Repa cukrová v dekáde 2010 – 2020

Rokom 2020 sa uzavrelo druhého desaťročie 21. storočia. Je dobré, ak po určitej dobe zhodnotíme, čo sa podarilo, čo sa dosiahnuť nepodarilo, je dobré analyzovať príčiny daného stavu a naznačiť perspektívu na nasledujúce obdobie.

Uplynulé desaťročie bolo v poľnohospodárstve pomerne turbulentným obdobím. Odohrali sa významné zmeny, ktoré ovplyvnili aj pestovanie repy a produkciu cukru na Slovensku. Nie je možné v článku takéhoto rozsahu urobiť hlbšiu analýzu, chceme skôr iba pomenovať niektoré javy a skutočnosti, s ktorými sa pestovatelia a spracovatelia repy stretli, a naznačiť východiská.

 

Ekonomické prostredie

V uplynulom desaťročí, po relatívne pokojnom a priaznivom počiatočnom období pre pestovanie repy (dobré svetové ceny cukru, fungujúci trhový poriadok v EÚ, viacročné zmluvy, podpory na pestovanie repy zo strany štátu…) nastal v roku  2017 avizovaný koniec Trhového poriadku pre repu a cukor. Skončil k 1. 10. 2017 a nasledovalo ďalšie prerozdelenie produkcie medzi štátmi EÚ. Niektoré štáty EÚ posilnili svoje kapacity, v iných sa, na základe reformy, pestovanie repy a výroba cukru výrazne obmedzili, alebo úplne skončili. Plochy pestovania repy cukrovej významne zvýšili V. Británia, Francúzsko a Nemecko. Navýšenie plochy bolo zaznamenané aj v Poľsku a Českej republike. Na Slovensku sa plocha repy stabilizovala na úrovni 21- až 22-tis. ha.

Slovensko so svojou kapacitou pestovania repy a výroby cukru ostalo niekde na pol ceste. Oproti pôvodnej ploche repy a kvóte cukru po vstupe do EÚ ostalo v súčasnosti približne na polovičných hodnotách. Kvóta na cukor v roku 2006 predstavovala 207 432 t, k septembru 2017 predstavovala 112 319,5 t. V súčasnosti sa vyrába viac cukru ako bola posledná kvóta, 170- až 180-tis. Ton. Problémom celého odvetvia sú ceny. Svetová cena cukru, ktorá je nízka, nevytvára dostatok zdrojov na platby pre pestovateľov. Pestovatelia sa potácajú na okraji rentability plodiny a bez dotácií a  platieb cez viazanú podporu na plodinu by sa stalo pestovanie repy v SR úplne nerentabilným. Otázkou do budúcnosti zostáva, či sa svetové ceny cukru zotavia, ako ich zasiahnu krízy najrôznejšieho druhu (viď. COVID-19), aké ceny repy sa podarí poľnohospodárom vyrokovať s cukrovarníckymi spoločnosťami, akú „spoločnú politiku“ sa podarí vybojovať pre poľnohospodárov, ako sa postaví k produkcii repy domáca politická scéna… Otázok je viac ako odpovedí. Pod vplyvom horeuvedených faktorov je veľmi pravdepodobné, že o budúcnosti pestovania repy cukrovej na Slovensku rozhodne rentabilita jej pestovania.

 

Tab. 1: Produkcia repy cukrovej na Slovensku v rokoch 2009 až 2020.

Rok	Zberová plocha	Úroda	Cukornatosť	Produkcia cukru
	(ha)	(t/ha )	(%)	(tis. t)
2009/10	15 887	56,95	16,89	135,3
2010/11	16 874	60,98	15,82	139,8
2011/12	17 768	63,05	18,05	175,1
2012/13	19 444	45,43	16,49	127,5
2013/14	20 079	57,18	16,78	172,6
2014/15	22 348	77,76	15,40	213,2
2015/16	21 707	57,24	16,19	175,3
2016/17	21 663	71,21	16,36	204,7
2017/18	22 545	55,82	16,39	179,4
2018/19	21 938	60,83	15,38	170,5
2019/20	22 268	56,53	15,29	160,3
2020/21	21 650	62,77*	16,2*	160,0*

*odhad ŠÚ SR

 

