Hrach siaty (Pisum sativum L.)- pestovanie, ochrana a využitie

Hrach siaty patrí k najstarším kultúrnym plodinám. Genetickým centrom hrachu siateho je Etiópia, oblasť Stredozemného mora a Stredná Ázia. Do Európy sa dostal cez Taliansko a rozšíril sa tu pravdepodobne  až v stredoveku. Semená hrachu sa našli vo vykopávkach z doby kamennej a bronzovej v malej Ázii a z doby kolovitých stavieb vo Švajčiarsku.

Vavilov, jeden z najväčších historikov kultúrnych rastlín, datuje pôvod drobnozrnných hrachov z prednej a juhozápadnej Ázie, hrachy veľkozrnné sa naopak vyskytovali v oblasti Stredomoria. Zo začiatku sa na prípravu pokrmov používali len dokonale vyzreté a suché semená hrachu. Nezrelé, oveľa sladšie semená hrachu sa začali konzumovať až v 17. storočí v Holandsku.

Na Slovensku sa semená hrachu siateho objavili z obdobia 4500 rokov pred n. l. v Košiciach. Počet pestovateľských  plôch postupne narastal aj v dobe bronzovej až do stredoveku a tradícia pestovania tejto strukoviny vytrvala dodnes. 

Najznámejšími pestovateľmi a producentmi hrachu na Slovensku boli regióny Liptov, Spiš a Turiec.

 

Taxonómia a druhy rodu Pisum

Rod Pisum zahŕňa dva botanické druhy, Pisum sativum L. a Pisum fulvum Sibth. Sm. Botanický druh Pisum fulvum sa vyskytuje len ako planá forma, ktorá nemá významné hospodárske využitie. Botanický druh Pisum sativum L. sa ďalej člení na poddruhy a variety.

Pestované odrody hrachu, ktoré sú zahrnuté do tohto druhu sa delia na:

• hrach siaty poľný (Pisum sativum)- suché semená s hladkým povrchom využívané hlavne ako potravina,
• hrach siaty pravý kŕmny – peluška ( Pisum sativum speciosum Dierb.)- pestovanie prevažne na zelenú fytomasu v miešankách s obilninami,
• hrach siaty dreňový (Pisum sativum medullare Alef)- nezrelé semená využité v konzervárenskom priemysle,
• hrach siaty cukrový ( Pisum sativum sacharatum Ser.)- nezrelé struky, ktoré sa konzumujú celé ako plodová zelenina. Na rozdiel od ostatných druhov má farebné kvety a pestuje sa prevažne v záhradách. Struky tohto typu neobsahujú pergamenovú vrstvu.

Hrach je mimoriadne obľúbená strukovina, konzumuje sa nielen v čerstvom stave, ale aj varený. Je bohatým zdrojom antioxidantov a vďaka obsahu cukrov je pre naše telo okamžitým zdrojom využiteľnej energie. Okrem toho obsahuje kombináciu horčíka a nukleových kyselín, a tým podporuje regeneráciu organizmu. Hrach v suchom stave je obohatený minerálnymi látkami, vitamínmi skupiny B a tak posilňuje srdce, krvný obeh, nervový systém a dodáva telu energiu. V neposlednom rade ho oceňujeme aj ako vhodný zdroj bielkovín.

 

Pestovanie hrachu na Slovensku a vo svete

Podľa ŠÚ SR spotreba jedlých strukovín (hrachu, fazule, šošovice) je na Slovensku dlhodobo nízka. Pri hrachu sa pohybuje okolo 0,5 – 0,7 kg na 1 obyvateľa za rok. V roku 2018 produkcia hrachu siateho klesla medziročne o 19,2 % (o 3 948 t) na 16 617 ton, z toho hrach jedlý tvoril 40,3 %. V hospodárskom roku 2018/19 zberová plocha hrachu siateho klesla v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 6,8 % na 8 038 ha (o 586,0 ha). K 30. 6. 2019 sa na Slovensku spotrebovalo

14 200 ton hrachu, čo znamená medziročné zvýšenie o 19,0 % (o 2 268 ton). K 20. 5. 2019 evidoval ŠÚ SR výmeru hrachu siateho na ploche 6 946 ha, čo znamenalo pokles jeho pestovateľských plôch medziročne o 13,8 % a podiel hrachu na strukovinách na zrno celkom dosiahol 71,1 %. Hrach sa pestoval tradične najmä v Nitrianskom kraji (44,1 %). Najväčší podiel na celkovom vývoze strukovín dosiahol hrach (73,4 %), z toho hrach na osivo tvoril 2,6 %. Hrach sa vyviezol najmä do Poľska, Talianska, Českej republiky a do Nemecka. Doviezol sa najmä z Českej republiky a z Poľska.

Zo strukovín pestovaných v EÚ a vo svete je najrozšírenejšie pestovanie hrachu (50,5 %), menej sa pestuje bôb, lupina, fazuľa a šošovica. Najväčšie výmery týchto plodín sú vo Francúzsku, Poľsku, Veľkej Británii, Litve, Španielsku a v Nemecku. Najväčším producentom hrachu vo svete je Kanada (graf 1).

