Riadenie vlahových režimov rastlín

V rámci agrotechniky pestovania plodín patrí správne zvolený termín a veľkosť závlahovej dávky medzi najproblematickejšie rozhodnutia pestovateľa. Aktuálna vlhkosť pôdy je jedným z faktorov, ktorý má zásadný vplyv na toto rozhodovanie.

Výstavba závlah realizovaná v bývalej ČSSR v rokoch 1960 – 1990 mala za cieľ podporiť dosiahnutie sebestačnosti vo výrobe potravín. Výrazne k tomu mali prispieť závlahy ako jeden z rozhodujúcich intenzifikačných a stabilizačných faktorov rastlinnej výroby. Okrem novovzniknutých problémov súvisiacich s technicko-organizačným zabezpečením bolo potrebné vypracovať aj metodiku využitia závlah ako nového agrotechnického opatrenia. Touto úlohou bol poverený Výskumný ústav závlahového hospodárstva (VÚZH), ktorý bol založený 31. 12. 1958. V rámci riešenia výskumných úloh boli vypracované metodiky pestovania plodín v závlahových podmienkach. Tieto riešili základnú agrotechniku danej plodiny a podrobne stanovovali vlahové režimy plodín. Výsledkom boli doporučené termíny a veľkosti závlahových dávok v kritických fázach ontogenézy. Dôraz sa pritom kládol na množstvo, kvalitu a ekonomický efekt zabezpečený závlahou. Po analýze dosiahnutých výsledkov v poloprevádzkových pokusoch sa metodiky overovali vo vybraných poľnohospodárskych podnikoch a následne sa zavádzali do praxe. Aj v súčasnosti sa poznatky z tohto obdobia úspešne uplatňujú v praxi a vďaka ďalším poznatkom a modernej poľnohospodárskej a závlahovej technike prináša závlaha čoraz väčší efekt.

Využiteľnosť pôdnej vlahy rastlinami

Jedným z predpokladov efektívneho riadenia závlahy je nutnosť poznania hodnôt základných pôdnych hydrolimitov, ktorými sú bod vädnutia, bod zníženej dostupnosti vody pre rastliny, optimálna vlhkosť pôdy, poľná a plná vodná kapacita. V každodennej praxi iste nebudeme sledovať všetky tieto hodnoty, ale zaujímať nás bude najmä optimálna vlhkosť pôdy. Je to vlhkosť, pri ktorej rastlina môže čerpať dostatok vody na transpiráciu tak, aby nedošlo ani k dennému deficitu vody v rastline a aby mala pôda dostatočnú vzdušnosť na udržanie potrebného živinového režimu a aktivity pôdnych mikroorganizmov.

Rastlina nasáva vodu a živiny z pôdy prostredníctvom koreňového systému a následne ju vytláča do ciev. Tento proces je možný, iba ak sacia sila koreňov prevyšuje saciu silu pôdy. Na optimálny príjem vody je vhodné, aby bola teplota pôdy o 2 – 5 °C nižšia ako teplota vzduchu. Keďže príjem vody je viazaný na činnosť koreňovej sústavy, zavlažujeme spravidla až po nástupe teplôt nad 8 °C.

Na určenie vlhkosti pôdy nám slúžia viaceré metódy. Základnou je gravimetrická. Ide o najpresnejšiu, ale i časovo najnáročnejšiu metódu, slúžiacu aj na kalibráciu a overovanie pôdnych vlhkomerov.

O význame sledovania pôdnej vlhkosti svedčí okrem iného aj široká ponuka pôdnych senzorov od rôznych výrobcov. Tí sa zameriavajú predovšetkým na presnosť meraní, rýchlosť a prehľadnosť automatického zasielania získaných údajov. Namerané hodnoty, ktoré sú zobrazované na displejoch smartfónov alebo počítačov, sú uvádzané v percentách alebo v kPa. Je na konkrétnom užívateľovi, aký spôsob vyhodnotenia si zvolí po nainštalovaní senzorov. V začiatkoch meraní musí predovšetkým sledovať namerané hodnoty, porovnať ich s aktuálnym stavom pôdy a z toho neskôr vychádzať pri riadení vlahového režimu konkrétnej plodiny.  