Pestovateľské prostredie

V uplynulom desaťročí sa potvrdilo, že najmä priebeh počasia je vplyvom klimatickej zmeny jedným z rozhodujúcich faktorov ekonomicky úspešného pestovania repy cukrovej. Zaznamenali sme rekordné úrody a produkciu cukru (kampane 2014/15 a 2016/17), ale aj ročníky podpriemerné, ako ukazuje tabuľka 1. V priebehu jednotlivých pestovateľských ročníkov sme sa stretli s javmi, ktoré výrazne ovplyvnili produkciu a kvalitu repy. Zaznamenali sme dlhé periódy sucha, v trvaní 40 – 50 dní bez zrážok. Takéto obdobia významne postihli produkčný proces a nevratne znížili produkciu porastov. Napr. deficit vlahy od začiatku augusta 2011 do konca septembra 2012 dosiahol v Bučanoch deficit 223,18 mm, oproti zrážkovému normálu. V roku 2015 sme mali dve rozsiahle obdobia sucha. Prvé trvalo približne 50 dní, od prvej dekády apríla do konca mája, druhé asi 40-dňové od začiatku júla do polovice augusta. To je spolu okolo 90 dní hlavného vegetačného obdobia bez optimálnej zásoby vody pre rastliny. Otázna je i fyziologická účinnosť zrážok do 3 mm, ktoré pri vysokých teplotách prostredia pravdepodobne nemajú nijaký potenciál odstránenia vodného deficitu rastlín. Opačným javom bol extrémne zrážkovo bohatý rok 2010. Následky podmáčania a vysokej hladiny spodných vôd sa prejavovali v niektorých nížinných polohách až do júna 2011.

Na prelome rokov 2013/14, 2014/15, 2015/16 boli veľmi mierne zimy. Pre pestovateľov to znamenalo možnosť zasiať repu už vo februári. Tým získala repa dlhší časový priestor na tvorbu úrody. V ročníkoch 2011, 2012, 2016 sa vyskytli aprílové, májové, v niektorých polohách dokonca júnové prízemné mrazy,  ktoré poškodili porasty. V niektorých prípadoch čisto fyziologicky, vyskytli sa však aj interakcie s predošlou aplikáciou herbicídov, kedy ošetrené, takto stresované rastliny reagovali citlivejšie ako rastliny bez ošetrenia. Škody boli až v takom rozsahu, že časť porastov musela byť nahradená novou sejbou. V uplynulom období sme nezaznamenali výskyt skorých jesenných mrazov s dopadom na stav porastov.

Stalo sa pravidlom, že podniky zberajú repu postupne, približne od druhej dekády septembra až do začiatku decembra. Vzhľadom k otepľovaniu prostredia sa tak neraz vytvárajú v závere septembra, priebehu októbra a novembra, priaznivé podmienky pre aktívny rast repy. V niektorých rokoch tak porasty dokážu v týchto mesiacoch čiastočne nahradiť stratu produkcie, ktorá vznikla v predošlých obdobiach sucha. Prírastok produkcie sme zdokumentovali na úrovni zvýšenia úrody buliev až o 10 t na 1 ha a zvýšenia cukornatosti až o 2 %.

Čo pestovatelia v súčasných podmienkach potrebujú, je okrem ekonomicky stabilného prostredia aj stabilita pestovateľského prostredia. Ukazuje sa, že nakoľko nevieme ovplyvniť priebeh teploty a rozdelenie zrážok, najmä potreba zavlažovania bude zohrávať kľúčovú úlohu pri stabilizácii produkcie a jej kvality. Pestovanie repy je sústredené do oblastí, kde sa vyskytujú dlhé obdobia bez fyziologicky účinných zrážok. V takomto prostredí klesá účinnosť všetkých vstupov, a tým sa stáva otázna aj rentabilita pestovania repy.

 

 

Výživa a hnojenie

Tradičné odporúčania pre výživu repy počítajú s organickým a minerálnym hnojením na jeseň predchádzajúceho roka, na jar pred sejbou a prihnojením počas vegetácie.

Pri úrode 10 t.ha^-1 buliev odoberá repa z 1 ha 40 kg N, 7 kg P, 50 kg K, 10 kg Ca, 8 kg Mg, 90 kg Na. Pri súčasných technológiách sa časť živín vracia do pôdy pozberovými zvyškami, prípadne saturačnými kalmi. Otázna je využiteľná pôdna zásoba živín. Väčšina odporúčaní sa zhoduje na celkovej dávke dusíka na úrovni 90 – 110 kg a potreby hnojenia fosforom a draslíkom približne na úrovni odberu týchto živín plánovanou úrodou. Reálne je väčšina porastov zabezpečená živinami v nižších dávkach. Vyššie sme popísali stav, keď porasty môžu rásť aj v mesiacoch september, október a november. Ak predĺžime v priaznivých podmienkach vegetáciu porastov, je na mieste otázka, ako sú porasty zásobené živinami. Pri úrodách vyšších ako 70 – 80 t/ha, ktoré prax už viac rokov dosahuje, je aj potreba živín pre porasty určite vyššia. V tomto smere máme málo objektívne podložených poznatkov a odporúčaní smerom k reálnej praxi. Z niekoľkoročných skúseností, ako aj výsledkov pri pestovaní repy sa však ukazuje, že máme dobré možnosti výživy rastlín i v tomto období. K dispozícii je široké spektrum kvapalných hnojív s komplexom mikroelementov, hnojív s obsahom draslíka a síry, vhodnej formy a koncentrácie dusíka a stimulačných prípravkov na podporu metabolizmu. Hnojenie repy v druhej polovici vegetácie je v silnej korelácii s reálnym stavom porastov a termínom plánovaného zberu. Nemôže byť paušálne, musí reagovať na stav porastu a jeho ďalší potenciál. Zaslúžilo by si osobitné štúdium s ohľadom na produkčnú schopnosť porastov a komplexnú kvalitu repných buliev.

 

Ochrana proti škodlivým činiteľom

V uplynulej dekáde sa pestovatelia repy museli vysporiadať s niektorými novými výzvami alebo pretrvávajúcimi problémami. Neuveriteľným pre odborníkov aj pestovateľov bolo rozhodnutie o zákaze niektorých neonikotinoidov (thiamethoxam, clothianidin a imidacloprid) na morenie osiva a ochranu proti škodcom poškodzujúcim vzchádzajúce rastliny. Žiadne argumenty vedeckej a odbornej komunity neboli dosť dobré a účinné na znemožnenie tohto kroku. V plnej nahote sa ukázalo, ako sa prijímajú rozhodnutia o nás, bez nás. Nasledujú aj ďalšie obmedzenia, ktoré skomplikujú ako herbicídnu, insekticídnu,  tak aj fungicídnu ochranu porastov repy, nakoľko pre mnohé účinné látky sa skončila v tomto,  resp. v nasledujúcom roku skončí registrácia. Otázna je náhrada chloridazonu, desmediphanu, nie je istý phenmedipham, glyphosate, určite skončia viaceré azoly….

Pre prax je aktuálna otázka nových vhodných riešení. Ich hľadanie bude asi vo viacerých prípadoch zložité, nakoľko v súčasnosti temer neexistujú reálne kapacity na riešenie nových technológií a postupov, ktoré by ich pre poľnohospodárov vytvorili a odovzdali im ich. Tým sa na čas určite zvýšia riziká pri pestovaní repy a otáznou sa ešte viac stane rentabilita jej pestovania.

Pomerne vypuklým sa v uplynulom desaťročí stal problém burinnej repy. Má stúpajúcu tendenciu. Okrem priameho výskytu v porastoch technickej repy sme zaznamenali burinnú repu aj v iných plodinách, napr. v slnečnici, a to až do reprodukčnej fázy. Na niektorých parcelách je problém taký akútny, že sa na nich repa nebude pestovať najmenej dva sledy, t. j. možno 8 rokov. Ani po tejto dobe nie je zaručený stav bez výskytu burinnej repy. Nakoľko túto problematiku profesionálne nikto nerieši, nemáme relevantné poznatky o skutočnom rozsahu ohrozených plôch. Riešenie ponúka technológia CONVISO SMART, avšak ani tá nebude samospasiteľná, ak sa nebudú rešpektovať jej technologické podmienky. Pravdepodobne sa tieto odrody rýchlo nerozšíria na celú pestovateľskú plochu, ale i tak bude problém ešte nejaký čas pretrvávať. Otvorenou otázkou ostáva tvorba vybehlíc tolerantných odrôd i možnosť ich kríženia a následnej reprodukcie.