 

 

Výber odrôd

Výber vhodnej odrody zásadne ovplyvňuje výsledok pestovania. Pre správny výber odrody je dôležitým kritériom predpokladaný spôsob realizácie produkcie, spolu s požiadavkami odrôd na klimatické a pôdne podmienky. Podľa farby semien odrody hrachu delíme na žltosemenné a zelenosemenné. Podľa rastu rozlišujeme 3 rastové typy:

• univerzálny – byľ dlhá, poliehavá (1,2 – 1,5 m), vhodné na kŕmne účely, je rastovým typom pelušiek,
• zrnový – byľ krátka (0,6 – 0,8 m), citlivý na sucho, v súčasnosti nemá zastúpenie,
• intermediárny – forma stredného rastu (0,8 – 0,9 m), pestovanie pre produkciu semien.

Intermediárne hrachy delíme na listové a úponkaté (semi-leafless), pri ktorých boli genetickou mutáciou premenené lístky na silné a aktívne úponky, čím sa vytvorí vzdušný a pevný porast. Úponkové odrody hrachu v čase zrelosti nepoliehajú, čo výrazne uľahčuje mechanizovaný zber. V roku 2019 bolo na Slovensku zaregistrovaných 17 odrôd hrachu siateho, z toho je 7 odrôd úponkového typu a 4 odrody pelušky, ktoré sú využívané pre produkciu zelenej hmoty. Génová banka SR uchováva spolu v aktívnej a základnej kolekcii 1 013 genetických zdrojov hrachu. Z tohto počtu je 201 slovenských genotypov. V rámci slovenských genotypov máme uložených 34 slovenských odrôd. Každoročne sú mnohé z genotypov regenerované za účelom udržania kolekcie tohto rastlinného druhu.

 

Požiadavky na prostredie a výber stanovišťa

Hrach siaty patrí medzi plodiny, ktoré sa dobre prispôsobujú pôdnym a klimatickým podmienkam. Vyhovujú mu stredne ťažké pôdy a pôdy bohaté na fosfor a vápnik. Veľkosemenným odrodám  vyhovujú pôdy bohatšie na živiny. Drobnosemenným odrodám sa darí aj na chudobnejších pôdach. Pre pestovanie hrachu sú vhodné mierne polohy so strednými, dobre rozdelenými zrážkami. Pre dobrý rast a vývoj hrach vyžaduje bežnú vlhkosť pôdy. Počas klíčenia semeno hrachu prijme 100 – 105 % vody z hmotnosti semena. Najvyššiu spotrebu vody má ale v období kvitnutia a po odkvitnutí. V čase dozrievania semien je vhodnejšie suchšie počasie. Teplota klíčenia je pri hrachu 1 – 3 °C. Mladé rastlinky dobre odolávajú aj jarným mrazíkom až do teploty -6 °C, čo umožňuje voľbu veľmi skorého termínu sejby. V osevnom postupe sa hrach zaraďuje zvyčajne medzi dve obilniny. Po sebe sa hrach môže pestovať po 4 – 6 rokoch. Vhodnými výrobnými oblasťami pre pestovanie hrachu sú kukuričná, repárska a zemiakarská.

 

Predsejbová príprava a sejba

Hrach má vysoké nároky na dobrý stav pôdy, jej štruktúru a pôdnu vlhkosť. Najčastejšou predplodinou pre hrach je obilnina, musí sa preto po jej zbere urobiť podmietka. Následne na jeseň hlboká orba do hĺbky 0,25 – 0,30 m so zapravením fosforečných a draselných hnojív. Predsejbová príprava predstavuje väčšinou smykovanie a kyprenie do hĺbky 60 – 80 mm. Termín sejby je čo najskôr na jar, v prvej dekáde jarných prác (február – marec), čím zabezpečíme využitie zimnej vlahy. Hrach sa vysieva do hĺbky 60 – 80 mm, vzdialenosť riadkov 0,125 m. Výsevok závisí od odrody a podmienok stanovišťa a pohybuje sa od 0,9 – 1,1 MKS (milión klíčivých semien) na ha. Po sejbe hrach zásadne nevalcujeme. Odporúča sa  vždy používať len morené, certifikované osovo. Špeciálne úpravy, medzi ktoré patrí napr. inokulácia (bakterizácia) osiva sa robia v oblastiach, kde hrach nebol pestovaný. 

