Druhové spektrum burín na ornej pôde sa neustále mení aj vplyvom vývoja a používania technológií obrábania pôdy. Na zmenách spektra burín sa v ostatnom desaťročí významne prejavilo aj zníženie počtu pestovaných plodín vyvolané preferenciou tzv. trhových plodín, prinášajúcich pestovateľovi vyšší zisk. Porušenie základného pravidla striedania plodín prispieva k premnoženiu celého radu burinových druhov. Podobne sa prejavil aj ústup od tradičného obrábania pôdy orbou, s následným prechodom na tzv. minimalizačné spôsoby. S tým súvisí aj iný spôsob aplikácie herbicídov, čo taktiež porušilo rovnováhu burinových spoločenstiev na poliach.
Na tieto dlhodobo pôsobiace faktory reagujú jednotlivé druhy burín rôzne. Jednoročné i viacročné trávovité druhy však oplývajú značnou prispôsobivosťou a pomerne vysokou konkurencieschopnosťou. Nastupujú väčšinou vtedy, keď dochádza k oslabeniu pozície dvojklíčnolistových druhov.
Aby regulácia burín splnila svoj význam a úlohu, musí byť sústavná a premyslená, s cieľom postupného znižovania zásoby generatívnych a vegetatívnych diaspór v pôde. Zmyslom fungujúceho systému regulácie na jednotlivých pozemkoch a celých farmách je harmonické spojenie obrábania pôdy, celkovej agrotechniky, využitia herbicídov a celého radu ďalších faktorov.
Repka olejka ozimná vzhľadom k svojej skorej sejbe umožňuje rozvoj ozimných jednoročných tráv (metlička obyčajná, lipnica ročná, psiarka roľná, mätonoh anglický). Jednoročné trávy ako napr. ovos hluchý a ježatka kuria noha nebezpečenstvo nepredstavujú. Výdrv obilnín je významným konkurentom práve v repke ozimnej. Z trvácich trávovitých burín je najvýznamnejší pýr plazivý.
Jednoročné trávy a výdrv je možné regulovať preemergentnými aplikáciami (napr. Propyzamid, Pethoxamid) alebo postemergentnými aplikáciami (napr. Fluazifop-P-butyl, Quizalofop-P-ethyl, Propaquizafop). Na pýr plazivý pôsobia predovšetkým graminicídy, ktoré sa vyznačujú veľkou translokáciu účinnej látky do koreňového systému.
Regulácia ozimných jednoklíčnolistových burín
Medzi najvýznamnejšie buriny z tejto skupiny patria:
- metlička obyčajná (Apera spica venti), ktorá je hojne rozšírená po celom území. Tomu napomáha časté striedanie ozimín po sebe a technológie minimálneho obrábania pôdy. Sortiment herbicídov pre jej hubenie je pomerne široký. O ich úspešnosti však okrem voľby druhu rozhoduje termín aplikácie vo vzťahu k jej rastovej fáze a priebeh poveternostných podmienok pri a po aplikácii. V ozimnej repke patrí medzi menej významné buriny, ale pri silnom výskyte je jej konkurenčná schopnosť vysoká. Metlička je citlivá voči bežne používaným postemergentným graminicídom. Okrem účinku na dvojklíčnolistové druhy veľmi dobre hubí aj metličku. Ich účinok je však významne ovplyvnený kvalitou obrábania pôdy. Na hrudovitých pozemkoch je účinok významne nižší.
- psiarka roľná (Alopecurus myosuroides ) je významná iba v niektorých oblastiach (ČR – Budějovicko) a pre jej reguláciu platia podobné pravidlá ako pre metličku. V ostatných rokoch ale psiarka roľná expanduje i do ďalších oblastí.
- lipnica ročná (Poa annua) sa vyskytuje iba v najnižšej etáži porastu. Možnosť regulácie herbicídmi je obmedzená, lebo vykazuje vysokú toleranciu voči herbicídom a navyše vzchádza temer po celý rok. Vyrovnaný, dobre živený a zdravý porast sa s konkurenciou lipnice dobre vyrovná.
- lokálne sa tiež v oziminách vyskytuje i mätonoh. Používané graminicídy však vykazujú na túto burinu veľmi dobrý účinok.