V priebehu desiatich rokov sme zaznamenali dve gradácie hrabošov a drobných hlodavcov. Prvú so začiatkom v roku 2013 a gradáciou v roku 2014, druhú so začiatkom v roku 2017 a gradáciou v roku 2018, zvýšený výskyt pokračoval aj v roku 2019. Poškodené boli najmä porasty obilnín a repky. Po ich zbere sa populácia presunula do kukurice a repy. Na repe spôsobili hlodavce poškodenie buliev a následné sekundárne hniloby. Identifikácia hniloby bola sťažená pokročilým rozkladom pletív, často nešpecifickými saprofytickými alebo fakultatívne parazitickými mikroorganizmami. Rozsah poškodenia bol značný najmä na dlhšie skladovanej repe. Problém je čiastočne spojený s obrábaním pôdy, keď bezorbové systémy umožňujú prežívanie hlodavcov. Refúgiá v podobe remízok, lesíkov, „pásu nikoho“ okolo komunikácií, stĺpov elektrického vedenia sú priestory, kde môžu nerušene prežívať a rozmnožovať sa. Reprodukcii hlodavcov praje aj teplé počasie, takže majú za rok viac generácií ako v normálnych rokoch. Otázna je aktivita predátorov, dravcov a líšok, nakoľko sú hubení poľovníkmi. Zdá sa, že v miestach, kde hniezdia, sú účinnejšie volavky, bociany a čajky.  Na ochranu je registrovaný prípravok na báze fosfidu zinku v dávke max. 2 kg na 1 ha, ktorý môže riešiť výskyt prvých ohnísk. Pri súčasnom stave obrábania pôdy, štruktúry plodín na ornej pôde sa bude tento problém s vysokou pravdepodobnosťou v 4- až 5-ročných cykloch opakovať.   

 

 

V roku 2012 sa vyskytli vo zvýšenej miere na porastoch repy cukrovej aj pomerne prehliadaní alebo menej známi škodcovia, ktorí spôsobili v niektorých prípadoch masívne poškodenia rastlín a porastov. Jedným z nich je psota repová (Scrobipalpa ocellatella). Ako jej výskyt rástol, zvyšovala sa i škodlivosť škodcu. Postupne začal byť monitorovaný a v roku 2016 sa objavili aj prvé lapáky na monitoring škodcu. Najvyššiu gradáciu dosiahol v roku 2018, keď mala psota až tri generácie. Insekticídne ošetrenie by malo byť vykonané včas, skôr ako škodca zničí srdiečkové listy.

Špecifickým prípadom je roztočec chmeľový (Tetranychus telarius), ktorý sa na repe cukrovej vyskytol v roku 2012 v nebývalej miere. V podobných ročníkoch s horúcim a bezzrážkovým priebehom leta sa jeho výskyty opakovali. Príčinou bolo, že po dozretí obilnín a repky stratil vhodné podmienky na výživu a presťahoval sa na hostiteľov so zelenými pletivami, hoci aj menej typických. Na repe sa príznaky prejavujú v priebehu augusta, niekedy sú podobné na žltačku repy. Na ochranu je registrovaný kontaktný prípravok s účinnou látkou tau-Fluvalinate. Predpokladáme, že psota repová i roztočec chmeľový sa budú vyskytovať i v budúcnosti.

Od roku 2011 sa zvýšil výskyt druhov z čeľade morovitých a pretrváva stále. Počas roka majú dve až tri generácie, takže porast repy treba monitorovať prakticky stále. Aj na monitoring morovitých sú k dispozícii lapáky. Pomerene účinným sa javí razantný insekticídny zásah v prvej polovici júna, ktorý rieši aj vošky, prípadne ďalších minoritných škodcov. Predpokladáme, že nakoľko sú morovité zastúpené viacerými druhmi a širším okruhom hostiteľov, bude ich výskyt aktuálny aj v blízkej budúcnosti.

