Miešanky na ornej pôde – áno či nie?

Krmoviny tvoria spojivo medzi rastlinnou a živočíšnou produkciou. Zaisťujú výživu prežúvavcov a koní a ich prostredníctvom produkciu animálnych hnojív, ktorých organická hmota je nezastupiteľným zdrojom úrodnosti pôd, najmä orných. Vzhľadom na to, že nie sú klasickou trhovou plodinou, sa dostávajú v mnohých prípadoch na okraj záujmu. Významne je situácia v pestovaní kŕmnych plodín ovplyvnená aj neustále klesajúcimi stavmi hospodárskych zvierat. Z dlhodobého hľadiska to však môže priniesť mnohé negatíva, predovšetkým v znižovaní úrodnosti pôd.

 

Napriek tomu, že v praxi prevláda pestovanie krmovinových monokultúr, pevnou súčasťou hospodárenia na ornej pôde sú aj porasty zložené z viacerých druhov – miešanky. Môžeme ich tvoriť jednak zo skupiny jednoročných krmovín, ale aj z viacročných druhov, resp. kombináciou týchto skupín. Príkladom je napr. známa „Landsberská miešanka“.

Jednoročné krmovinové miešanky rozdeľujeme podľa termínu sejby na ozimné, jarné, letné a strniskové a často k nim zaraďujeme aj jednoročné podsevy. V osevnom postupe sa pestujú ako hlavné plodiny (skoré a neskoré jarné miešanky) a ako medziplodiny (ozimné, letné a strniskové).

Eliminujú nedostatky jednotlivých krmovín buď pre nízky alebo široký pomer živín, nízky obsah sušiny, vysoký obsah vlákniny, nepriaznivý pomer minerálnych prvkov, poliehavosť stoniek a podobne. Výhodou miešaniek je, že nemusíme zberať sacharidové a bielkovinové krmoviny z rôznych plôch a pred použitím ich miešať. Lepšie využijú stanovište, udržujú pôdu nezaburinenú, v dobrom fyzikálnom a biologickom stave. Pri pestrom druhovom zložení ich možno využiť v postupnosti dorastania v príslušnej kŕmnej zrelosti vo výžive a kŕmení hospodárskych zvierat.

Nevýhodou miešaniek sú rozdielne nároky jednotlivých komponentov na výživu. V súčasnosti majú menší význam v kukuričnej a repárskej výrobnej oblasti, kde sa darí najvýkonnejším krmovinám. V podhorských a horských oblastiach je zase výhodnejšie pestovanie miešaniek.

 

Je ich pestovanie aktuálne a rentabilné?

S touto otázkou sa stretávame v súvislosti s poklesom stavov hospodárskych zvierat u nás a zmenšenou potrebou výroby objemových krmív, ale aj s prebiehajúcimi klimatickými zmenami, postupným otepľovaním a prehlbovaním vlahového deficitu.

Odpoveď nájdeme po starostlivom posúdení a zvážení všetkých aspektov pestovania medziplodín, vrátane ekologických. Môžeme konštatovať, že uplatnenie nachádzajú najmä v tradičných systémoch riešenia krmovinovej základne, založených na priebežnom kŕmení hospodárskych zvierat zelenými krmivami počas vegetačného obdobia a konzervovanými krmivami v zime. V nich predlžovali obdobie zeleného kŕmenia. V systémoch s celoročným kŕmením konzervovanými objemovými krmivami možno pristúpiť k ich pestovaniu, ak v dôsledku nepriaznivého počasia alebo iných príčin nedokážeme zabezpečiť dostatok konzervovaných krmív.

Pri redukovaných stavoch polygastrických zvierat sa však do popredia dostávajú mimoprodukčné aspekty ich pestovania. Významné uplatnenie nachádzajú ako plochy pre ozeleňovanie, tzv. „GREENING“. Súčasťou sú aj plochy s medziplodinami alebo zelenou pokrývkou. Sú to plochy vytvorené výsevom zmesí rôznych druhov plodín, alebo vysievaním pod hlavnú plodinu. Výsev vytvorenej zmesi rastlinných druhov je možné potom využiť aj pre splnenie úloh v oblasti ekologického záujmu (EFA).

