Závlahy na Slovensku, ich história, súčasnosť, význam a perspektíva

Problematika vody v poľnohospodárskej krajine má osobitý charakter. V našom prípade sa viaže na konkrétne geoekologické a hydrografické podmienky Slovenska. Hydromelioračnú sústavu definujeme ako súbor technických prostriedkov a zariadení, ktoré umožňujú reguláciu vodného režimu v poľnohospodárskej krajine. Hydromelioračná sústava je regulátor hydrologického cyklu a má tri zložky: akumulačnú, transformačnú a odvodňovaciu.

Slovensko leží na orografickej streche Európy, čo vyžaduje racionálne hospodárenie s vodou v poľnohospodársky využívanej krajine. Rozloženie chodu klimatických prvkov počas roka, ktoré sa prejavuje predovšetkým nerovnomerným rozdelením zrážok a ostatných prvkov vodnej bilancie, významne ovplyvňuje množstvo fyziologicky účinnej vody v čase a priestore, ako aj jej dynamiku v retenčnom priestore krajiny.

Z hľadiska poľnohospodárstva majú najväčší význam nížiny nachádzajúce sa na juhozápade a západe (Podunajská nížina, Záhorská nížina) a na východe (Východoslovenská nížina). Významné sú aj kotliny, tvorené aluviálnymi náplavami riek. 

Slovensko má výmeru približne 49-tis. km², z toho poľnohospodárska pôda tvorí cca 24 400 km²(okolo 50 %). Orná pôda tvorí približne 60 % z poľnohospodárskej pôdy, čo predstavuje približne 1 400-tis. ha.

Moderné závlahy majú na Slovensku pomerne krátku históriu. Rozsiahlejšia výstavba závlah nastala v 60. rokoch na základe vypracovaných zámerov (Výhľadový plán poľnohospodárskych  a lesnícko–technických meliorácií, 1958) a regionálnych koncepcií. Súčasne sa začal v tejto oblasti rozvíjať aj výskum (VÚZH, 1959) a vznikali melioračné družstvá na budovanie a prevádzku hydromelioračných zariadení (1959).

Celkovo sa za obdobie asi 60 rokov vybudovalo na Slovensku pre hydromeliorácie poľnohospodárskych pôd 375-tis. ha závlah, asi 460-tis. ha odvodnenia s kanálovou sieťou s dĺžkou okolo 4- až 6-tis. km a 196 malých vodných nádrží s celkovým objemom vody okolo 65 mil. m^-3. Za uvedené obdobie bolo do hydromeliorácií investovaných približne 20 mld. korún, z toho na hlavné melioračné zariadenia 13 mld. korún a na melioračný detail (závlahy, odvodnenie) 7 mld. korún v pôvodných obstarávacích cenách.

Priemerný vek závlahových zariadení sa blíži už k 45 rokom, pričom ekonomická životnosť hlavných závlahových zariadení bola plánovaná na 40 rokov a závlahového detailu do 20 rokov. Technická životnosť technických zariadení sa odhaduje na cca 40 – 60 rokov, čo poukazuje na potrebu ich rozsiahlych rekonštrukcií a modernizácií. 

V súčasnosti je v evidencii asi 319-tis. ha zväčša veľkoplošných závlahových systémov, z ktorých je okolo 159-tis. ha nefunkčných a nevyužívaných pre dlhodobý nezáujem o aplikáciu zavlažovania plodín v procese ich produkcie. Ostatných okolo 160-tis. ha s rôznym stupňom funkčnosti je prenajatých, často však formálne, lebo len okolo 55-tis. ha je intenzívnejšie využívaných. Aby sa podarilo zastaviť tento úpadkový proces v závlahovom hospodárstve, bolo by nutné do roku 2030  na takmer 50 % jestvujúcej výmery vykonať rekonštrukcie a modernizácie, ktoré by zohľadňovali nové ekonomické pravidlá a vzťahy v poľnohospodárstve, uplatňujúce sa po roku 1990. Optimistický odborný odhad stavu výmery závlah na Slovensku do roku 2030 by sa mohol ustáliť na výmere okolo 100- až 150-tis. ha prevádzkyschopných systémov.

