Rôzne prístupy k hnojeniu jačmeňa jarného dusíkom

V poľnohospodárskej praxi uplatňované systémy hnojenia jačmeňa jarného pestovaného pre sladovnícke účely zohľadňujú, že výsledkom pestovania má byť zrno s obsahom dusíkatých látok 11 % – trieda A (STN 461100-5/2004).

Tento cieľ a biologická podstata jačmeňa jarného (intenzívna plodina schopná počas prvých 30 až 40 dní prijať 40 až 60 kg.ha^-1 N a počas krátkeho 3 – 4 mesačného vegetačného obdobia vytvoriť vysokú úrodu zrna) viedla na konci 20. storočia k odporúčaniam, podľa ktorých sa pri jeho pestovaní na biologicky činných pôdach realizovalo jednorazové, predsejbové  hnojenie dusíkom. Nedostatočné hnojenie sa eliminovalo prihnojením, avšak s veľkým rizikom zhoršenia kvality zrna. Na pôdach stredne ťažkých sa neodporúčalo pestovať jačmeň jarný tam, kde v horizonte pôdy 0,0 – 0,6 m bol obsah N_an vyšší ako 200 kg.ha^-1. Hraničnou hodnotou hnojenia pre sprašové pôdy bol obsah 130 kg.ha^-1 N pre horizont pôdy 0,0 – 0,6 m, resp. obsah 170 kg.ha^-1 N pre horizont 0,0 – 1,0 m.

Časté problémy spojené s jarnou prípravou pôdy a hnojením pozemkov v dôsledku nevhodného počasia skoro na jar nútili pestovateľov a výskumníkov prehodnocovať, prípadne preverovať existujúce poznatky a zaužívané postupy. Vo viacerých podnikoch západného Slovenska sa úspešne uplatnilo jesenné hnojenie pozemkov dusíkom. Rozdelenie celkovej dávky dusíka, ktorá varírovala v intervale od 50 do 80 kg.ha^-1 na dve dávky, a to na jesennú – predorbovú (20 %) a jarnú – predsejbovú (80 %), zvyšovalo úrodu pri súčasnom nezhoršení kvalitatívnych parametrov zrna jačmeňa jarného určeného pre výrobu sladu, avšak v niektorých prípadoch bolo neekologické a aj neefektívne, v dôsledku čoho sa tento prístup hnojenia dusíkom významným spôsobom nerozšíril.

V slovenskej veľkovýrobnej praxi sú rozšírené najmä nasledovné prístupy k určovaniu dávky N hnojív pre jačmeň jarný pestovaný pre sladovnícke účely:

 

Hnojenie dusíkom pred sejbou

1. a) Určenie dávky dusíka výpočtom pri rešpektovaní obsahu N_an v pôde pred sejbou

Výpočet dávky podľa vzorca:                         

N_Z = N_PU – (N_an.9), kde N_Z je dávka N v kg.ha^-1 určená pre predsejbové hnojenie, N_PU je potreba N na plánovanú úrodu v kg.ha^-1, N_an je obsah N-NH₄⁺ + N-NO₃^– stanovený vo vrstve 0,0 – 0,6 m pred sejbou jačmeňa  vyjadrený v mg.kg^-1 (analýzy vzorky pôdy odobratej koncom februára až začiatkom marca), číslo 9 je koeficient prepočtu mg.kg^-1 na kg.ha^-1 pre danú hĺbku pôdy (0,6 m).

Pri tomto spôsobe výpočtu sa kalkuluje so 100 % využitím dusíka z priemyselných hnojív, pretože sa predpokladá, že počas vegetačného obdobia jačmeňa jarného sa časť organického dusíka nachádzajúceho sa v pôde zmineralizuje a zásoba N_an sa zvýši. Ak je obsah N_an na úrovni potreby pre plánovanú úrodu, odporúča sa použiť len štartovaciu dávku do 20 kg.ha^-1 N. Pri vyššom obsahu je hnojenie dusíkom potrebné úplne vynechať, prípadne jačmeň pre sladovnícke účely nepestovať.

Podmienky pre dosiahnutie dobrých kvantitatívnych a kvalitatívnych parametrov úrody zrna jačmeňa jarného vytvára aj výpočet dávok dusíka založený na rešpektovaní obsahu N_an nachádzajúceho sa vo vrstve 0,0 – 1,0 m za predpokladu jeho 60 % využitia. Tento prístup je možné uplatniť iba na hlbokých pôdach. Vyžaduje si kvalitnú prístrojovú techniku umožňujúcu rýchlo a bez väčšej námahy odobrať vzorky pôd z vrstvy 0,0 – 1,0 m.

 

1. b) Určenie dávky dusíka podľa tabuľkových odporúčaní pri rešpektovaní obsahov N_an v pôde pred sejbou

Dávky dusíka (kg.ha^-1) v závislosti od pôdneho druhu, obsahu N_an v pôde, prípadne aj od predplodiny a realizácie či nerealizácie hnojenia maštaľným hnojom v závislosti od výrobnej oblasti prezentujú tabuľky 1, 2 a 3.