Význam ozelenejúcich medziplodín spočíva v nasledujúcich oblastiach:

– majú priaznivý vplyv na pôdu a jej úrodnosť. Zlepšujú bilanciu organickej hmoty v pôde, čo má význam najmä v poľnohospodárskych podnikoch, ktoré hospodária bez živočíšnej výroby. Korene a zanechaná organická hmota medziplodín zlepšujú podmienky pre činnosť pôdnych mikroorganizmov, priaznivo ovplyvňujú fyzikálne vlastnosti pôdy, zmierňujú negatívne dôsledky zhutňovania,

– imobilizáciou pôdneho dusíka v nadzemnej a podzemnej biomase obmedzujú migráciu a straty dusíka v pôde,

– priaznivo pôsobia na bilanciu ostatných živín,

– pôdu chránia pred eróziou. Už 20 % pokrytie pôdy medziplodinami znižuje pôdnu eróziu takmer na polovicu,

– vegetačný kryt chráni pôdnu štruktúru pred deštrukčnými účinkami silných dažďov a priameho slnečného žiarenia,

– husté rýchlorastúce porasty potláčajú vzídené buriny a obmedzujú klíčenie semien burín z pôdnych zásob,

– aktivizujú mikrobiálny život v pôde, eliminujú nematódy,

– zvyšuje sa diverzita prostredia.

 

Dočasné trávne a ďatelinovinotrávne porasty – miešanky viacročných krmovín tvoria prechod medzi monokultúrami a rastlinnými spoločenstvami lúk. Z hľadiska zloženia a trvácnosti ich delíme na jednoduché dvojzložkové, dočasné a trvácejšie ako náhradné spoločenstvá na dlhodobejšie zatrávnenie, ktoré sa uplatňujú na rôzne využitie (zložité miešanky na reštauráciu druhovo bohatých trávnych porastov, miešanky pre hygienické pásma ochrany vôd). Pre dlhodobejšie zatrávnenie ornej pôdy sa odporúčajú zložitejšie miešanky. Pre ich zloženie sú nasledovné odporúčania:

1. a) dôležitá je prítomnosť druhov, ktoré zabezpečia rýchle pokrytie povrchu pôdy v prvých troch rokoch, napr. kostrava lúčna, mätonoh trváci, ďatelina lúčna, ďatelina plazivá a i.,
2. b) ďalšia skupina sú druhy s pomalým počiatočným vývinom, ale s postupným zvyšovaním dominancie, ktorých funkciou je zapĺňať miesta po vzchádzajúcich druhoch prvej skupiny, napr. trojštet žltkastý, lipnica lúčna, lipnica močiarna, psinček obrovský, psiarka lúčna a i.,
3. c) druhy nadobúdajúce počnúc druhým rokom vyššiu dominanciu než bol ich podiel vo výsevku (napr. reznačka laločnatá, ovsík obyčajný, timotejka lúčna,…), ktoré sú schopné udržať porast v dobrej produkčnej schopnosti viac rokov.

 

Čisté výsevy alebo miešanky?

Zintenzívnenie hnojenia a dispozícia odrôd pre špecifické požiadavky vedú v mnohých poľnohospodárskych subjektoch k úvahám, či pestovať monokultúry tráv alebo ich miešanky s ďatelinovinami.

Výhody čistého výsevu (monokultúr):

• sú bez medzidruhovej konkurencie,
• jednotný vývin na jar umožňuje optimálne časové rozpätie využitia, nízky podiel nedopaskov,
• hnojenie a využívanie sa môže prispôsobovať odrodám,

Výhody trávnych miešaniek:

• nepatrné ohrozovanie chorobami a škodcami,
• optimálne využitie LAI,
• vyššia istota úrod.

Výhody ďatelinovinotrávnych miešaniek:

• vzájomné dopĺňanie – komplementárnosť,
• nižšia spotreba dusíka,
• väčšia plasticita využívania,
• vyrovnanejšia výživná hodnota,
• vyššia prijateľnosť krmív,
• menšie nebezpečenstvo nadúvania v porovnaní s monokultúrami ďatelinovín,
• ľahšie prispôsobenie stanovištným podmienkam,
• z hľadiska krajiny stabilnejší porast.