 

 

Z výsledkov riešenia Národného klimatického programu SR vyplynula naliehavá potreba vyhodnotiť možné dôsledky klimatickej zmeny na vodné hospodárstvo a poľnohospodársku výrobu. Súčasne je potrebné neodkladne začať s prípravou adaptačných opatrení na zamedzenie negatívnych vplyvov klimatickej zmeny v podmienkach udržateľného rozvoja poľnohospodárstva. K tomu bolo potrebné, ako jeden z prvých krokov, spracovať rajonizáciu oblastí s deficitom pôdnej vody v rizosfére počas vegetačného obdobia, tzv. hlavné závlahové oblasti Slovenska. Bilancia vody v pôdnom profile je determinovaná spolupôsobením klimatických, hydrologických, geomorfologických, hydrogeologických  a pedologických  činiteľov a v priebehu roka sa dynamicky mení. Pôdna voda je zásobovaná infiltráciou zrážkovej, povrchovej a závlahovej vody, vzlínaním z podzemnej vody a kondenzáciou. Na druhej strane, formou odtoku do podzemnej vody, výparom a transpiráciou rastlinami dochádza k odčerpávaniu pôdnej vody. Produkcia poľných plodín pri dostatku svetla, tepla a pri modernej agrotechnike závisí predovšetkým od zásob pôdnej vody. Efektívnosť atmosférických zrážok, ktoré sú prirodzeným zdrojom zásob pôdnej vody, závisí nielen od množstva, ale aj od rozloženia počas roka a podmienok evapotranspirácie. Pre optimálny vývoj poľných plodín je potrebné, aby sa úhrny aktuálnej evapotranspirácie približovali k úhrnom potenciálnej evapotranspirácie.

Vyčlenenie závlahových oblastí v roku 2005 bolo vykonané na základe klimatických kritérií, pričom ako determinujúce kritérium bola zvolená evapotranspirácia, resp. pomer aktuálnej a potenciálnej evapotranspirácie za určené obdobie, tzv. relatívna evapotranspirácia (ETa / ETp).

Bývalý VÚMKI Bratislava spracoval rajonizáciu závlahových oblastí podľa tohto kritéria za obdobie rokov 1951 až 1990. Závlahové oblasti sú vyčlenené izočiarou relatívnej evapotranspirácie hodnoty 0,7, ktorá ohraničuje klimatické oblasti suché a mierne suché podľa klimatologickej klasifikácie.

Z výsledkov klimatických scenárov možno dedukovať, že do časového horizontu roku 2075 sa nebudú výrazne meniť hranice významných závlahových oblastí, ktoré sú vyčlenené izočiarou relatívnej evapotranspirácie hodnoty 0,70. Podľa scenára CCCM bude narastať deficit evapotranspirácie, čo bude mať dôsledok na vodné zdroje závlahovej vody a pravdepodobne aj na ich bilančnú napätosť. Významné závlahové oblasti intenzívnych poľnohospodárskych regiónov Slovenska s vyznačenými existujúcimi závlahovými sústavami a hranicami povodí významných tokov sú znázornené v mapovej prílohe. Takto ohraničené hlavné závlahové oblasti zaberajú približne 1/3 územia Slovenska (16 730 km²). Na tomto území sa nachádza 1 005-tis. ha ornej pôdy, t. j. 67 % z celkovej výmery, 153- tis. ha trávnych porastov, t. j. 18 %, 26 100 ha viníc, t. j. 2,1 % a 11 800 ha sadov, t. j. 5,2 % (údaje sú z katastra Slovenska). Celá závlahová oblasť Slovenska je rozdelená na jednotlivé podoblasti, ktoré sú charakterizované reprezentatívnymi meteorologickými stanicami.

Obdobie ostatných troch dekád je charakteristické hľadaním optimálneho spôsobu nakladania s hydromelioračnými zariadeniami, ktoré sú majetkom štátu, a to veľmi špecifickým. Postupne dochádzalo k znižovaniu podpory štátu na využívanie a tiež starostlivosť o predovšetkým závlahové zariadenia až takmer na nulu. Rovnako klesá záujem farmárov o využívanie závlah z dôvodov predovšetkým ekonomických – zvýšenie ceny elektriny, problémy s uplatnením produkcie na trhu, zrušenie dotácií a pod. V dôsledku nedostatočnej ochrany osobitne závlahových zariadení dochádza k značnej devastácii majetku. Správca hydromelioračného majetku sa v uvedenom období menil niekoľkokrát, až do súčasnej podoby štátneho podniku.