- významnou sa stáva i mrvka myšia (Vulpia myuros). Táto rastlina pochádza z Európy a severnej Afriky a zavlečená bola v minulosti i na iné kontinenty. Rastlina sa prirodzene vyskytuje na suchších ruderálnych stanovištiach, napr. pri železnici, v okolí diaľnic, stavenísk a pod. Odtiaľ preniká na polia. Je to jednoročná prevažne ozimná rastlina, schopná ale vzchádzať i na jar, vykvitnúť a vytvoriť životaschopné obilky. Rastliny mrvky vytvárajú trsy, vysoké sú 0,3 – 0,7 m, jednotlivé rastliny môžu byť aj vyššie. Obiliek vytvára veľké množstvo. Medzi hlavné príčiny expanzie mrvky myšej na ornú pôdu patrí predovšetkým úzke spektrum pestovaných plodín, najmä vysoké percento zastúpenia obilnín. Ďalšou príčinou je používanie technológií minimálneho obrábania pôdy, ktoré podobne ako pri stoklase jalovom a stoklase mäkkom, vyhovujú reprodukcii týchto druhov. Obilky zostávajú v povrchových vrstvách pôdy a sú schopné vzchádzať vo veľkom množstve v nasledujúcich plodinách. Rozširovanie začína postupne od okrajov pozemku a rastliny mrvky sú schopné sa počas niekoľkých rokov rozšíriť po celom pozemku. Obilky sú veľmi malé a ľahké, a preto sa rozširujú vetrom na značné vzdialenosti. Problém je i v tom, že pri počiatočnom ojedinelom výskyte ľahko unikajú pozornosti a na následné opatrenia už býva neskoro. To je častý prípad práve pri repke ozimnej.
Regulácia výdrvu obilnín v repke ozimnej
Okrem burinových druhov spôsobujú značné problémy aj zaburiňujúce kultúrne plodiny. Význam regulácie výdrvu v repke stúpa s narastajúcimi plochami tejto plodiny pestovanej najčastejšie po jačmeni, ale i po pšenici. Používané technológie zberu obilnín majú stále relatívne vysoké zberové straty. Vplyvom trendu používania minimálneho obrábania pôdy dochádza ku kumulácii jednotlivých agrotechnických opatrení. To má za následok rozvrstvenie zrna obilnín v povrchovej vrstve ornice (50 – 70 mm pod povrchom), odkiaľ majú obilky optimálne podmienky pre vzchádzanie. Pri dostatku zrážok preto vzchádzajú už o niekoľko dní po zasiatí repky, ktorej vzchádzajúce rastlinky sú v počiatočnom období veľmi slabé. Silnejšie obilniny vzídené z výdrvu obiliek pri zbere spôsobujú úbytok rastlín repky a znižujú tak počet rastlín na ploche. V prípade sucha vzchádza výdrv postupne a dlhší časový úsek. Jeho konkurenčná schopnosť je však stále nebezpečná, lebo aj rastliny repky sú suchom oslabené. Preto je nutné vzídený výdrv odstrániť čo najskôr. Oslabený porast repky zle prezimuje, čo znižuje potenciál dobrej úrody.
Dôležité je vytvoriť optimálne podmienky pri samotnom zbere obilnín tak, aby zberové straty boli minimálne. To zabezpečia predovšetkým moderné, dobre nastavené zberacie mláťačky. Vzídenie a ďalší rast rastlín z výdrvu sa významne obmedzí včasnou a kvalitne vykonanou podmietkou a následnou orbou. Tento spôsob prípravy pôdy pod repku ozimnú je však časovo a nákladovo veľmi náročný, a preto sú v súčasnej dobe uprednostňované spomínané technológie minimálneho obrábania pôdy.
Rozhodujúca je taktiež kvalita sejby repky. Dobre založený porast sa lepšie vyrovnáva s konkurenciou burín. Dôležitým opatrením je teda i správne použitie herbicídov. K dispozícii je celý rad vysokoúčinných postemergentných graminicídnych prípravkov. Niektoré vykazujú slušnú účinnosť, okrem výdrvu, i na pýr plazivý. Aplikáciu je potrebné vykonať včas, do fázy počiatku odnožovania obilniny. Pri skoršej aplikácii v štádiu 2 – 3 listov hrozí nebezpečenstvo ďalšieho vzchádzania výdrvu.
