvitnutia. V našich podmienkach sú vhodné kanadské, americké a európske odrody, vyšľachtené v severnejších zemepisných šírkach, ktoré menej reagujú na dĺžku dňa, čiže sú menej fotoperiodicky citlivé. Neustálym šľachtením sóje, najmä za účelom posunu pestovateľských oblastí do vyšších zemepisných a šírok, sa tak darí jej ekologické nároky, predovšetkým na teplotu a dĺžku denného svetla, úspešne meniť.

 

Tab.  3: Zberové plochy a úrody sóje  v rokoch 2 016 – 2018 podľa krajov.

Kraj	2016		2017		2018
	ZP, ha	Úroda t.ha-1	ZP, ha	Úroda t.ha-1	ZP, ha	Úroda t.ha-1
SR spolu	34 872	2,65	43 900	2,33	45 304	2,31
Bratislavský	1 237	2,69	1 904	1,59	1 579	2,22
Trnavský	1 095	2,72	1 609	1,56	D	D
Trenčiansky	1 165	2,36	1 503	1,49	1 524	1,83
Nitriansky	4 008	3,09	5 052	1,88	5 018	2,35
Žilinský	170	1,24	120	1,40	D	D
Banskobystrický	6 257	2,35	8 297	1,94	7 645	2,25
Prešovský	3 157	2,25	3 894	2,45	4512	2,41
Košický	17 783	2,75	21 521	2,76	23383	2,34

ZP – zberová plocha, D – dôverný údaj,  zdroj: ŠÚ SR

 

Z agronomického hľadiska má sója v osevnom postupe dôležitú úlohu už tým, že je vynikajúcou predplodinou, zanecháva v pôde veľa minerálneho dusíka, a čo je dôležité, zlepšuje pôdnu štruktúru a preto sa môže zaraďovať po obilninách ako zlepšujúca plodina a súčasne prerušovač obilných sledov. Zároveň je sója výbornou predplodinou pre obilniny, najmä pšenicu a kukuricu. Sprievodcom sóje, ako prastarej kultúrnej plodiny, je veľké množstvo hubových, bakteriálnych a vírusových  chorôb či škodcov. Tieto sa môžu vyskytovať, avšak zvyčajne nedosahujú hospodárske prahy škodlivosti a ochrana sa proti nim nerealizuje. Sója si preto nevyžaduje obligátnu pravidelnú ochranu proti škodcom či chorobám, čo je takmer pravidlom u niektorých iných pestovaných plodín (repka – blyskáčiky a krytonosy, zemiaky – pásavka, mak – krytonos makovicový, pšenica a jačmeň – hubové choroby a pod.).

Prax potvrdzuje, že pestovanie sóje je prednostne potrebné rozvíjať na stredne ťažkých pôdach typu fluvizemí, kde sú možnosti využitia závlah a v dôsledku ich alokácie vedľa tokov riek i priaznivejšia mikroklíma, pretože sója priaznivo reaguje na vyššiu relatívnu vlhkosť vzduchu.

 

Autor: Ing. A. Hnát, Výskumný ústav agroekológie Michalovce