Do roku 2007 zabezpečoval využívanie závlahových systémov štátny podnik Hydromeliorácie, š. p., zriadený v roku 2003 MPRV SR na komerčnej báze s podporou zakladateľa. Tento spôsob sa vzhľadom na malý záujem farmárov o závlahovú vodu (dostatok prirodzených zrážok) a nedostatočné finančné zabezpečenie štátneho podniku ukázal ako problematický.

V roku 2007 na základe rozhodnutia MPRV SR boli závlahové zariadenia využívané výhradne formou prenájmu poľnohospodárskym prvovýrobcom. Za symbolické nájomné 1,00 Sk/ha/rok čo je 0,033 €/ha/rok bolo prenajatých takmer 220-tis. ha vybudovaných závlah, pričom náklady na prevádzku, údržbu a opravy znášal nájomca s malou podporou štátu. Ani tento spôsob nezastavil úpadok majetku hlavných závlahových zariadení štátu.

Na základe iniciatívy Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR začala v októbri 2012 príprava novej koncepcie nakladania s hydromelioračným majetkom vo vlastníctve štátu, osobitne so závlahovými zariadeniami, ktorá mala za cieľ zníženie nárokov na dotácie zo štátneho rozpočtu na starostlivosť o hydromelioračný majetok štátu a tiež
na zabezpečenie jeho správy.

V roku 2014 boli práce ukončené a 20. novembra 2014 bol uznesením vlády schválený materiál „Koncepcia revitalizácie hydromelioračných sústav na Slovensku“ (Koncepcia), ktorý
pre nastávajúce obdobie stanovil nasledujúce závery a odporúčania:

• Hlavným cieľom tejto koncepcie bola podpora preventívnych opatrení pred negatívnymi dôsledkami prírodných katastrofických udalostí a nepriaznivých klimatických pomerov, a to sucha a prívalových zrážok, na potenciál poľnohospodárskej výroby, predovšetkým v prípade nosných komodít rastlinnej výroby, ktoré kladú špecifické požiadavky na kvalitu pôdy a úroveň pôdnej vlhkosti.
• Tento cieľ sa mal realizovať prostredníctvom revitalizácie závlahových a odvodňovacích systémov na celkovej zberovej ploche plodín špeciálnej rastlinnej výroby.
• Koncepcia si nekládla za hlavný cieľ obnoviť celú existujúcu sieť odvodnenia a závlah, naopak, súčasný stav definuje ako neudržateľný a v súčasných trhových podmienkach za neefektívny.
• Rozsah obnovy bol identifikovaný na základe komplexnej analýzy efektívnosti hydromelioračných sústav a predstavuje optimálnu sieť odvodnenia a závlah, ktorá sa javí v súčasných podmienkach ako dlhodobo udržateľná a zároveň spĺňa kritériá zvýšenia miery potravinovej bezpečnosti na úroveň definovanej v Koncepcii rozvoja pôdohospodárstva SR na roky 2013 – 2020.
• Prioritou obnovy je modernizácia a rekonštrukcia siete odvodnenia a závlah s dôrazom na doplnenie viacúčelových zariadení (stavidiel, ovládaných výustí…) na hydromelioračných kanáloch s cieľom zabezpečenia retencie a retardácie odtoku vnútorných vôd pre potreby poľnohospodárskej krajiny. Revitalizácia existujúcich závlahových systémov ich komplexnou rekonštrukciou a modernizáciou a doplnením potrebného množstva moderného závlahového detailu by mala prebehnúť za investičnej účasti súčasných nájomcov.

Do roku 2020 sa predpokladala výmera využiteľných závlah okolo 100-tis. ha. Na tejto výmere mala prebehnúť do roku 2020 obnova využívaných závlahových systémov a ich hlavných závlahových zariadení, čím sa mali vytvoriť podmienky na technologickú modernizáciu jestvujúcich funkčných závlah a ďalší rozvoj moderného závlahového hospodárstva. Ako je zrejmé, predpoklady Koncepcie z roku 2014 sa nepodarilo naplniť ani finančnými subvenciami z PRV SR 2014 – 2020.

