V poľnohospodárskej praxi uplatňované systémy hnojenia jačmeňa jarného pestovaného pre sladovnícke účely zohľadňujú, že výsledkom pestovania má byť zrno s obsahom dusíkatých látok 11 % – trieda A (STN 461100-5/2004).
Tento cieľ a biologická podstata jačmeňa jarného (intenzívna plodina schopná počas prvých 30 až 40 dní prijať 40 až 60 kg.ha-1 N a počas krátkeho 3 – 4 mesačného vegetačného obdobia vytvoriť vysokú úrodu zrna) viedla na konci 20. storočia k odporúčaniam, podľa ktorých sa pri jeho pestovaní na biologicky činných pôdach realizovalo jednorazové, predsejbové hnojenie dusíkom. Nedostatočné hnojenie sa eliminovalo prihnojením, avšak s veľkým rizikom zhoršenia kvality zrna. Na pôdach stredne ťažkých sa neodporúčalo pestovať jačmeň jarný tam, kde v horizonte pôdy 0,0 – 0,6 m bol obsah Nan vyšší ako 200 kg.ha-1. Hraničnou hodnotou hnojenia pre sprašové pôdy bol obsah 130 kg.ha-1 N pre horizont pôdy 0,0 – 0,6 m, resp. obsah 170 kg.ha-1 N pre horizont 0,0 – 1,0 m.
Časté problémy spojené s jarnou prípravou pôdy a hnojením pozemkov v dôsledku nevhodného počasia skoro na jar nútili pestovateľov a výskumníkov prehodnocovať, prípadne preverovať existujúce poznatky a zaužívané postupy. Vo viacerých podnikoch západného Slovenska sa úspešne uplatnilo jesenné hnojenie pozemkov dusíkom. Rozdelenie celkovej dávky dusíka, ktorá varírovala v intervale od 50 do 80 kg.ha-1 na dve dávky, a to na jesennú – predorbovú (20 %) a jarnú – predsejbovú (80 %), zvyšovalo úrodu pri súčasnom nezhoršení kvalitatívnych parametrov zrna jačmeňa jarného určeného pre výrobu sladu, avšak v niektorých prípadoch bolo neekologické a aj neefektívne, v dôsledku čoho sa tento prístup hnojenia dusíkom významným spôsobom nerozšíril.
V slovenskej veľkovýrobnej praxi sú rozšírené najmä nasledovné prístupy k určovaniu dávky N hnojív pre jačmeň jarný pestovaný pre sladovnícke účely:
Hnojenie dusíkom pred sejbou
- a) Určenie dávky dusíka výpočtom pri rešpektovaní obsahu Nan v pôde pred sejbou
Výpočet dávky podľa vzorca:
NZ = NPU – (Nan.9), kde NZ je dávka N v kg.ha-1 určená pre predsejbové hnojenie, NPU je potreba N na plánovanú úrodu v kg.ha-1, Nan je obsah N-NH4+ + N-NO3– stanovený vo vrstve 0,0 – 0,6 m pred sejbou jačmeňa vyjadrený v mg.kg-1 (analýzy vzorky pôdy odobratej koncom februára až začiatkom marca), číslo 9 je koeficient prepočtu mg.kg-1 na kg.ha-1 pre danú hĺbku pôdy (0,6 m).
Pri tomto spôsobe výpočtu sa kalkuluje so 100 % využitím dusíka z priemyselných hnojív, pretože sa predpokladá, že počas vegetačného obdobia jačmeňa jarného sa časť organického dusíka nachádzajúceho sa v pôde zmineralizuje a zásoba Nan sa zvýši. Ak je obsah Nan na úrovni potreby pre plánovanú úrodu, odporúča sa použiť len štartovaciu dávku do 20 kg.ha-1 N. Pri vyššom obsahu je hnojenie dusíkom potrebné úplne vynechať, prípadne jačmeň pre sladovnícke účely nepestovať.