Oneskorené aplikácie, už na prerastené obilniny z výdrvu, sú málo účinné a rastliny repky už môžu byť konkurenciou výdrvu oslabené. Herbicídny efekt sa dostaví neskoro a oslabenie porastu repky býva nezvratné. Je potrebné si uvedomiť aj to, že výdrv zo pšenice je voči herbicídom odolnejší ako výdrv z jačmeňa.
Pri sejbe repky ozimnej po jačmeni jarnom je veľkým omylom čakať a spoliehať sa na vymrznutie rastlín jačmeňa. Poškodenie repky spôsobené výdrvom jačmeňa na jeseň je závažné a väčšinou už nezvratné. Uvoľnený priestor po vymrznutých rastlinách jačmeňa veľmi rýchlo obsadia iné druhy burín. Preto je dôležité proti výdrvu správne načasovať aplikáciu graminicídu. Optimálne na dobu, kedy už je všetok výdrv vzídený. Na menej vyvinuté rastliny výdrvu je možné zvoliť spodnú hranicu dávky odporúčanej výrobcom. Vyššie dávky odporúčame použiť na výdrv pšenice ozimnej a vzrastený výdrv jačmeňa. V jesenných mesiacoch existuje ale celý rad rizík aplikácií herbicídov, spôsobený pomerne výraznou premenlivosťou priebehu poveternostných podmienok. Základom úspechu pri aplikácii nielen herbicídov je správne nastavené aplikačné zariadenie, ktoré zabezpečí dodržanie optimálnej dávky postreku na jednotku plochy. Rizikom sú pritom zrážky po aplikácii. Postemergentné graminicídy však pomerne rýchlo prenikajú do listov a sú rýchlo rozvádzané po celej rastline. Pri neskoro siatych repkových porastoch vzniká riziko posunutia aplikácie graminicídu proti výdrvu do obdobia s nižšími dennými a najmä nočnými teplotami. Pri nižších teplotách sú účinky väčšiny graminicídov výrazne obmedzené. V niektorých prípadoch dochádza k zlyhaniu účinku, lebo rastliny sú už fyziologicky menej aktívne a prípravok neprijímajú. Za vlhka a pri nižších teplotách zostáva niekedy na porastoch rosa celý deň a pri aplikácii herbicídov dochádza k stekaniu prípravku po listoch na pôdu a ochranný efekt tak býva výrazne znížený.
Regulácia pýru plazivého v repke ozimnej
Pýr plazivý (Elytrigia repens) patrí už dlhú dobu medzi najrozšírenejšie trváce buriny na ornej pôde. Jeho reprodukcia a šírenie do okolia je podporované najmä nekvalitným obrábaním pôdy, resp. posunom k využívaniu minimalizačných spôsobov. K šíreniu pristupuje aj nevhodné striedanie plodín a chyby pri používaní herbicídov. Rastliny pýru plazivého sú voči kultúrnym plodinám značne konkurenčné, čo platí aj voči ostatným druhom burín.
Koreňový systém pýru plazivého, na rozdiel od napr. pichliača roľného, je rozložený do hĺbky 0,20 – 0,25 m, čiže vo vrstve, ktorá je predmetom orbového obrábania. Pri minimalizácii obrábania zasahujeme ale len do hĺbky 0,10 až 0,15 m, maximálne 0,20 m, čo je nedostatočné. Na ornej pôde sa pýr rozmnožuje predovšetkým vegetatívne podzemkami. Netreba pritom podceňovať aj rozširovanie generatívne – obilkami, ktoré majú po dozretí vysokú klíčivosť. Vzídené semenáče často unikajú pozornosti pestovateľa a predstavujú tak významný zdroj zaburinenia pozemkov pýrom. K rozširovaniu môže prispievať aj používanie nie dobre vyčisteného osiva, najmä z vlastnej produkcie. Takto sa pýr dostáva na pozemky, kde sa predtým nevyskytoval. Regeneračná schopnosť podzemkov, najmä vo vlhkom prostredí je vysoká. Obdobne reagujú aj ostatné trváce buriny pri vlhkej jeseni. Ak sa podzemky pri hlbšom obrábaní pôdy dostanú k jej povrchu vystavené suchu, rýchlo odumierajú. Koreňový systém pýru plazivého vylučuje do pôdy látky, ktoré pôsobia na ostatné rastliny (pestované plodiny i buriny) silne fytotoxicky. Sú alelopaticky vysoko aktívne. Predovšetkým kapustovité druhy, najmä repky a horčica, sú voči týmto látkam vysoko citlivé. Tieto látky sú vylučované tak živými, ako aj odumierajúcimi rastlinami (korene) pýru plazivého. Po aplikáciách účinných herbicídov na pýr plazivý a pri následnom odumieraní rastlinných tiel, dochádza k silnému uvoľňovaniu týchto látok do pôdy. Práve alelopatické pôsobenie pýru spôsobuje často zlý stav porastu repky ozimnej na pozemkoch silne zaburinených pýrom plazivým po úspešných aplikáciách herbicídov. K regulácii pýru je teda potrebné pristupovať komplexne, po dôkladnej analýze príčin predchádzajúceho zaburinenia konkrétneho pozemku.
