Škodcovia repy cukrovej v jarnom období

Na jar ešte počas klíčenia a následne aj po vzídení repy cukrovej škodcovia predstavujú pre túto kultúru mimoriadne nebezpečenstvo. Ak sa upustí od opatrení proti týmto škodcom alebo sa tieto opatrenia vykonajú nekvalitne a príliš neskoro, škodcovia môžu úplne zničiť mladý porast. Vtedy nám nič iné nezostáva len zaorať zničený porast a znovu zasiať buď repu cukrovú, alebo niektorú inú kultúru. Preto je potrebné v tomto období repe venovať mimoriadnu pozornosť.

Najdôležitejší škodcovia podzemných častí vzchádzajúcej repy cukrovej sú: larvy kováčikov, drôtovce (čeľaď Elateridae) a larvy chrústov – pandravy (čeľaď Scarabaeidae). Medzi najvýznamnejších škodcov nadzemných častí vzchádzajúcich rastlín repy cukrovej patrí atomária repová (Atomaria linearis).

 

 

Drôtovce

Drôtovce sú larvy chrobákov z čeľade kováčikovitých – Elateridae. Sú to výrazné polyfágy, napádajú prakticky všetky pestované rastliny a mnohé divorastúce. Hospodársky najvýznamnejšie škody zapríčiňujú aj na repe cukrovej. Poškodzujú podzemné časti rastlín: naklíčené osivo, korene a podzemné časti stonky, prenikajú do nich celým telom alebo len čiastkou tela. Konzumujú iba stravu v tekutej forme, preto musia rozžuvať a pomliagať väčšie množstvo potravy, ako potrebujú. Z toho dôvodu sú veľmi pažravé a uprednostňujú mladé nežné časti rastlín, ktoré obsahujú veľa vody a vyhýbajú sa starším častiam rastlín. Drôtovce sú najnebezpečnejšie pre zasiate osivo, naklíčené osivo a vzchádzajúcu mladú rastlinu. Ak sú napadnuté rastliny v týchto vývinových fázach, bývajú často úplne zničené a vytvárajú sa v poraste menšie či väčšie miesta bez rastlín, alebo s malým počtom rastlín na jednotku plochy (ohniská). Kritickým štádiom repy je obdobie od klíčenia po vytvorenie niekoľko listov. Rozmnožovaniu kováčikov vyhovuje pestovanie obilnín a ďatelinovín na veľkých plochách, opakovaná sejba obilnín a pestovanie obilnín v monokultúre. Tiež im vyhovuje redukované obrábanie pôdy, prítomnosť burín (zaburinenosť) a aj intenzívne používanie insekticídov, lebo okrem škodcov vyhubia aj ich prirodzených nepriateľov. Z abiotických faktorov najväčší vplyv na výskyt a dynamiku populácie má vlhkosť pôdy. Vajíčka nakladené do suchej pôdy rýchlo strácajú vodu a ako aj mladé larvy sa vysušia, hynú.

 

Ochrana

Úspešná ochrana plodín proti drôtovcom je možná iba kombináciou agrotechnických, biologických a chemických opatrení. Pritom najväčší význam majú preventívne opatrenia. Agrotechnické opatrenia sú veľmi významné pri obmedzovaní masového rozmnožovania kováčikov a znižovaní ich populačnej hustoty. Základom ochrany proti drôtovcom je taký osevný postup, ktorý zamedzuje premnoženiu tohto škodcu, a to striedaním obilnín pestovaných len jeden rok s okopaninami (kukurica, repa a slnečnica). Keď na jednom poli v prvom a treťom roku pestujeme obilniny a v druhom roku okopaniny populácia drôtovcov je o 77 % nižšia v porovnaní s poľom, kde sa obilniny pestovali tri roky po sebe. Na stredne zaburinených poliach populácia drôtovcov sa zvyšuje o 100 % a na veľmi zaburinených až o 130 %, v porovnaní s poliami so slabou zaburinenosťou. V podmienkach zavlažovania tiež sa zvyšuje populácia drôtovcov 5 až 10 krát v porovnaní s poľami bez zavlažovania. Ak sa uplatňuje správna agrotechnika ktorá umožňuje rovnomerné vzchádzanie a rýchly rast mladých rastlín a tým aj rýchle prekonávanie kritického obdobia, vtedy sú škody menšie. Obrábanie pôdy predstavuje jedno z najdôležitejších  agrotechnických opatrení v regulácii drôtovcov. Ak sa vykoná podmietka po zbere obilnín, bude v nasledujúcom roku na pozemku 4-krát menej lariev ako na pozemku, kde toto opatrenie nebolo vykonané. Keď sa orba vykoná do hĺbky 200-220 mm, je v nej 3-krát menej lariev kováčikov, ako keď sa orba vykoná len do hĺbky 100-120 mm.

