Neodôvodnený zásah do vnútorného regulačného systému je rizikový a spôsobuje narušenie zákonitosti biologických procesov sformovaných počas evolúcie. Endogénny systém v sebe integruje rastové a vývinové procesy optimalizácie produkčného procesu a tvorby reprodukčných orgánov, čo je základnou podmienkou zabezpečenia kontinuity života a zachovania druhu. Nie je náhodné, že aplikácia živočíšnych hormónov v chove HZ je v EU prísne zakázaná. Analogicky i v humánnej medicíne aplikácia hormónov je obmedzená a uplatňuje sa iba výnimočne v rámci substitučnej terapie deficitných hormónov za prísnej kontroly endokrynológa. Tvorba jednotlivých regulačných látok počas vegetácie je prísne viazaná na termodynamický stav bunky a ontogenézu rastu a vývinu rastlín. Endogénna produkcia morforegulátorov je modulovaná aj exogénnymi podmienkami, predovšetkým cudzorodými látkami, teplotou, vodným a živinovým režimom. Použitie morforegulátorov vyžaduje poznanie fyziológie plodín a reálneho hormonálneho profilu. Neodborný zásah do hormonálneho statusu rastlín môže významne narušiť priebeh programovaných rastových a vývinových procesov, narušiť dynamiku ontogenézy a biologickej celostnosti rastlinného organizmu. Preto aplikácia giberelínov počas vegetácie je mimoriadne riziková v tom, že aktivita giberilínov ruší účinok Rht génu zodpovedného za krátkostebeľnosť (karlikový typ). Rht gén bol získaný Borlaugom v roku 1960 z divokých genetických zdrojov a inkorporovaný do pšenice, čo umožnilo zmeniť podiel klasu na celkovej hmotnosti nadzemnej biomasy rastlín. Skrátením dĺžky stebla a zväčšením jej hrúbky sa zvýšila stabilita rastliny a odolnosť na poliehanie porastu, vytvorili sa priaznivé podmienky pre optimalizáciu dusíkatej výživy. V dôsledku uvedeného sa výrazne znížili straty a zvýšila sa úroda v priemere o cca 70 %. Okrem uvedeného je osobitne nežiaduca prítomnosť rezíduí GA3 v klase v čase formovania zrna, ktoré môžu vyvolať stimuláciu hydrolytických procesov (najmä hydrolýzu škrobu) spojených s predčasným klíčením zŕn v klase (porastanie), prerušenie dozrievania a nástup dormancie.
Na záver série príspevkov o fytohormónoch treba konštatovať, že semeno obsahuje kompletnú výbavu natívnych regulačných látok (programovú, ako aj substrátovú) potrebných na uskutočnenie štartu semena do fázy klíčenia a reguláciu rastových procesov vrátane formovania úrody. Analogicky ako semeno, ale aj porast pestovaných plodín pre svoj rast z prostredia potrebuje najmä minerálne látky (makro a mikroživiny i vrátane uhlíka), teplo, vodu a svetlo.
Autor: prof. Ing. Ivan Michalík, DrSc., Nitra