Najnebezpečnejším škodlivým činiteľom repy cukrovej je v súčasnosti hubová choroba, hnedá škvrnitosť listov (Cercospora beticola). V sledovanom období mala stúpajúcu tendenciu, s výnimkou v roku 2013, keď sme vykonali iba jeden účinný zásah za celú vegetáciu. Tento jeden zásah stačil na zabezpečenie dobrého zdravotného stavu porastov. Dynamika výskytu je každoročne iná, závislá od priebehu počasia. Za uplynulú dekádu sme pozorovali prvé infekcie už koncom mája v rokoch 2016 a 2020, v roku 2012 26. júna, v ostatných rokoch v priebehu júla. Spravidla stačili na účinnú ochranu porastov dve ošetrenia proti chorobe. Tretie ošetrenie porastov je podľa našich zdokumentovaných zistení vhodné pre porasty s aktívnou vegetáciou v mesiacoch september a október, určené na neskorý zber. Je ekonomicky účinné a môže priniesť benefity na úrovni +10 t úrody buliev a 1 % zvýšenie cukornatosti.

Po roku 2015 sa začala diskutovať otázka účinnosti niektorých fungicídov registrovaných na ochranu proti hnedej škvrnitosti. Na základe nejasného stavu v otázke rezistencie C. beticola k účinným látkam fungicídov registrovaným na ochranu repy cukrovej proti hnedej škvrnitosti listov, vznikla z podnetu SELEKT-u Výskumný a šľachtiteľský ústav a. s. v Bučanoch, katedry ochrany rastlín FAZP SPU v Nitre a Zväzu pestovateľov cukrovej repy Slovenska iniciatíva na riešenie tejto problematiky. V priebehu troch rokov boli zistené poznatky o úrovni rezistencie, výsledky boli odovzdané držiteľom registrácie a prostredníctvom cukrovarníckych spoločností a Zväzu pestovateľov aj praxi. Po diagnostike stavu mal však nasledovať aj ďalší krok, riešenie jestvujúceho stavu. To spočíva iba v integrovanom prístupe k ochrane repy proti hnedej škvrnitosti, s kvantifikáciou účinnosti prvkov systému, ich vyhodnotenia a spätnej korekcie. Jedným z prvkov integrovanej ochrany je aj nasadenie fungicídov. Niektoré registrácie skončili skôr, ako bol zoznam publikovaný, iné v priebehu roka alebo končia v roku 2021. Iba niekoľko prípravkov má registrácie na rok 2022 a ďalej. Žiadny z nich však nemá novú účinnú látku. Necháme sa prekvapiť, ktoré registrácie budú pokračovať. Ak však nebudú k dispozícii aj účinné prípravky proti hnedej škvrnitosti, budú poľnohospodári v boji s chorobou ťahať za kratší koniec, o čom svedčí aj priebeh choroby v porastoch v rokoch 2018 – 2020.

V roku 2018 sme pri prehliadke porastov repy narazili na nezvyčajné symptómy. Plochy odumierajúcich alebo úplne odumretých rastlín so zvyškami suchých listov. Buľvy boli postihnuté suchou hnilobou. Z viacerých zdrojov bolo vyslovené podozrenie, že príčinou tohto stavu je napadnutie rastlín doteraz v SR málo známou hubou Macrophomina phaseolina. Ukazuje sa, že s meniacim sa prostredím sa môžu objavovať nové choroby, doteraz na Slovensku nepozorované alebo nepoznané. Správy o výskyte M. phaseolina v SR boli publikované v súvislosti so slnečnicou.

Na viacerých hostiteľoch, vrátane repy cukrovej, sa vo zvýšenej miere vyskytuje aj huba Rhizoctonia solani. Druh je polyfágnej povahy, napáda aj obilniny, najmä pšenicu, ale aj zemiaky a kukuricu. Škodlivosť je zatiaľ ekonomicky únosná, ale potenciálne ide o veľmi nebezpečného patogéna. V súčasnosti sú už k dispozícii odrody s toleranciou k tejto chorobe. Predpokladáme, že jej výskyt bude v budúcnosti stále aktuálny v niektorých pre ňu priaznivých ročníkoch.

Predošlá dekáda potvrdila, že tak ako spoločnosť, aj prostredie podlieha permanentným zmenám. Znamenajú nové situácie, ktoré si vyžadujú ich správnu, vecnú identifikáciu a prijatie účinných opatrení.

 

 

Autor: doc. Ing. T. Roháčik, CSc., Blumeria Consulting s.r.o., Nitra