Steblolam a odolnosť odrôd pšenice

Steblolam je najzávažnejšou chorobou piat stebla obilnín, ktorá môže spôsobiť až 30 %-né straty na úrode. V súčasnej dobe nadobúda opäť na význame, hlavne pre nerešpektovanie striedania plodín a pre zavádzanie bezorbových technológií alebo ekologického poľnohospodárstva. Patogén prežíva na pozberových zvyškoch, čím sa vytvára zásoba inokula, ktoré môže v pôde prežívať až tri roky.   

 

Pôvodcom steblolamu je hubový patogén, známy ako Pseudocercosporella herpotrichoides, s dvomi varietami – pšeničnou a ražnou. Tento druh bol však v r. 2003 novo začlenený do rodu Oculimacula a variety vytvorili samostatné druhy – Oculimacula yallundae a O. acuformis. Oba druhy sa odlišujú hostiteľským okruhom, rýchlosťou rastu na živnom médiu a citlivosťou k účinným látkam fungicídov. V ČR sa vyskytujú na pšenici O. yallundae i O. acuformis, nevieme ale s akou intenzitou. Oba dva druhy sa často vyskytujú súčasne v jednej lézii.

Zdrojom inokula sú pozberové zvyšky, na ktorých huba prežíva vo forme mycélia. V predjarnom období dochádza za vhodných vlhkostných a teplotných podmienok (optimum 10 °C) k produkcii konídií, ktoré sa rozširujú na kratšie vzdialenosti. Mycélium huby pomaly a skryto prerastá listovými pošvami až ku steblu. Koncom odnožovania až počiatkom stĺpkovania sa objavujú tesne nad povrchom pôdy na pošvách spodných listov nešpecifické nekrózy. Tieto primárne príznaky sú obdobné ako pri iných pôvodcov hubových ochorení, ako napr. Rhizoctonia spp., Fusarium spp., Gaeumannomyces graminis. Škvrny sú často vidieť až po odlúpnutí vrchných vrstiev listovej pošvy. Typické oválne škvrny pripomínajúce oko („eyespot“) na bázach stebiel sa objavujú v štádiách stĺpkovania až metania. V strede škvŕn je pletivo drsné, s hnedými sklerociálnymi bunkami, čím sa odlišuje od škvŕn spôsobených koreňomorkou. Vnútri stebla je vidieť vatovité, sivé mycélium. V mieste škvrny pletivo nekrotizuje, niekedy až do takej miery, že sa steblo zlomí. Koncom vegetácie napadnuté rastliny predčasne zasychajú a tým sa od zdravých odlišujú svetlejšou farbou (beloklasosť). Pri steblolame je typické to, že sa beloklasé steblá vyskytujú roztrúsene v poraste.

Základom ochrany proti steblolamu sú predovšetkým agrotechnické opatrenia, najmä vhodný osevný postup. Neskorší termín sejby, podpora rozkladu strniska a výber odolnejších odrôd.

 

 

Chemická ochrana je účinná vtedy, ak je vykonaná zavčas, najlepšie v rastovej fáze BBCH 30 – 32 (počiatok stĺpkovania až do vzniku druhého kolienka). Pri neskorších aplikáciách sa fungicíd nedostane k päte stebla a účinnosť sa tak znižuje. Ošetrenie je treba vykonať, ak sú pri 15 – 25 % hlavných odnoží viditeľné príznaky napadnutia, alebo ak viac ako 15 % rastlín vykazuje príznaky napadnutia pod prvou odlúpnutou listovou pošvou. Pri priaznivých podmienkach pre rozvoj steblolamu sa odporúča aj druhá aplikácia fungicídu koncom metania. 

V ostatnej dobe sa venuje čoraz väčšia pozornosť štúdiu rezistencie patogénov k chemickým prípravkom ochrany rastlín. Rezistencia je dnes problémom nie len pri hubových chorobách.

Vplyvom dlhodobého používania prípravkov s rovnakým mechanizmom účinku dochádza k adaptácii patogéna na fungicíd. Podiel rezistentných jedincov v populácii postupne narastá, až sa použitie takéhoto prípravku stane nerentabilné.