Podmienky pre dosiahnutie dobrých kvantitatívnych a kvalitatívnych parametrov úrody zrna jačmeňa jarného vytvára aj výpočet dávok dusíka založený na rešpektovaní obsahu Nan nachádzajúceho sa vo vrstve 0,0 – 1,0 m za predpokladu jeho 60 % využitia. Tento prístup je možné uplatniť iba na hlbokých pôdach. Vyžaduje si kvalitnú prístrojovú techniku umožňujúcu rýchlo a bez väčšej námahy odobrať vzorky pôd z vrstvy 0,0 – 1,0 m.
- b) Určenie dávky dusíka podľa tabuľkových odporúčaní pri rešpektovaní obsahov Nan v pôde pred sejbou
Dávky dusíka (kg.ha-1) v závislosti od pôdneho druhu, obsahu Nan v pôde, prípadne aj od predplodiny a realizácie či nerealizácie hnojenia maštaľným hnojom v závislosti od výrobnej oblasti prezentujú tabuľky 1, 2 a 3.
Tab. 1: Odporúčané dávky N (kg.ha-1) pre jačmeň jarný rešpektujúce pôdny druh a obsah Nan vo vrstve pôdy (0,0 – 0,6 m) pred sejbou.
|
Nan vo vrstve (mg.kg-1) |
Pôda |
N |
Pôda |
N |
Pôda |
N |
Pôda |
N |
Pôda |
N |
|
< 10 |
hlinito- piesoč- natá |
60 |
piesoč- nato- hlinitá |
70 |
hlinitá (podhorské a horské oblasti) |
80 |
černo- |
40 |
hnedo- |
50 |
|
11 – 15 |
40 |
50 |
60 |
zem |
25 |
zem |
30 |
|||
|
16 – 20 |
20 |
20 |
30 |
hlinitá |
– |
hlinitá |
10* |
|||
|
>20 |
– |
– |
– |
|
– |
|
– |
* v prípade zlého vývoja počas odnožovania (Zdroj: Fecenko a Ložek, 2000).
Tab. 2: Dávky N (kg.ha-1) pre jačmeň jarný (sladovnícky) pestovaný po predplodine nehnojenej a hnojenej hospodárskymi hnojivami v závislosti od obsah Nan vo vrstve pôdy (0,0 – 0,6 m) pred sejbou.
|
Obsah Nan vo vrstve (mg.kg-1) |
Pôdny druh
|
Dávka N |
Pôdny druh
|
Dávka N |
Pôdny druh
|
Dávka N |
|||
|
-HH |
+HH |
-HH |
+HH |
-HH |
+HH |
||||
|
do 6 |
Piesočnatá a hlinito piesočnatá pôda |
65 |
45 |
Piesočnato- hlinitá pôda |
70 |
50 |
Hlinitá pôda |
75 |
55 |
|
6,1 – 8,0 |
55 |
40 |
60 |
40 |
55 |
35 |
|||
|
8,1 – 10 |
40 |
30 |
50 |
30 |
40 |
20 |
|||
|
10,1 – 12 |
30 |
20 |
40 |
20 |
30 |
15 |
|||
|
12,1 – 14 |
20 |
10 |
20 |
0 |
20 |
0 |
|||
|
14,1 – 18 |
0 |
0 |
0 |
Nep. |
0 |
Nep. |
|||
|
nad 18 |
Nep. |
Nep. |
Nep. |
Nep. |
Nep. |
Nep. |
|||
+HH = predplodina hnojená hospodárskym hnojivom, -HH = nehnojená hospodárskym hnojivom, Nep. – nepestovať jačmeň (Zdroj: Ložek, 2000).