Základom je obmedzenie jednostranného uprednostňovania ozimných plodín (vrátene repky) a zaradenie do sledu plodiny, ktoré umožňujú cielený zásah herbicídmi. Rastlinám pýru plazivého nevyhovuje hlboké obrábanie pôdy. Poškodené a hlboko zaklopené podzemky obťažne regenerujú.
Nedostatky v štruktúre osevných postupov, z tohto hľadiska nevhodné obrábanie pôdy ako aj nedostatky v agrotechnike, sú kompenzované herbicídnou aplikáciou. V ČR i SR je k dispozícii pomerne široký sortiment prípravkov do viacerých plodín. Pre zabezpečenie účinnej regulácie je ale potrebné, aby aplikácie nadväzovali na predchádzajúce agrotechnické opatrenia. Pomerne známa je príčinná súvislosť účinkov herbicídov na dĺžke koreňových výbežkov. Rastliny pýru, ktoré neboli pri obrobení pôdy po aplikácii herbicídu dostatočne narušené, pomerne rýchlo regenerujú. Naopak, rastliny vyklíčené z dokonale narušených podzemkov, nepresahujúcich dĺžku 0,10 – 0,15 m, nie sú schopné po aplikácii herbicídov regenerovať. Správne načasovaná aplikácia významne potlačí výskyt pýru plazivého. Pri príprave pôdy je však potrebné čo najviac rozrušiť koreňový systém pýru. Dokonale narušená celistvosť podzemkov je pri suchu dostatočne narušená, čo však neplatí vo vlhkom prostredí, kde vykazujú dostatočnú regeneračnú schopnosť. To ale umožňuje dostatočne využiť účinnosť postemergentných graminicídov pri jesenných aplikáciách. Rastliny pýru pri nedostatku zásobných látok rýchlo odumierajú. Pri graminicídnych cielených aplikáciách je ale nutné rešpektovať, že vhodný termín pre likvidáciu obilnín z výdrvu sa nie vždy kryje s vhodným termínom aplikácie proti pýru. Iba za vlhka dochádza k vzchádzaniu výdrvu a klíčeniu pýru v rovnakom termíne. V podmienkach sucha väčšinou obilnina z výdrvu vzchádza skôr ako regenerujú rastliny pýru plazivého. Tomu je potrebné prispôsobiť termíny aplikácií. Optimálny termín aplikácie na pýr je, keď rastliny vytvoria 2 – 3 listy, čo zodpovedá výške 0,15 až 0,20 m. Skoršie aplikácie sú rizikové, lebo často býva zasiahnutá iba časť vyklíčených výhonov. Podstatný podiel rastlín klíči až po aplikácii a nebýva zasiahnutý herbicídom. Aj oneskorené aplikácie herbicídov môžu byť rizikové, predovšetkým tie, ktoré sa uskutočnia na samom konci vegetačnej doby pýru plazivého, kedy je translokácia účinnej látky do koreňov už nedostatočná. Práve rýchla translokácia účinnej látky do koreňov je základom pre spoľahlivý účinok. Túto požiadavku spĺňajú iba postemergentné graminicídy, avšak iba za predpokladu predchádzajúceho dôkladného narušenia celistvosti koreňového systému pýru plazivého pri základnom obrábaní pôdy a predsejbovej príprave pred sejbou repky ozimnej.