Relatívne drahé dusíkaté hnojivá umožňujú dosiahnuť najvyššie úrody pri čistých trávnych porastoch. Porovnanie úrod z pokusov medzi ďatelinou lúčnou, ďatelinotrávou a mätonohom mnohokvetým ukazujú, že trávy prinášajú rovnakú energetickú úrodu a rovnakú úrodu bielkovín ako ďatelina lúčna alebo ďatelinotráva bez dusíkatého hnojenia až pri vysokých dávkach dusíka. S ohľadom na energetické hodnotenie nákladov na jadrové krmivá a na stúpajúce požiadavky na vyššiu úžitkovosť zvierat pri objemových krmivách treba rátať s rozšírením pestovania ďatelinovín.

Aj monokultúry ďateliny lúčnej alebo lucerny siatej však môžu byť menej produkčné ako ich miešanky s trávami. Napríklad v studených a vlhkých okrajových oblastiach pre pestovanie lucerny siatej však môže lucernotrávna miešanka prevýšiť lucernový porast v produkcii živín i v istote úrod. V teplých a suchých oblastiach klesá primiešavaním tráv úroda N-látok, zatiaľ čo úroda sušiny sa zvyšuje.

Ďatelinovinotrávne miešanky (ĎTM) sú prirodzenou zložkou krmovinovej základne a súčasťou kŕmnej dávky prežúvavcov. Na vhodných stanovištiach poskytujú vysoké úrody, kvalitného, všestranne použiteľného krmu. Ich využitie je odôvodnené tam, kde je úrodnosť tráv a ďatelinovín v čistých porastoch nízka, resp. úrody sú kolísavé a nezaručujú pravidelný prísun krmu. Pestovanie ďatelinotrávnych miešaniek má široký význam, a preto ich charakterizujeme z viacerých hľadísk.

 

Z krmovinárskeho:

• vyrovnaný pomer živín umožňuje používať jednoduché kŕmne dávky,
• poskytujú chutnejší krm ako samotné ďatelinoviny vďaka zvýšenému obsahu sacharidov v trávach a biologicky hodnotnejší krm ako trávy pre priaznivejšie zloženie aminokyselín, minerálnych látok a vitamínov ďatelinovín,
• pri senokosnom využívaní sa v porovnaní s čistými porastmi zlepšia agrofyzikálne vlastnosti krmu (menšie straty omrvovaním listov pri zbere),
• ľahšie sa konzervujú silážovaním,
• znižuje sa nebezpečenstvo nadúvania pri pasení,
• v horších ekologických podmienkach poskytujú stabilnejšie úrody ako čisté porasty ďatelinovín.

 

Z agronomického:

• vďaka rôznej hĺbke a rozloženiu koreňovej sústavy lepšie a rovnomernejšie využívajú zásoby živín a vlahy z celého pôdneho profilu,
• zanechávajú veľké množstvo organickej hmoty (koreňovej hmoty a pozberových zvyškov), čím prispievajú k zlepšeniu pôdnej štruktúry, vodného režimu a mikrobiálnej aktivity,
• sú dobrými predplodinami, zlepšujú pôdnu úrodnosť.

 

Z ekonomického:

• znižujú náklady na dusíkaté hnojivá (závisí od podielu v miešanke) a čiastočne aj potrebu PK z dôvodu lepšej osvojovacej schopnosti a melioračnej činnosti hlboko koreniacich ďatelinovín,
• kombinácia menej trvácich, rýchlejšie sa vyvíjajúcich ďatelinovín s trvácejšími, pomalšie sa vyvíjajúcimi trávami zabezpečuje trvácejší porast, a tým aj znížené náklady na založenie nového porastu.

 

Ekologické hľadisko ich pestovania je v tom, že:

• husté zväzkovité korene tráv spolu s kolovitými koreňmi ďatelinovín zabraňujú erózii,
• zníženou potrebou hnojenia priemyselnými hnojivami prispievajú k ochrane životného prostredia.