Tab. 3: Dávky N pre jačmeň jarný (sladovnícky) v závislosti od výrobnej oblasti a obsahu Nan v pôde.
|
Výrobná oblasť |
Obsah Nan vo vrstve 0,0 – 0,6 m (mg.kg-1) |
Dávka N (kg.ha-1) |
|
Repná |
do 13 |
50 |
|
13 – 22 |
30 |
|
|
22 – 30 |
nepestovať slad. jačmeň |
|
|
viac ako 30 |
nepestovať slad. jačmeň |
|
|
Obilninová + Zemiakarská |
do 12 |
60 |
|
12 – 23 |
40 |
|
|
viac ako 23 |
20 |
Zdroj: Bachorecová, 2002.
Vo viacerých podnikoch západného Slovenska sa úspešne uplatnilo jesenné hnojenie pozemkov dusíkom.
- c) Určenia dávky N pomocou orientačného odporúčania nerešpektujúceho zásobu Nan v pôde pred sejbou
Predmetné odporúčanie reprezentuje tabuľka 4. V poľnohospodárskej praxi je využívané najmä malopestovateľmi zo skupiny súkromne hospodáriacich roľníkov.
Skôr uvedené prístupy k určeniu dávky N k jačmeňu jarnému boli vypracované pre pôdy, kde sa dodržiavali zásady správneho striedania plodín pri využívaní ako priemyselných, tak i hospodárskych hnojív. V súčasnosti, najmä nedostatok vstupov ľahko rozložiteľných organických látok do pôdy (ojedinelé, prípadne nedostatočné hnojenie maštaľným hnojom, obmedzené zapracovávanie pozberových zvyškov – predaj slamy) pri súčasnej nedostatočnej výžive spôsobuje, že skôr uvedené prístupy k určeniu dávky N pre jačmeň jarný často zlyhávajú. Jedným z riešení tohto problému je realizácia dvoch aplikačných dávok N (pred sejbou a počas vegetácie), prípadne jednej dávky počas vegetácie, pri zníženom riziku prekročenia obsahu N látok v zrne nad 11 % (trieda A) a zanedbateľnom riziku prekročenia obsahu N látok v zrne nad 12,5 % (trieda B).
Tab. 4: Odporúčané dávky N zohľadňujúce výrobnú oblasť a predplodinu jačmeňa.
|
Výrobná oblasť |
Predplodina |
Dávka N |
|
Repárska |
Obilnina |
30 – 50 kg.ha-1 |
|
repa cukrová hnojená hosp. hnojivami + zaoranie skrojkov |
nehnojiť |
|
|
okopanina hnojená hosp. hnojivami |
30 kg.ha-1 (pri vysokej úrode predplodiny + 10 až 20 kg.ha-1) |
|
|
Obilninárska + zemiakarská |
okopanina hnojená hosp. hnoj. |
40 – 50 kg.ha-1 |
|
Obilnina |
50 – 60 kg.ha-1 |
Zdroj: Richter a kol., 2004.
Prihnojenie jačmeňa jarného dusíkom počas vegetácie
Prihnojenie dusíkom sa odporúča vykonať vo fáze odnožovania, prípadne i na začiatku steblovania (stĺpikovania). Vykonávať by sa malo vtedy, keď informácie o obsahu Nan v pôde prípadne obsahu N v rastline signalizujú nedostatok N (napríklad ak rastliny jačmeňa do konca apríla nevytvorili 3 – 4 listy) alebo ak vypočítaná základná predsejbová dávka N je vyššia ako 60, prípadne 80 kg.ha-1, tak je potrebné dávku rozdeliť na predsejbovú a počas vegetácie, pričom dohnojenie sa robí iba na základe rozborov rastlín odobratých vo fáze odnožovania, resp. vo fáze 3 – 4 listov. Novšie poznatky upozorňujú na fakt, že ak je odber rastlín vykonaný veľmi skoro, t. j. na začiatku odnožovania, získaný analytický údaj neposkytuje reprezentatívnu informáciu o obsahu N v rastline a to preto, lebo do fázy 3 listov sa takmer celá výživa jačmeňa realizuje zo semena. Až po tomto období prechádza jačmeň na výživu zabezpečovanú koreňovým systémom. Z tohto dôvodu je vhodné robiť rozbory rastlín a následné hnojenie na začiatku steblovania, kedy sa už na rastlinách prejaví vplyv obsahu Nan v pôde.
