Kukučina (rod Cuscuta spp.) patrí medzi obligátne parazitické rastliny so závažným negatívnym vplyvom na úrodu aj kvalitu poľnohospodárskych plodín. Článok poskytuje charakteristiku hospodársky významných druhov kukučín v podmienkach Slovenska, analyzuje ich biologické a ekologické špecifiká a sumarizuje možnosti regulácie výskytu prostredníctvom kultúrnych, mechanických a chemických opatrení v súlade so súčasnými poznatkami a legislatívnymi rámcami.
Kukučina je parazitická rastlina parazitujúca na stonkách. Kukučina a kukučina môžu byť dve veci. Na Slovensku sú dva hospodársky zaujímavé druhy kukučín (Convolvulaceae – pupencovité). Invázny kukučínovec poľný (Cuscuta campestris) (obr. 1) pochádzajúci zo Severnej Ameriky a pôvodný druh kukučina dúšková (Cuscuta epithymum), prípadne vzácne v lucerne aj C. approximata.Ostatné tri druhy sú v poľných podmienkach Slovenska bezvýznamné, kukučina európska (Cuscuta europaea), kukučina chmeľová (Cuscuta/Monogynella lupuliformis) a kukučina ľanová (Cuscuta epilinum). Cuscuta je jediný parazitický rod z čeľade Convolvulaceae. Môže sa ovíjať na rôznych rastlinách, no väčšinu používajú iba ako oporu. Kukučina dúšková sa šíri v porastoch v nápadných kruhoch, kukučina poľná skôr napáda väčšie plochy a šíri sa hlavne v hornej časti porastu. Celkovo kukučina dobre klíči na narušenej pôde, aj preto sa napr. C. campestris často vyskytuje pozdĺž ciest. Klíčiace rastliny reagujú na vlhko hostiteľa, prípadne niektoré prchavé organické látky v malých koncentráciách, napr. eugenol vylučovaný hostiteľom. Semená sú veľké a obsahujú veľa energie. Mladé rastliny C. campestris z nich môžu žiť 3 – 7 týždňov! Semená môžu prechádzať opakovanou dormanciou. Druhy z rodu stavikrv (Polygonum), najmä P. aviculare (stavikrv vtáčí), sú hlavným „štartovacím“ bodom šírenia pri kukučínovci poľnom, odkiaľ zväčša začína napadnutie iných rastlín. Napadnutie začína nepozorovane, pod listami, pri pôde. Následne potom kukučina zapustí do hostiteľa haustoriá (špeciálne premenené orgány, korene, schopné čerpať vodu a živiny) a pevne ho obtočí (obr. 10). Tým napadne celú rastlinu a rastline už niet pomoci. Kukučina ovplyvňuje kvantitu aj kvalitu pestovanej plodiny. Napr. v porovnaní so zdravou repou cukrovou sa znížila hmotnosť buliev o 22 – 37 % a cukornatosť o 2,2 – 2,4 %.
Kukučinu možno regulovať kombináciou kultúrnych, mechanických a chemických metód. Zabránenie jej šíreniu a minimalizovanie jej vplyvu zahŕňa postupy, ako je používanie čistého osiva, striedanie plodín s plodinami, ktoré nie sú hostiteľmi kukučín a používanie herbicídov. Regulácia výskytu kukučín je v podstate mnohostranný prístup zameraný na minimalizáciu negatívnych vplyvov na poľnohospodárstvo a životné prostredie.
Viac o regulácii tejto problematickej buriny sa dočítate v č.10/25, ktoré vychádza 1.9.
Autori: Peter Tóth1, Monika Tóthová2, 1bioTomal s. r. o. Rúbaň, 2Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