Chemickú ochranu proti týmto škodcom treba vykonávať len po prekročení prahov škodlivosti. Môže sa vykonávať dvomi spôsobmi: morením osiva insekticídmi, aplikáciou kvapalných a granulovaných insekticídov do pôdy pri sejbe. O vykonaní chemickej ochrany proti drôtovcom sa rozhodujeme na základe pôdnych výkopov pred sejbou repy. Prah škodlivosti pri repe cukrovej je 5 a viac kusov drôtovcov na 1 m² .

 

 

Atomária repová

Deštrukčným štádiom je imágo, larvy zapríčiňujú bezvýznamné škody. Imága sa na jar, kým ešte nevyhľadajú porasty repy, živia na zvyškoch rastlín repy z minulého roku, alebo na podzemných častiach rôznych pestovaných a divorastúcich rastlín, ako sú obilniny, ďatelina, špenát, reďkovka, mrlíky, lobody a iné. Počas suchého a teplého počasia poškodzujú podzemné časti rastlín a pri vlažnom a chladnom počasí nadzemné časti. Imágo napáda klíčiacu mladú rastlinu, korienky a podzemnú a nadzemnú časť hypokotylu, niekedy aj list. Na týchto častiach imágo vyžiera drobné jamky rôznej hĺbky, od povrchových až po veľmi hlboké. Na podzemných častiach vyhrýzajú okrúhle požerky veľkosti do 1 mm a na jednej rastline môže byť aj 10 až 13 takýchto požerkov. Napadnutá klíčiaca rastlina môže uhynúť skôr, než sa zjaví na povrchu pôdy. Často sú požerky hypokotylu tak hlboké, že je skoro úplne prehryznutý. Pletivá okolo poškodených častí hnednú a neskoršie černejú. Napadnuté rastliny zostávajú na žive kým je vlhká pôda. Pri teplom a suchom počasí, keď pôda vyschne, rastliny vädnú a vysušia sa. Na poškodené podzemné časti sa ľahko dostanú huby a dochádza ku kombinovanému napadnutiu atomárie a húb. I keď sú symptómy, ktoré zapríčiňuje atomária jasne rozoznateľné, pre malé dimenzie často prichádza k zámene a škody, ktoré zapríčiňuje atomária, sa pripisujú hubám. Pri väčšom napadnutí porast môže byť úplne zničený a musí sa vyorať. Ak napadnuté rastliny prežijú, zaostávajú v raste, čo vplýva na zníženie úrody a cukornatosti. Kritické obdobie je od klíčenia po sformovanie 2 až 3 párov pravých listov.

 

 

Stupeň poškodenia závisí od populačnej hustoty škodcu, rastovej fázy repy cukrovej, agrotechnických opatrení (predplodina, blízkosť starých repnísk, termín sejby), typu pôdy a poveternostných podmienok na jar. Väčšie straty na úrode sú vtedy, ak je vyššia populačná hustota škodcu, napr. ak sa repa vysieva v blízkosti minuloročných repnísk, v chladnom počasí na jar a pri zlej agrotechnike. Atomárii repovej vyhovuje chladné a vlhké počasie na jar a daždivé počas kladenia vajíčok a kuklenia. Optimálna teplota je okolo 15 °C pri vysokej relatívnej vlhkosti vzduchu. Masovému rozmnožovaniu prispieva prítomnosť divorastúcich rastlín z čeľade Chenopodiaceae. Z prírodných nepriateľov sú významné entomopatogénne háďatká, ktoré parazitujú imága. Populáciu lariev a kukiel v pôde značne môžu ovplyvniť entomopatogénne huby a baktérie.

 

Autor: Ing. J. Tancik, PhD., SPU Nitra