- a) Určenie dávky výpočtom, ak má farmár k dispozícii len výsledky analýz pôdy
Tento spôsob výpočtu je zhodný s výpočtom celkovej jednorazovej dávky N aplikovanej pred sejbou jačmeňa {podľa už vyššie uvedeného vzorca NZ = NPU – (Nan.9)}. Rozdiel je len v tom, že k výpočtu sa neberie výsledok analýzy vzorky pôdy odobratej koncom februára až začiatkom marca (pred sejbou), ale rešpektuje sa obsah Nan zistený v pôde na začiatku odnožovania (počas vegetácie). Obsah Nan vo vrstve pôdy 0,0 – 0,6 m na začiatku odnožovania by mal byť na úrovni približne 12,5 mg.kg-1 a na začiatku steblovania by mal byť na hladine okolo 9,0 mg.kg-1. Prihnojenie sa neodporúča, ak sú obsahy dusíka vyššie, prípadne ak pomer medzi dusičnanovým a amónnym dusíkom (N-NO3– : N-NH4+) je širší ako 10 : 1.
- b) Určenie dávky výpočtom, ak má farmár k dispozícii výsledky analýz pôd a rastlín
Dávka dusíka (DN) sa vypočíta ako rozdiel medzi potrebou dusíka na plánovanú úrodu zrna (PN) a obsahom Nan stanoveným v rastovej fáze odnožovanie až začiatok steblovania vo vrstve pôdy 0,0 – 0,6 m za predpokladu jeho 100 % využitia a obsahom dusíka nachádzajúcim sa v nadzemnej fytomase (NR – dusík v rastline) jačmeňa v danom čase (DN = PN – Nan x 9 – NR). Číslo 9 je koeficient prepočtu z jednotky mg.kg-1 na jednotku kg.ha-1 a je daný vrstvou pôdy (0,0 – 0,6 m) a objemovou hmotnosťou pôdy v danej vrstve (1,5 g.cm-3). Predmetné hnojenie počas vegetácie býva menej náročné na dávky dusíkatých hnojív. Uvedený spôsob výpočtu celkovej dávky N sa odporúča najmä pre pôdy s malým obsahom Nan, resp. malou mineralizačnou potenciou (veľmi široký pomer C : N v pôde) alebo na pôdach s veľmi malým obsahom Cox, kde sa často dosahuje nedostatočný obsah N látok v zrne jačmeňa. Dobrá úroda a znížené náklady na hnojivá spôsobujú, že daný prístup k výpočtu celkovej dávky N zvyčajne prináša dobrý zisk z hektára.
Predstavené prístupy hnojenia jačmeňa jarného pestovaného pre sladovnícke účely založené na rešpektovaní obsahu Nan v pôde sa odlišujú od metodík hnojenia iných plodín okrem iného i v tom, že odbery sa nevykonávajú z hĺbky pôdy 0,0 – 0,3 m, ale z hĺbky 0,0 – 0,6 m, pretože je známe, že dusík, ktorý sa nachádza vo vrchných vrstvách pôdy ovplyvňuje výšku úrody a dusík, ktorý je prijímaný ku koncu vegetácie (dusík nachádzajúci sa v hlbších vrstvách pôdy) ovplyvňuje kvalitu, t. j. obsah N látok v zrne.
Menej rozšírené sú metódy hnojenia jačmeňa jarného na základe rešpektovania obsahov ľahko hydrolyzovateľného, prípadne potenciálne prístupného dusíka. Hnojenia jačmeňa na základe informácií o katiónovej výmennej kapacite uplatňuje len niekoľko pestovateľov jačmeňa. Vzťah medzi celkovým obsahom dusíka a úrodou zrna jačmeňa nebol potvrdený.
Autor: prof. Ing. Peter Kováčik, CSc., SPU v Nitre