Na začiatku 80. rokov minulého storočia vznikla vo Francúzsku štúdia, zaoberajúca sa citlivosťou populácie pôvodcu steblolamu k fungicídom. V 90. rokoch bola popísaná rezistencia steblolamu k benzimidazolom. Neskôr bola zistená rezistencia k triazolom a prochlorazu a boli pozorované aj prípady špecifickej rezistencie k cyprodinilu, prothioconazolu a boscalidu. V našich podmienkach (ČR) podobné štúdie neboli vykonané, a preto nemáme dostatok informácií o výskyte rezistentných kmeňov oboch rodov Oculimacula k účinným látkam fungicídov. Za najúčinnejší sú v ČR považované carboxamidy (boscalid, fluoxapyroxad), cyprodinil, metrafenon a prothioconazol.

 

 

Veľká pozornosť je venovaná štúdiu génov rezistencie ku steblolamu. Boli popísané tri gény, označované symbolom  Pch (Pseudocercosporella herpotrichoides). Gén Pch1, odvodený  od Aegilops ventricosa, je z nich najúčinnejší. Prítomnosť génu Pch1 bola zistená i pri odrodách pšenice, Pch2 bol nájdený v genóme odrody Cappelle-Desprez, jeho účinnosť bola známa už pred využívaním génu Pch1. Tretí gén rezistencie Pch3 bol odvodený od Dasypyrum villosum.

Reakcia vybraných odrôd pšenice ozimnej k umelej infekcii Oculimacula yallundae a O. acuformis bola testovaná v maloparcelkovom poľnom pokuse v Prahe-Ruzyni. Odrody boli sledované z hľadiska stupňa napadnutia chorobami päty stebla aj v podmienkach prirodzenej infekcie na Šľachtiteľskej stanici v Úhřeticiach – Selgen a.s. (okres Chrudim), a to na pozemku osievanom iba pšenicou (bez  medziplodín). Inokulum pre maloparcelkový pokus v Ruzyni bolo pripravené zo zmesi dvoch izolátov O. yallundae a jedného izolátu O. acuformis (pôvod z ČR). Stupeň napadnutia rastlín bol hodnotený 5 bodovou stupnicou (0=bez napadnutia, 5=steblo sa láme). Boli zistené štatisticky významné rozdiely v reakcii testovaných odrôd, najvýznamnejšie v štádiu mliečnej zrelosti (graf 1). Odrody Hermann, Annie, Manager a Princeps, ktoré sú nositeľmi rezistencie k steblolamu Pch1 vykazovali vysokú úroveň rezistencie na oboch pokusných miestach. Z ďalších odrôd, ktoré nemajú v genóme gén Pch1, bola najmenej napadnutá odroda Potenzial. Najnáchylnejšie na umelo infikovanom pozemku boli odrody Turandot a Cubus, v poľných podmienkach to bola odroda Cubus.

 

Záver

Ochrana proti steblolamu na báze fungicídov je často nedostatočná v dôsledku rezistencie patogéna k niektorým účinným látkam. Preto je potrebné zisťovať odolnosť aktuálne pestovaných odrôd k tejto chorobe. Gén rezistencie Pch1 sa ukazuje ako dostatočná ochrana proti steblolamu v poľných podmienkach s prirodzeným infekčným tlakom patogéna. Pri umelej infekcii Oculimacula yallundae a O. acuformis gén Pch1 nechráni 100%-ne, ale napadnutie odrôd s týmto génom je štatisticky preukazne nižšie ako pri odrodách bez Pch1.

 

Príspevok bol spracovaný za podpory MZe ČR, projektu NAZV QJ1210189.

 

Preložil  P. Zubal

Autori: Mgr. J. Palicová, Ph.D.¹, Mgr. A. Hanzalová, Ph.D.¹ , Ing. I. Bížová,²,  ¹ VÚRV Praha Ruzyně, ² Selgen a.s., ŠS Úhřetice