 

Tab. 1: Odporúčané dávky N (kg.ha^-1) pre jačmeň jarný rešpektujúce pôdny druh a obsah N_an vo vrstve pôdy (0,0 – 0,6 m) pred sejbou.

Nan vo vrstve  (mg.kg-1)	Pôda	N	Pôda	N	Pôda	N	Pôda	N	Pôda	N
< 10	hlinito- piesoč- natá	60	piesoč- nato- hlinitá	70	hlinitá (podhorské a horské oblasti)	80	černo-	40	hnedo-	50
11 – 15		40		50		60	zem	25	zem	30
16 – 20		20		20		30	hlinitá	–	hlinitá	10*
>20		–		–		–		–		–

* v prípade zlého vývoja počas odnožovania (Zdroj: Fecenko a Ložek, 2000).

 

Tab. 2: Dávky N (kg.ha^-1) pre jačmeň jarný (sladovnícky) pestovaný po predplodine nehnojenej a hnojenej hospodárskymi hnojivami v závislosti od obsah N_an vo vrstve pôdy (0,0 – 0,6 m) pred sejbou.

Obsah Nan vo vrstve (mg.kg-1)	Pôdny  druh	Dávka N		Pôdny  druh	Dávka  N		Pôdny druh	Dávka N
		-HH	+HH		-HH	+HH		-HH	+HH
do 6	Piesočnatá a hlinito piesočnatá  pôda	65	45	Piesočnato- hlinitá pôda	70	50	Hlinitá pôda	75	55
6,1 – 8,0		55	40		60	40		55	35
8,1 – 10		40	30		50	30		40	20
10,1 – 12		30	20		40	20		30	15
12,1 – 14		20	10		20	0		20	0
14,1 – 18		0	0		0	Nep.		0	Nep.
nad 18		Nep.	Nep.		Nep.	Nep.		Nep.	Nep.

+HH = predplodina hnojená hospodárskym hnojivom, -HH = nehnojená hospodárskym hnojivom, Nep. – nepestovať jačmeň (Zdroj: Ložek, 2000).

 

Tab. 3: Dávky N pre jačmeň jarný (sladovnícky) v závislosti od výrobnej oblasti a obsahu N_an v pôde.

Výrobná oblasť	Obsah Nan vo vrstve 0,0 – 0,6 m (mg.kg-1)	Dávka N (kg.ha-1)
Repná	do 13	50
	13 – 22	30
	22 – 30	nepestovať slad. jačmeň
	viac ako 30	nepestovať slad. jačmeň
Obilninová + Zemiakarská	do 12	60
	12 – 23	40
	viac ako 23	20

  Zdroj: Bachorecová, 2002.

 

1. c) Určenia dávky N pomocou orientačného odporúčania nerešpektujúceho zásobu N_an v pôde pred sejbou

Predmetné odporúčanie reprezentuje tabuľka 4. V poľnohospodárskej praxi je využívané najmä malopestovateľmi zo skupiny súkromne hospodáriacich roľníkov.

Skôr uvedené prístupy k určeniu dávky N k jačmeňu jarnému boli vypracované pre pôdy, kde sa dodržiavali zásady správneho striedania plodín pri využívaní ako priemyselných, tak i hospodárskych hnojív. V súčasnosti, najmä nedostatok vstupov ľahko rozložiteľných organických látok do pôdy (ojedinelé, prípadne nedostatočné hnojenie maštaľným hnojom, obmedzené zapracovávanie pozberových zvyškov – predaj slamy) pri súčasnej nedostatočnej výžive spôsobuje, že skôr uvedené prístupy k určeniu dávky N pre jačmeň jarný často zlyhávajú. Jedným z riešení tohto problému je realizácia dvoch aplikačných dávok N (pred sejbou a počas vegetácie), prípadne jednej dávky počas vegetácie, pri zníženom riziku prekročenia obsahu N látok v zrne nad 11 % (trieda A) a zanedbateľnom riziku prekročenia obsahu N látok v zrne nad 12,5 % (trieda B).

 

Tab. 4: Odporúčané dávky N zohľadňujúce výrobnú oblasť a predplodinu jačmeňa.

Výrobná oblasť	Predplodina	Dávka N
Repárska	Obilnina	30 – 50 kg.ha-1
	repa cukrová hnojená hosp. hnojivami + zaoranie skrojkov	nehnojiť
	okopanina hnojená hosp. hnojivami	30 kg.ha-1 (pri vysokej úrode predplodiny + 10 až 20 kg.ha-1)
Obilninárska + zemiakarská	okopanina hnojená hosp. hnoj.	40 – 50 kg.ha-1
	Obilnina	50 – 60 kg.ha-1

Zdroj: Richter a kol., 2004. 