Po neskorých jesenných aplikáciách rastliny pýru spravidla na jar veľmi silne regenerujú.
Regulácia pichliača roľného
Pichliač roľný (Cirsium arvense) patrí medzi veľmi významné buriny. Je zaraďovaný medzi desať najvýznamnejších burín sveta. Konkurenčná schopnosť je vysoká, rastlina má vysoké nároky na odber vody a živín. Úporne zotrváva na stanovišti, na poliach tvorí tzv. hniezda, kde základom je rastlina vzídená zo semena. V prípade silného výskytu spôsobuje straty pri zbere plodín alebo zber znemožňuje. Pri silnom výskyte dokáže úplne potlačiť pestovanú plodinu, korene vylučujú alelopatické látky, ktoré pôsobia inhibične na plodiny a buriny. Vyskytuje sa po celom území, od nížin až do horských oblastí. Osídľuje poľnohospodársku i nepoľnohospodársku pôdu. Vyskytuje sa vo všetkých pestovaných plodinách na ornej pôde, v sadoch, viniciach, chmeľniciach i na lúkach a pastvinách či v špeciálnych plodinách. Mladé rastliny vytvárajú listové ružice, z ktorých vyrastajú byle 1,00 – 1,50 m dlhé, niekedy i vyššie. Je to dvojdomá rastlina, s výskytom samčích a samičích rastlín. Kvitne od mája až do jesene. Plody sú nažky 2,5 – 3,5 mm dlhé, 1,1 – 1,3 mm široké a 0,7 – 1,0 mm hrubé. Rozmnožuje sa generatívnou i vegetatívnou cestou. V jednom úbore je umiestených okolo 80 nažiek, z ktorých značná časť býva nevyzretá, či parazitovaná škodcami. Klíčivosť je po dozretí pomerne dobrá. Nažky klíčia najlepšie z hĺbky 5 – 15 mm. Klíčia však i z hĺbky až 60 mm, či z povrchu pôdy.
Životnosť nažiek v pôde závisí od pôdnych podmienok. Vo všeobecnosti možno povedať, že si nažky v pôde zachovávajú klíčivosť až 6 rokov. Už jeden mesiac po vzídení je rastlina schopná vegetatívnej reprodukcie. Rastliny vytvárajú mohutný koreňový systém skladajúci sa z horizontálnych a vertikálnych koreňových výbežkov. Systém pritom siaha do pomerne značnej hĺbky, uvádza sa i niekoľko metrov. Koreňové výbežky majú obrovskú regeneračnú schopnosť. Pri priaznivých podmienkach regenerujú i segmenty dlhé 20 mm s priemerom 3 mm. Čím dlhšie a silnejšie výbežky sú, tým je pravdepodobnosť regenerácie v poľných podmienkach vyššia. Výhony z koreňových výbežkov klíčia pomerne neskoro na jar. Prvé ružice sa objavujú na počiatku apríla, pričom klíčenie trvá po celú vegetačnú dobu, v závislosti od pestovanej plodiny a agrotechnických zásahov. Časť koreňových výbežkov býva v stave dormancie, čo komplikuje ich reguláciu. Na ornej pôde sa rozmnožuje prevažne vegetatívne, na nepoľnohospodárskej pôde, na lúkach a pasienkoch predovšetkým pomocou semien. Väčšinou sa vyskytujú v zoskupeniach samčích alebo samičích rastlín. Nažky sú roznášané vetrom na pomerne veľké vzdialenosti.
Dokonalý eradikačný efekt na jednoročné a trváce buriny sa prejaví iba pri využívaní všetkých spôsobov a metód regulácie viac rokov po sebe tak, aby jednotlivé opatrenia na seba nadväzovali. Dôležité je, aby sa koreňový systém burín postupne oslabil a odumrel a zásoba semien v pôde sa minimalizovala.
Zaburineniu trvácimi burinami na ornej pôde sa ubránime iba dodržiavaním všetkých zásad regulácie burín a každoročnou starostlivosťou o pôdu. Veľmi dôležité je zabrániť prenosu generatívnych diaspór na ostatné pozemky a plochy.
Autor: doc. Ing. J. Mikulka, CSc., Výzkumný ústav rostlinné výroby, Praha – Ruzyně
Preklad: P. Zubal
Foto: Jan Mikulka