 

Biológia miešaniek má v porovnaní s biológiou jednotlivých druhov pestovaných v čistých porastoch odlišnosti spočívajúce v komplementárnych a konkurenčných vzťahoch:

– ďatelinoviny a trávy sa pri spoločnom pestovaní účelne dopĺňajú vo využívaní stanovištných podmienok. Predovšetkým sa jedná o odlišné usporiadanie koreňového systému – ďatelinoviny zakoreňujú hlbšie, trávy plytšie. V nadzemnom priestore v miešankách možno dosiahnuť väčšiu asimilačnú plochu ako pri pestovaní čistých porastov lepším priestorovým horizontálnym aj vertikálnym rozmiestnením listov. Trávy rastú vyššie ako ďatelinoviny, čím sa vo vzrastnom poraste vytvára viac listových poschodí. Najmladšie listy tráv sú postavené vertikálne a menej tienia zväčša horizontálne postavené listy ďatelinovín. Tým sa lepšie využíva priame aj nepriame slnečné žiarenie a fotosynteticky aktívna radiácia.

– trávy môžu odčerpať a využiť intenzívne produkované sekréty a exkréty koreňového systému leguminóz, tým ozdravovať rizosféru a zabraňovať ďatelinovej únave pôdy.

Komplementárne vzťahy siahajú iba po určitú hranicu a potom prechádzajú do konkurenčných vzťahov, ktoré sa prejavujú hlavne v prijímaní živín z pohotových zásob pôdy. Trávy sú náročnejšie na N, K, Na, ďatelinoviny na P, K, Ca a Mg.

Podiely druhov v miešanke sú ovplyvňované formou rastu, rytmom vývoja, podmienkami rastu a obhospodarovaním. Medzi rastlinami sa vyvíja potlačujúca záťaž (medzidruhová konkurencia) o svetlo, priestor, vodu a živiny.

 

Druhovo a odrodovo špecifické vlastnosti, ktoré vplývajú na konkurenčné možnosti:

1. rastový rytmus v priebehu ročného obdobia. Druhy ako mätonoh mnohokvetý a trváci začínajú na jar rýchlejšie s tvorbou listov a potláčajú pomalšie vyvíjajúce sa druhy ako kostrava lúčna a ďatelina plazivá.
2. forma rastu. Pri malej frekvencii využívania môžu vysoko rastúce druhy (napr. ovsík obyčajný) potláčať nízke trávy. Pri častejšom využívaní sa stávajú dôležitejšími vlastnosťami: dĺžka listov, postavenie listov a uhol odnožovania.
3. c) rýchlosť vývinu v priebehu rokov. Jednotlivé druhy sa rýchlo vyvíjajú už v roku sejby, iné potrebujú viac rokov na to, aby sa uplatnili. V dvojročných siatych dočasných porastoch nemá napr. lipnica lúčna žiadny význam, lebo po výseve sa vyvíja pomaly a uspokojujúce úrody prináša až od 3. roku využívania.

 

  

Rozhodujúce pre výber sú: očakávané floristické zloženie založeného porastu, jeho produkčnosť, vhodnosť využívania a kŕmna hodnota. Pri voľbe miešaniek sú smerodajné nasledujúce kritériá:

• dĺžka a intenzita využívania,
• požadované využitie (kosenie, pasenie, frekvencia využívania a kvalita krmiva),
• stanovištné podmienky (pôdne pomery, agrochemické vlastnosti pôdy, klimatická oblasť).

Porasty tráv dávajú pri dostatočnom zásobení N najvyššie úrody a produkujú ľahko využiteľné krmivo. Ďatelina lúčna alebo miešanky ďateliny lúčnej a tráv sú pri chýbajúcom alebo iba nepatrnom hnojení dusíkom rovnako produkčné, avšak nehodia sa tak dobre pre prípravu sena. Miešanky ďateliny plazivej a trávy sú o niečo menej produkčné, dávajú však vynikajúce krmivo a umožňujú vysokú úžitkovosť.

Pred zostavovaním lucernotráv v miešankách je potrebné akceptovať konkurenčnú schopnosť tráv zaradených trávnych druhov a ich podiel, aby nedošlo k potlačeniu lucerny siatej.

S dĺžkou pestovania úzko súvisí zastúpenie ďatelinovín a tráv, počet komponentov, výška a spôsob odnožovania.

