Pestovanie poľných plodín medzi radmi stromov nemusí nevyhnutne viesť k poklesu úrody. Šesťročný výskum nemeckých vedcov ukázal, že rozhodujúcim faktorom je vek stromov a termín vegetácie pestovaných plodín. Kým ozimné plodiny dosahovali porovnateľné úrody s konvenčnými poľami, pri jarných plodinách sa s rastúcim vekom stromov prejavovali významné straty.
Výskumníci z Univerzity v Göttingene a ďalších nemeckých vedeckých inštitúcií hodnotili v rokoch 2018 až 2023 produkčnú výkonnosť agrolesníckych systémov na štyroch lokalitách s rozdielnymi pôdnymi a klimatickými podmienkami. Výsledky publikovali v časopise Agronomy for Sustainable Development.
Pokusné systémy tvorili 12 metrov široké pásy rýchlorastúcich topoľov (Populus nigra × P. maximowiczii), medzi ktorými sa nachádzali 48 metrov široké pásy ornej pôdy. Stromy sa pestovali v krátkych produkčných cykloch s opakovaným zberom drevnej biomasy. Ich vek v hodnotených variantoch dosahoval jeden až deväť rokov.
Úrody poľných plodín vedci zisťovali v rôznych vzdialenostiach od stromov a porovnávali ich s referenčnými pozemkami bez stromovej vegetácie. Súčasne sledovali pôdnu vlhkosť, dostupnosť živín a produkciu drevnej biomasy.
Oziminy znášali konkurenciu stromov lepšie
Výsledky ukázali výrazné rozdiely medzi jarnými a ozimnými plodinami. Pri stromoch vo veku najmenej päť rokov dosahovali jarné plodiny v pestovateľských pásoch agrolesníckeho systému v priemere o 10 až 35 % nižšie úrody než na otvorených poliach.
Najväčšie straty zaznamenali v bezprostrednej blízkosti stromových pásov. Vo vzdialenosti jedného až štyroch metrov dosahovali jarné plodiny pri starších stromoch iba 18 až 64 % úrody referenčných porastov.
Autori predpokladajú, že hlavnou príčinou bolo zatienenie vyvolané rastúcou výškou a rozvojom korún topoľov. Medzi agrolesníckymi a kontrolnými pozemkami totiž nezistili významné rozdiely v dostupnosti pôdnej vody a živín, ktoré by vysvetľovali pozorovaný pokles úrody.
Ozimné plodiny reagovali odlišne. Pri pšenici, jačmeni či repke dosahovali pestovateľské pásy medzi stromami porovnateľné úrody s otvorenými poľami, a to aj pri deväťročných topoľoch. Straty v bezprostrednej blízkosti stromov boli kompenzované vyššími úrodami vo vzdialenejších častiach pestovateľských pásov.
Významnú úlohu pravdepodobne zohráva rozdielny priebeh vegetácie. Ozimné plodiny vytvárajú podstatnú časť biomasy na jar, keď ešte nie sú koruny listnatých stromov úplne rozvinuté. Jarné plodiny naopak prechádzajú intenzívnym rastom v období maximálneho olistenia stromov.
Dôležitá je aj produkcia drevnej biomasy
Vedci súčasne zistili, že ročná produkcia drevnej biomasy topoľov bola v treťom a štvrtom produkčnom cykle približne trojnásobná v porovnaní s prvými dvoma cyklami.
Pri spoločnom hodnotení produkcie poľných plodín a drevnej biomasy dosiahol pomer ekvivalentnej výmery pôdy (LER) pri oziminách a stromoch starších ako štyri roky hodnotu 1,09. To naznačuje vyššiu efektívnosť využitia pôdy v porovnaní so samostatným pestovaním plodín a stromov. Pri jarných plodinách so staršími stromami však hodnota LER klesla na 0,94.
Na základe výsledkov autori odporúčajú počas prvých troch rokov rastu topoľov pestovať jarné aj ozimné plodiny. Pri stromoch starších ako štyri roky uprednostňujú oziminy, prípadne využitie plodín tolerantnejších voči zatieneniu v bezprostrednej blízkosti stromových pásov.
Výsledky poskytujú dôležité podklady pre plánovanie agrolesníckych systémov v podmienkach mierneho pásma. Ich ekonomická výhodnosť však závisí aj od výmery vyčlenenej pre stromy, nákladov na ich údržbu a zber či možností odbytu drevnej biomasy. Samotná porovnateľná úroda na pestovateľských pásoch ešte neznamená rovnakú produkciu z celej výmery pozemku.
Zdroj: Choe, S. a kol. (2026): Optimizing crop types in temperate alley-cropping agroforestry depends on tree age. Agronomy for Sustainable Development, 46, článok 78. DOI: 10.1007/s13593-026-01149-z
Foto: Sarah Choe / Georg-August-Universität Göttingen, Nemecko, 2022.