 

Výživa a hnojenie

Rastliny na vytvorenie úrody požadovanej kvality potrebujú prijať určité množstvo živín. Tento príjem je pri hrachu úmerný narastaniu biomasy a najvyššie hodnoty dosahuje vo fáze kvitnutia. Maximum prijatých živín (okrem dusíka a draslíka) dosahuje až ku koncu vegetácie. Optimálna pôdna reakcia pre pestovanie hrachu je v rozpätí pH 6,0 – 7,0. Hrach nevyžaduje priame hnojenie. Dusík pre rast získava hrach nielen z pôdy, ale aj fixáciou vzdušného dusíka pomocou hrčkotvorných baktérií druhu Rhizobium leguminosarium, ktoré pútajú vzdušný dusík. Pre zvýšenie fixácie N bakterizujeme osivo vhodným inokulantom (Rizobín, Nitrazon). Ak stav porastu vyžaduje ďalšie prihnojenie N, vhodnou formou je liadok amónny s vápencom. Na zvyšovanie počtu semien v strukoch a dozrievanie vplýva obsah fosforu v pôde. Jeho dávky sa pohybujú  v rozmedzí 20 – 30 kg/ha. Vhodným fosforečným hnojivom je superfosfát. Žltnutie a zasychanie listov býva spôsobené nedostatkom draslíka v pôde, hlavne pri pestovaní hrachu na ľahkých  pôdach a v aridných oblastiach. Odporúčané dávky K pri jeho nízkom až strednom obsahu v pôde sa pohybujú v rozmedzí 50 – 80 kg/ha.

 

Ochrana a ošetrovanie porastu

Buriny

Dôležitou zásadou je udržanie porastu v nezaburinenom stave počas celej vegetácie. Osobitne to platí pre hrach siaty, ktorého rastliny sú na zaburinenie citlivé v prvých rastových fázach. Medzi hlavné preventívne opatrenia na reguláciu burín môžeme zaradiť vhodne zvolený osevný postup, kvalitnú prípravu pôdy pred sejbou, správnu sejbu a výživu. Okrem toho proti burinám aplikujeme prípravky určené na preemergentnú a postemergentnú aplikáciu. V súčasnej technológii pestovania hrachu je dôležité preemergentné ošetrenie porastu. Vhodný prípravok volíme podľa zastúpenia burín na stanovišti. V prípade, že účinok preemergentného postreku je nižší ako sme očakávali, alebo sme porast nestihli ošetriť preemergentne, volíme skoré postemergentné ošetrenie. Vhodným herbicídom je Escort v dávke 2,5 – 3,0 l/ha. Dôležité je ale  aplikovať prípravok v správnej rastovej fáze.

 

Choroby

Medzi závažné choroby  hrachu siateho patria choroby prenosné semenom. Prenášajú sa pri zbere vo forme zárodkov z rastlinných zvyškov na semená. Radíme k nim hlavne komplex antraknóz (Mycosphaerella, Ascochyta, Phoma), komplex koreňových chorôb (Pythium ultimatum, Rhizoctonia solani, Fusazium oxysporum, Fusarium solani), pleseň hrachovú, pleseň šedú. Okrem toho bývajú porasty hrachu napádané aj virózami. Ochrana spočíva hlavne vo výbere odolných rezistentných odrôd, sejbe zdravého moreného osiva, výbere vhodnej lokality pre pestovanie hrachu a dodržiavaní osevného postupu. V prípade rozsiahleho výskytu chorôb aplikujeme vhodný fungicídny postrek.

 

Škodcovia

Hrach siaty je pre svoju nutričnú hodnotu veľmi príťažlivou plodinou pre mnohých škodcov. V ochrane proti škodcom uplatňujeme zásady integrovanej ochrany, ktorá sa zabezpečuje v nasledujúcich krokoch:

• Obdobie po vzídení hrachu až do vytvorenia listov –najčastejším škodcom je listárik čiarkovaný (Sitona lineatus), strapka hrachová (Kakothrips robustus), voška hrachová (Acyrthosiphon pisum). Aplikujeme preventívny postrek insekticídmi, napr. Karate ZEON 5 CS 0,15 l/ha.
• Začiatok kvitnutia – insekticídny postrek proti zrniarke hrachovej (Bruchus pisorum) a ďalším generáciám vošky hrachovej a strapky hrachovej.
• Voskovomliečna zrelosť hrachu siateho – obmedzenie ďalšieho množenia vošiek a zrniarky hrachovej.

Ochrana proti škodcom hrachu nie je založená na ochrane proti jednotlivým druhom samostatne. Aplikácia mnohých chemických prípravkov pôsobí súčasne proti viacerým škodcom.

 

Zber a pozberová úprava

Zber sa považuje za najdôležitejšiu časť pestovateľskej technológie. Dôležité je správne určenie termínu  a spôsobu zberu. Porasty hrachu siateho zberáme v období plnej zrelosti, keď je semeno tvrdé má správnu odrodovú farbu a rastlina je takmer celá suchá.

Optimálna vlhkosť hrachu pri zbere je 18 – 19 %. Následne po zbere je potrebné vykonať pozberovú úpravu, ktorá  zahŕňa čistenie a dosušenie hrachu. Predčistený hrach sa dosúša na štandardnú vlhkosť 14 %. Zabezpečením a dodržaním stanovených podmienok je možné očakávať dobrý zber s nízkymi stratami.

 

Autor: Ing. Erika Zetochová, VÚRV Piešťany