Väčšina ďatelinovín po 2 – 3 rokoch (okrem ďateliny plazivej) z porastu vypadne, trávy potom vďaka vyššej trvácnosti (okrem mätonohu mnohokvetého) zabezpečujú produkciu sušiny v ďalších úžitkových rokoch. Z tohto dôvodu platí zásada, že čím je porast trvácejší, tým je väčšie zastúpenie tráv, väčší počet komponentov, so zaradením nízkych výbežkatých tráv.

Okrem trvácnosti druhov je nutné pri dĺžke pestovania zohľadňovať aj rýchlosť vývinu jednotlivých druhov. Do krátkodobých miešaniek sa vyberajú druhy s rýchlym počiatočným vývinom, aby boli schopné už v prvom roku poskytnúť maximálne úrody. Do dočasných miešaniek zaraďujeme druhy s rýchlym, ale aj stredne rýchlym vývinom, ktoré sú zvyčajne trvácejšie. Trváce miešanky zostavujeme prevažne z trvácich druhov, ktoré poskytujú úrodu v neskorších rokoch, avšak v primeranej miere musia byť zastúpené aj druhy s rýchlym vývinom. Tie zaisťujú úrodu v prvých úžitkových rokoch.

Do krátkodobých a dočasných porastov využívaných prevažne kosením zaraďujeme najmä vysoké druhy a trsnaté trávy. Pri predlžovaní trvácnosti môžeme zaradiť do porastu aj menší podiel stredne vysokých druhov s dobrou úrodnosťou, znášajúcich časté kosenie. Do dočasných dlhodobých miešaniek plánujeme okrem vysokých trsnatých aj menší podiel nižších a výbežkatých druhov tráv. Ich zaradenie vyplýva zo schopnosti zapĺňať prázdne miesta po ústupe druhov s krátkou trvácnosťou. Trváci kosený porast tvoríme predovšetkým z vysokých druhov, zvyšujeme však podiel výbežkatých druhov.

Porasty spásané 2 – 3 roky zostavujeme prevažne z vysokých rýchlo sa vyvíjajúcich druhov, znášajúcich pasenie a zošľapovanie. Čím je pasienkový porast trvácejší, tým sa viac uplatňujú stredne vysoké a nízke druhy a zvyšuje sa podiel výbežkatých druhov.

Pri určovaní vhodnosti druhu na základe ekologických podmienok stanovišťa si zvlášť všímame výrobnú oblasť, druh pôdy, vlhkostné pomery a obsah živín v pôde. Veľký význam z hľadiska stanovištných požiadaviek sa kladie predovšetkým na vlahovú potrebu. Krmoviny sú počas celého vegetačného obdobia odkázané na dobré vlahové zabezpečenie. Ak dostatočne nepoznáme stanovištné podmienky, zaraďujeme do miešanky viacero druhov s menšími nárokmi a so širšou stanovištnou amplitúdou.

Ďalšou možnosťou zvýšenia a skvalitnenia produkcie je využite medzirodových hybridov v sortimente tráv. Tie spolu s tetraploidnými odrodami ďatelín prispievajú k istejšej výrobe krmív s vyšším obsahom sacharidov k prevažujúcej produkcii krmív z TTP. Trávy a ďatelinotrávy takéhoto typu môžu plne nahradiť klasické čisté kultúry ďatelinovín, zlepšia pomer bielkovinovej k sacharidovej zložke kŕmnych dávok v zime, pritom riešia najlepšie odburiňovanie pôdy bez herbicídov a výrazne obmedzujú erózne procesy.

 

V závere môžeme skonštatovať, že miešanky poskytujú široké možnosti uplatnenia a ich odsúvanie na okraj záujmu je neopodstatnený. Mnohokrát súvisí so zlými skúsenosťami praxe vyplývajúcimi napr. z nevhodného manažmentu, resp. slabou informovanosťou. To však nemôže obmedzovať ich postavenie v poľnohospodárskej sústave.

 

Autori: doc. Ing. Ľ. Vozár, PhD., Ing. P. Kovár, PhD., Ing. P. Hric, PhD., SPU v Nitre