Prihnojenie jačmeňa jarného dusíkom počas vegetácie

Prihnojenie dusíkom sa odporúča vykonať vo fáze odnožovania, prípadne i na začiatku steblovania (stĺpikovania). Vykonávať by sa malo vtedy, keď informácie o obsahu N_an v pôde prípadne obsahu N v rastline signalizujú nedostatok N (napríklad  ak rastliny jačmeňa do konca apríla nevytvorili 3 – 4 listy) alebo ak vypočítaná základná predsejbová dávka N je vyššia ako 60, prípadne 80 kg.ha^-1, tak je potrebné dávku rozdeliť na predsejbovú a počas vegetácie, pričom dohnojenie sa robí iba na základe rozborov rastlín odobratých vo fáze odnožovania, resp. vo fáze 3 – 4 listov. Novšie poznatky upozorňujú na fakt, že ak je odber rastlín vykonaný veľmi skoro, t. j. na začiatku odnožovania, získaný analytický údaj neposkytuje reprezentatívnu informáciu o obsahu N v rastline a to preto, lebo do fázy 3 listov sa takmer celá výživa jačmeňa realizuje zo semena. Až po tomto období prechádza jačmeň na výživu zabezpečovanú koreňovým systémom. Z tohto dôvodu je vhodné robiť rozbory rastlín a následné hnojenie na začiatku steblovania, kedy sa už na rastlinách prejaví vplyv obsahu N_an v pôde.

 

1. a) Určenie dávky výpočtom, ak má farmár k dispozícii len výsledky analýz pôdy

Tento spôsob výpočtu je zhodný s výpočtom celkovej jednorazovej dávky N aplikovanej pred sejbou jačmeňa {podľa už vyššie uvedeného vzorca N_Z = N_PU – (N_an.9)}. Rozdiel je len v tom, že k výpočtu sa neberie výsledok analýzy vzorky pôdy odobratej koncom februára až začiatkom marca (pred sejbou), ale rešpektuje sa obsah N_an zistený v pôde na začiatku odnožovania (počas vegetácie). Obsah N_an vo vrstve pôdy 0,0 – 0,6 m  na začiatku odnožovania by mal byť na úrovni približne 12,5 mg.kg^{-1 a na začiatku steblovania by mal byť na hladine okolo 9,0 mg.kg-1}. Prihnojenie sa neodporúča, ak sú obsahy dusíka vyššie, prípadne ak pomer medzi dusičnanovým a amónnym dusíkom (N-NO₃^– : N-NH₄⁺) je širší ako 10 : 1.

 

1. b) Určenie dávky výpočtom, ak má farmár k dispozícii výsledky analýz pôd a rastlín

Dávka dusíka (D_N) sa vypočíta ako rozdiel medzi potrebou dusíka na plánovanú úrodu zrna (P_N) a obsahom N_an stanoveným v rastovej fáze odnožovanie až začiatok steblovania vo vrstve pôdy 0,0 – 0,6 m za predpokladu jeho 100 % využitia a obsahom dusíka nachádzajúcim sa v nadzemnej fytomase (N_R – dusík v rastline) jačmeňa v danom čase (D_N = P_N –  N_an x 9 – N_R). Číslo 9 je koeficient prepočtu z jednotky mg.kg^-1 na jednotku kg.ha^-1 a je daný vrstvou pôdy (0,0 – 0,6 m) a objemovou hmotnosťou pôdy v danej vrstve (1,5 g.cm^-3). Predmetné hnojenie počas vegetácie býva menej náročné na dávky dusíkatých hnojív. Uvedený spôsob výpočtu celkovej dávky N sa odporúča najmä pre pôdy s malým obsahom N_an, resp. malou mineralizačnou potenciou (veľmi široký pomer C : N v pôde) alebo na pôdach s veľmi malým obsahom C_ox, kde sa často dosahuje nedostatočný obsah N látok v zrne jačmeňa. Dobrá úroda a znížené náklady na hnojivá spôsobujú, že daný prístup k výpočtu celkovej dávky N zvyčajne prináša dobrý zisk z hektára.

Predstavené prístupy hnojenia jačmeňa jarného pestovaného pre sladovnícke účely založené na rešpektovaní obsahu N_an v pôde sa odlišujú od metodík hnojenia iných plodín okrem iného i v tom, že odbery sa nevykonávajú z hĺbky pôdy 0,0 – 0,3 m, ale z hĺbky 0,0 – 0,6 m, pretože je známe, že dusík, ktorý sa nachádza vo vrchných vrstvách pôdy ovplyvňuje výšku úrody a dusík, ktorý je prijímaný ku koncu vegetácie (dusík nachádzajúci sa v hlbších vrstvách pôdy) ovplyvňuje kvalitu, t. j. obsah N látok v zrne.

Menej rozšírené sú metódy hnojenia jačmeňa jarného na základe rešpektovania obsahov ľahko hydrolyzovateľného, prípadne potenciálne prístupného dusíka. Hnojenia jačmeňa na základe informácií o katiónovej výmennej kapacite uplatňuje len niekoľko pestovateľov jačmeňa. Vzťah medzi celkovým obsahom dusíka a úrodou zrna jačmeňa nebol potvrdený.

 

Autor: prof. Ing. Peter Kováčik, CSc., SPU v Nitre