Rastlinná výroba v podmienkach Európskej únie čelí rastúcemu tlaku nových patogénov a škodlivých organizmov, ktorých šírenie je úzko spojené s globalizáciou obchodu, klimatickou zmenou a intenzifikáciou pestovateľských systémov. Straty na úrode spôsobené chorobami a škodcami sa dlhodobo pohybujú na úrovni desiatok percent, pričom narastá význam patogénov, ktoré sa do EÚ dostávajú z iných kontinentov. V reakcii na tento vývoj sa v európskom priestore etabloval nástroj tzv. horizon scanning, ktorý umožňuje včasnú identifikáciu nových hrozieb na základe analýzy globálnych vedeckých a monitorovacích dát. Výsledky analýz realizovaných v období 2017 až 2024 poukazujú na narastajúci počet potenciálne rizikových patogénov, pričom významnú skupinu tvoria hubové, bakteriálne aj vírusové organizmy s vysokou adaptačnou schopnosťou.
Kľúčové patogény a faktory ich šírenia
Medzi často identifikované patogény patria zástupcovia rodu Neofusicoccum, ktoré spôsobujú odumieranie drevín a viacerých hospodárskych plodín a vyznačujú sa širokým hostiteľským spektrom. Významným modelovým patogénom je Fusarium oxysporum f. sp. cubense tropická rasa 4 (TR4), predstavujúca vysoko agresívny pôdny patogén s dlhodobou perzistenciou v pôde. V rámci bakteriálnych patogénov zostáva jedným z najrizikovejších druhov Xylella fastidiosa, ktorý napáda ovocné dreviny, vinič aj okrasné rastliny. Narastá aj význam vírusov prenášaných vektormi, najmä voškami a cikádami, ktorých výskyt je podporený teplejšími zimami. Šírenie týchto patogénov je determinované viacerými faktormi. Kľúčovú úlohu zohráva medzinárodný obchod s rastlinným materiálom, najmä sadivom a okrasnými rastlinami, ktoré predstavujú hlavné vstupné body infekcie. Klimatická zmena umožňuje prežívanie teplomilných druhov a zároveň zvyšuje stres porastov, čím sa znižuje ich odolnosť. Významným faktorom je aj agronomická prax, najmä pestovanie monokultúr, zúžené osevné postupy, vysoká intenzita produkcie a nedostatočná diverzita krajiny. Svoju úlohu zohráva aj rezistencia patogénov na účinné látky a obmedzovanie dostupnosti pesticídov.
Dopady na agronomickú prax a preventívne opatrenia
Z agronomického hľadiska má horizon scanning zásadný význam pre posun od reaktívnej k preventívnej ochrane rastlín. Včasná identifikácia rizík umožňuje efektívnejšie plánovanie pestovateľských systémov, najmä v oblasti rotácie plodín, výberu odrôd a manažmentu pôdy. Dôležitú úlohu zohráva využívanie certifikovaného osiva a kontrola vstupov do podniku, čím sa minimalizuje riziko zavlečenia patogénov. Integrovaný manažment ochrany rastlín, kombinujúci agrotechnické, biologické a chemické opatrenia, sa stáva základom modernej produkcie. Pre podmienky strednej Európy je charakteristické zvýšené riziko introdukcie patogénov z južných oblastí, pričom klimatické zmeny môžu urýchliť ich etablovanie v nových pestovateľských regiónoch. Zavádzanie digitálnych nástrojov, modelov predikcie a systematického monitoringu porastov predstavuje kľúčový krok k zvýšeniu odolnosti rastlinnej výroby. Horizon scanning tak predstavuje významný nástroj modernej agronómie, ktorý umožňuje lepšie riadenie rizík a prispieva k stabilite produkcie v meniacich sa podmienkach európskeho poľnohospodárstva.
Zdroj: Ribaya, A., et al. (2025): Unravelling potential plant health threats for the European Union: application of horizon scanning methodology. Web Ecology, 25, 189–204.
Spracoval Ing. Tomáš Baran, Naše Pole
