Narastajúci výskyt trávovitých burín rezistentných voči herbicídom komplikuje ochranu ozimnej pšenice a jačmeňa. Írska výskumná a poradenská organizácia Teagasc upozorňuje, že preemergentná aplikácia pôdnych herbicídov predstavuje jednu z najúčinnejších možností regulácie problémových druhov. Okrem obmedzenia skorej konkurencie burín znižuje závislosť od postemergentných herbicídov, najmä inhibítorov ALS, voči ktorým sa v európskych populáciách burín rozšírila rezistencia.
Podľa organizácie Teagasc sa výskyt problémových trávovitých burín stáva čoraz významnejším faktorom pri rozhodovaní o jesennej ochrane obilnín. Osobitným problémom sú druhy Alopecurus myosuroides (psiarka roľná), Lolium multiflorum (mätonoh mnohokvetý), Poa annua (lipnica ročná) a viaceré druhy rodu Bromus (stoklasy).
V írskych populáciách mätonohu mnohokvetého a psiarky roľnej bola potvrdená rezistencia voči postemergentným ALS herbicídom. Znížená citlivosť na túto skupinu bola zaznamenaná aj pri niektorých stoklasoch. Významným zistením je výskyt populácií lipnice ročnej rezistentných voči ALS inhibítorom, čo ďalej obmedzuje možnosti jej jarnej regulácie.
Pôdne herbicídy ako základ ochrany
Teagasc odporúča zaradiť preemergentné ošetrenie priamo do technológie zakladania ozimín, ideálne do 24 až 48 hodín po sejbe. Prednosť by mali dostať pozemky s historickým výskytom trávovitých burín, skorými termínmi sejby a vyšším rizikom obmedzenej prejazdnosti počas jesene.
Medzi účinné látky využívané v pôdnej ochrane patria prosulfocarb (HRAC 15), pendimethalin (HRAC 3) a aclonifen (HRAC 32). V kombinovaných prípravkoch sa používajú aj diflufenican (HRAC 12), chlorotoluron (HRAC 5) či picolinafen (HRAC 12).
Význam týchto účinných látok spočíva v odlišných mechanizmoch účinku oproti postemergentným ALS inhibítorom (HRAC 2). Pôdne ošetrenie tak umožňuje regulovať vzchádzajúce buriny ešte pred vytvorením konkurenčne významnej biomasy a obmedzovať selekčný tlak na jednu herbicídnu skupinu. Účinnosť jednotlivých látok je však druhovo špecifická a žiadna z nich neposkytuje spoľahlivú reguláciu celého spektra trávovitých burín.
Rozhoduje vlhkosť a kvalita sejby
Reziduálne herbicídy dosahujú najvyššiu účinnosť pri rovnomerne pripravenom, dostatočne utuženom sejbovom lôžku s primeranou pôdnou vlhkosťou. Veľké hrudy a nerovnomerný povrch spôsobujú neúplné rozloženie herbicídnej vrstvy, zatiaľ čo sucho obmedzuje aktiváciu účinných látok a ich príjem klíčiacimi burinami.
Teagasc zdôrazňuje potrebu dostatočného zakrytia osiva, minimálne 2 až 3 cm pôdy, a uzavretia výsevných drážok. Aplikácia pred intenzívnymi zrážkami zvyšuje riziko presunu herbicídu do zóny klíčenia obilniny a následnej fytotoxicity.
Pri niektorých kombináciách sa môže objaviť prechodné vybielenie alebo chloróza listov. Príznaky bývajú výraznejšie na úvratiach a miestach prekrytia postrekových pásov.
Ozimný jačmeň je rizikovejší než pšenica
V ozimnej pšenici zostáva pri nedostatočnej jesennej regulácii možnosť následného postemergentného zásahu proti vybraným trávovitým burinám. Jeho účinnosť však závisí od druhu buriny, jej vývojového štádia a rezistentného statusu populácie.
Pri ozimnom jačmeni je situácia komplikovanejšia. Možnosti jarnej regulácie lipnice ročnej a stoklasov sú veľmi obmedzené, preto Teagasc považuje preemergentnú aplikáciu za rozhodujúcu súčasť ochrany.
Pri stoklasoch poskytujú pôdne herbicídy spravidla iba čiastočný účinok. V silne zaburinených porastoch preto samotné chemické ošetrenie nemusí zabezpečiť prijateľnú reguláciu. Význam nadobúdajú aj agrotechnické opatrenia, predovšetkým oddialenie sejby, podpora vzchádzania burín pred sejbou, mechanická regulácia a vhodný osevný postup.
Zdroj: Teagasc (8. 10. 2026): Better weed control begins before emergence