Monitoring vlhkostných pomerov pôdy v praxi

Monitoring a vyhodnocovanie pôdnej vlahy a vody prístupnej pre rastliny je nedeliteľnou súčasťou manažmentu riadenia vlahových režimov rastlín. Informácie získané prostredníctvom pôdnych senzorov a ďalších pozorovacích metód sú východiskovými podkladmi pri rozhodovaní o riešení vlahového deficitu rastlín. Význam optimalizácie pôdnej vlahy s využitím najmodernejších metód monitoringu má okrem priameho vplyvu na úrodu ešte jeden významný benefit. Je ním úspora nákladov na energiu potrebnú na dodávku vody od vodného zdroja až k rastline.

Aké sú názory vybraných popredných užívateľov závlah na Slovensku na monitoring pôdnej vlhkosti?

Dan-Slovakia Agrar, a. s., Zsolt Domonkos

Ako uviedol pán Domonkos, na sledovanie pôdnej vlahy používajú senzory firmy SoilSense, ktoré majú v priebehu vegetácie inštalované pod pivotovými zavlažovačmi. Jedno takéto zariadenie zberá a odovzdáva prostredníctvom satelitu údaje o teplote a vlhkosti z dvoch pôdnych senzorov umiestnených v hĺbke 0,25 a 0,35 m, čo v prípade zrnovej kukurice alebo sóje fazuľovej predstavuje najaktívnejšiu koreňovú zónu. Údaje sú prijímané na počítač užívateľa v stanovených časových intervaloch. Pri predstave, že priemerná veľkosť zavlaženej plochy z jedného pivotového zavlažovača je 50 ha, jeden senzor iste nie je veľa na túto plochu. Zsolt Domonkos s tým súhlasí a cení si takto získané údaje, ktoré mu významne pomáhajú v rozhodovaní nielen v otázke zavlažovania, ale aj pri ďalších agrotechnických opatreniach v rámci presného poľnohospodárstva. V súvislosti so závlahou zdôrazňuje dosahovanie nielen produkčného, ale i ekonomického efektu.

BONI FRUCTI, spol. s r. o., Jozef Mertuš

Jozef Mertuš nás informoval o využití pôdnych senzorov slovenského výrobcu Barani Design, s. r. o. Vyzdvihol presnosť a spoľahlivosť zariadenia, ako aj prehľadnosť zasielaných údajov na smartfón alebo počítač. Senzory inštalujú do hĺbky 0,3 a 0,6 m v najsuchšej časti ovocného sadu. V doterajšej histórii podniku získavali údaje o vlhkosti a teplote pôdy prácnym spôsobom – osobne z každého zo 60 sledovaných stanovíšť. O to viac si cenia ich automatické zasielanie prostredníctvom mobilnej siete, na ktoré prešli v roku 2024 a sú maximálne spokojní. Moderné a efektívne ovocinárstvo si dnes nedokážeme predstaviť bez zabezpečenej závlahy. Potvrdzuje sa to i v spomenutej spoločnosti, kde v priebehu vegetácie môžu použiť tri spôsoby závlahy: protimrazovú, klimatizačnú a kvapkovú. Každá plní svoj účel a spolu vplývajú na množstvo a kvalitu dopestovaného ovocia. 

Szalay Farm s. r. o., Michal Szalay

Iné metódy, ale tiež účinné na stanovenie termínu a veľkosti závlahových dávok, má aj významný pestovateľ zemiakov a cibule na Slovensku, Michal Szalay. Je to metóda tzv. rýľa a ruky. Zavlažovanie organizuje na základe vzorky ornice a jej vlhkosti posúdenej hmatom, vizuálnym posúdením stavu porastu, meteorologickej predpovede a ďalších faktorov. Pre úplnosť a objektivitu je potrebné dodať, že táto metóda je u nás najrozšírenejšia a v prípade spojenia s informáciami z pôdnych senzorov aj najlepšia.

Autor: Ľudovít Szabó, Naše pole