Natíska sa teda otázka, aký význam a perspektívu majú závlahy na Slovensku v nasledujúcom období v kontexte prebiehajúcej klimatickej zmeny?

Hlavným poslaním vodného hospodárstva, ktorého súčasťou sú aj hydromeliorácie, je vytvárať podmienky pre udržateľné hospodárenie s vodnými zdrojmi Slovenska tak, aby boli zladené požiadavky na využívanie s požiadavkami ochrany vôd a zároveň s realizáciou opatrení na zníženie ich škodlivých účinkov vyvolaných hydrologickými extrémami, ako sú povodne a sucho.

Strategickým cieľom v oblasti hydromeliorácií je vytváranie optimálnych podmienok hospodárenia s vodou v produkčných regiónoch Slovenska na posilnenie konkurencieschopnosti nášho poľnohospodárstva, zabezpečenie potravinovej bezpečnosti a zmiernenie rizík vyplývajúcich z prebiehajúcej klimatickej zmeny.

Následne v oblasti zmiernenia následkov sucha v súvislosti s klimatickou zmenou v problematike hydromeliorácií je potrebné riešiť tieto čiastkové ciele:

• zaistiť obnovu a rozvoj závlahových systémov v oblastiach historicky najpostihnutejších suchom, kde trvajú vhodné podmienky pre intenzívnu poľnohospodársku produkciu,
• pripraviť najvhodnejší model spôsobu správy hlavných závlahových zariadení a hlavných odvodňovacích zariadení včítane regulácie odtoku vôd.

Z týchto čiastkových cieľov v problematike hydromeliorácií vyplýva niekoľko nasledovných opatrení, ktoré bude v blízkej budúcnosti potrebné realizovať:

• navrhnúť a pripraviť podmienky na vytvorenie takej inštitucionálnej štruktúry – subjekt (subjekty), ktorý by zabezpečoval rozvoj, prevádzku a údržbu závlahových (HZZ) a odvodňovacích systémov (HOZ) vo vlastníctve štátu,
• začať s prípravou a realizáciou technických a prírode blízkych opatrení v suchom ohrozených lokalitách v intenzívnych poľnohospodársky využívaných oblastiach,
• pripraviť nové (inovatívne) dotačné tituly určené na podporu obnovy (rekonštrukciu a modernizáciu) a rozvoja závlahových systémov a obnovy odvodňovacích systémov.
• zadať výskumné projekty, ktoré na základe scenárov vývoja klímy rozpracujú možnosti posilnenia vodných zdrojov v najohrozenejších oblastiach.

 

Patríme do generácie už nie veľkej skupiny vodohospodárskych odborníkov, ktorí mali možnosť participovať na celom procese projektovania a výstavbe závlahových systémov, ako aj  pri aplikovanom výskume, na ich modernizácii v 80. a 90. rokoch minulého storočia a ktorí dostali možnosť aj pokračovať v ich exploatácií, často poznačenej nekoncepčnosťou a finančnou poddimenzovanosťou potrieb tak dôležitého faktora, ako sú závlahy pre naše poľnohospodárstvo, za ostatných 20 rokov.

Preto si dovolíme aj odpovedať na uvedenú otázku. Pre naše poľnohospodárstvo a poľnohospodárov majú hydromeliorácie nenahraditeľný špecifický význam a ich perspektíva je závislá hlavne od prístupu štátu k zabezpečeniu podporných mechanizmov na ich obnovu, modernizáciu a rozvoj. Bez významnej ingerencie štátu to nepôjde, samozrejme v synergii so zmenou prístupu poľnohospodárov pri ich exploatácii. Preto vítame každý investičný program, NIP, Plán obnovy či pripravovaný Strategický plán SPP 2023 – 2027, ktorý smeruje k napĺňaniu cieľov zabezpečenia moderných hydromeliorácií, závlah a odvodnenia na Slovensku.

 

Autori: Ing. J. Alena, Hydromeliorácie, š. p., doc. RNDr. Š. Rehák, PhD., VÚVH Bratislava