Zvyšujúce sa teploty a častejší výskyt sucha môžu v nasledujúcich desaťročiach zmeniť produkčný potenciál obilnín v Európe. Podľa novej štúdie francúzskych vedcov by z týchto zmien mohol profitovať najmä cirok zrnový (Sorghum bicolor), ktorého pestovanie je v súčasnosti v Európe pomerne málo rozšírené. Modelové výpočty naznačujú, že pri jeho zaradení do osevných postupov raz za tri roky by produkcia ciroku mohla množstvom zrna pokryť minimálne 90 % súčasnej spotreby kukurice na kŕmne účely.
Výskumníci z francúzskych inštitúcií INRAE a AgroParisTech analyzovali produkčný potenciál ciroku v európskych agroklimatických podmienkach. V štúdii publikovanej v časopise Earth’s Future využili model strojového učenia typu Random Forest, kalibrovaný na 11 644 údajoch o úrodách ciroku z Francúzska, Talianska, Španielska a USA za obdobie rokov 2000 – 2020. Model zohľadňoval predovšetkým teplotu vzduchu, úhrn zrážok a relatívnu vlhkosť. Následne ho prepojili s 20 klimatickými projekciami zostavenými na základe piatich globálnych klimatických modelov.
Produkčný potenciál sa presúva na sever
Výsledky ukazujú výraznú regionálnu diferenciáciu. Kým v južnej Európe sa v dôsledku narastajúceho teplotného a vodného stresu predpokladá pokles úrod až o 1,5 t/ha, v severnejších oblastiach môžu úrody do konca storočia vzrásť až o 3 t/ha.
Za perspektívne vedci označili oblasti s priemernou úrodou nad 4 t/ha a medziročnou smerodajnou odchýlkou úrody nižšou ako 0,5 t/ha. Podiel takýchto plôch by sa mohol zvýšiť zo súčasných 22 % na 29 až 34 % európskej ornej pôdy do konca 21. storočia.
Agronomickou prednosťou ciroku je jeho fyziologická adaptácia na vysoké teploty a obmedzenú dostupnosť vody. Podobne ako kukurica využíva fotosyntetickú dráhu C4, vyznačuje sa však spravidla nižšou spotrebou vody na jednotku produkcie a schopnosťou lepšie tolerovať obdobia vodného deficitu. Pri dostatočnej zásobe vlahy si kukurica zvyčajne zachováva vyšší úrodový potenciál, zatiaľ čo pri výraznom suchu sa konkurenčná schopnosť ciroku zvyšuje.
Potenciálna náhrada kŕmnej kukurice
Autori modelovali aj scenár, v ktorom by sa cirok pestoval na vhodných plochách s frekvenciou raz za tri roky. Potenciálna ročná produkcia by podľa klimatického scenára a hodnoteného obdobia dosahovala 79 až 111 miliónov ton zrna. To predstavuje množstvo zodpovedajúce minimálne 90 % súčasnej spotreby kŕmnej kukurice v Európe.
Ide však o bilančné porovnanie hmotnosti zrna, nie o priamu nutričnú zameniteľnosť. Reálne využitie ciroku v kŕmnych dávkach závisí od energetickej hodnoty, obsahu škrobu, bielkovín a tanínov, ako aj od spôsobu spracovania zrna a kategórie hospodárskych zvierat. Významným limitom rozsiahlejšieho pestovania zostávajú tiež dostupnosť skorých hybridov, nižšia tolerancia k chladu počas vzchádzania a nedostatočne rozvinuté odbytové reťazce.
Z pohľadu stredoeurópskeho poľnohospodárstva výsledky podporujú význam diverzifikácie osevných postupov. Cirok nemožno považovať za univerzálnu náhradu kukurice, ale na suchších stanovištiach môže predstavovať perspektívnu alternatívu s potenciálom stabilizovať produkciu krmív. Rozhodujúcim kritériom jeho rozšírenia bude nielen dosahovaná úroda, ale predovšetkým jej medziročná stabilita a ekonomika pestovania.
Zdroj: Davoudkhani et al. (2026): Potential for Expanding Sorghum Production in Europe in the Face of Climate Change. Earth’s Future, 14. DOI: 10.1029/2025EF007503.
Praktické skúsenosti s pestovaním ciroku v suchých podmienkach juhozápadného Slovenska na RD Cífer nájdete v našej videoreportáži:
