Dňa 16. októbra 2025 sa na Experimentálnom pracovisku NPPC – Výskumného ústavu rastlinnej výroby v Borovciach uskutočnilo odborné podujatie pri príležitosti 25. výročia prevádzky dlhodobého stacionárneho pokusu zameraného na výskum rôznych spôsobov obrábania pôdy. Počas podujatia boli prezentované výsledky z tohto jedinečného experimentu, ktorý poskytuje cenné údaje o vývoji pôdy a úrod v dlhodobom časovom horizonte. Súčasťou programu bola aj moderovaná prehliadka samotného pokusu, ktorá umožnila účastníkom vidieť praktické dopady jednotlivých technológií obrábania pôdy. Výskum, založený v roku 2000 porovnáva štyri spôsoby obrábania pôdy – konvenčný, minimalizačný, nastielací a bezorbový (No-till). V rámci pokusu sa sledujú fyzikálne a biologické vlastnosti pôdy, ako sú objemová hmotnosť, pórovitosť, štruktúrnosť a početnosť dážďoviek, ktoré predstavujú dôležitý bioindikátor kvality pôdy.
Analýzy potvrdili, že konzervačné technológie významne zlepšujú fyzikálne vlastnosti pôdy a prispievajú k jej stabilnejšej štruktúre, vyššej pórovitosti a lepšej biologickej aktivite. V priebehu rokov sa ukázalo, že pri konvenčnej technológii (klasickej orbe) dochádza k postupnému zvyšovaniu objemovej hmotnosti pôdy, čo vedie k jej zhutňovaniu, najmä v hĺbke 10 – 30 cm. Naopak, minimalizačná, nastielacia a bezorbová technológia vykazovali pokles objemovej hmotnosti, pričom najvýraznejší bol pri nastielacej metóde. Tento trend sa odrazil aj na ukazovateli pórovitosti pôdy, ktorý rástol vo všetkých konzervačných systémoch, zatiaľ čo pri konvenčnom spracovaní zostával stabilný alebo len mierne sa zlepšoval. Najvyššia pórovitosť bola zaznamenaná v minimalizačnej technológii, predovšetkým v povrchovej vrstve 0 – 10 cm, kde sa najlepšie prejavujú účinky šetrenia pôdnej štruktúry. Ďalším sledovaným parametrom bol koeficient štruktúrnosti pôdy, ktorý vyjadruje kvalitu pôdneho prostredia a riziko jeho zhutnenia. Hodnota vyššia ako 1,0 svedčí o priaznivej štruktúre. Vo všetkých konzervačných technológiách bol trend rastúci, pričom najvyššie hodnoty dosahovala bezorbová technológia No-till. Táto metóda dlhodobo preukazuje schopnosť udržať stabilnú, dobre prevzdušnenú pôdu s priaznivým vodným režimom. Významným ukazovateľom biologickej aktivity pôdy je početnosť dážďoviek. Výsledky potvrdili, že v bezorbovej technológii sa ich počet zvýšil až o 274 % v porovnaní s konvenčnou orbou, v nastielacej o 178 % a v minimalizačnej o 161 %. Tento nárast úzko súvisí s vyššou štruktúrnosťou pôdy, lepšou mikroklímou a menším mechanickým narušením pôdneho profilu.
Ekonomické a praktické súvislosti
Aj keď primárnym cieľom pokusu bolo sledovanie pôdnych vlastností, výsledky majú priamy dosah aj na ekonomiku pestovania. Konzervačné technológie, vďaka menšej potrebe mechanických zásahov, umožňujú znižovať spotrebu pohonných hmôt, pracovný čas a opotrebovanie strojov. Dlhodobo tak vedú k nižším vstupným nákladom na hektár ornej pôdy. Zlepšené fyzikálne a biologické vlastnosti pôdy zároveň zvyšujú efektívnosť využitia zrážok a živín, čo sa prejavuje stabilnejšími úrodami aj v suchších rokoch. Kombinácia nižších nákladov a vyššej stability úrod znamená zvýšenie rentability pestovania plodín.
Dvadsaťpäťročný výskum v Borovciach potvrdil, že prechod od tradičnej orby k moderným konzervačným systémom obrábania pôdy je kľúčovým krokom k trvalo udržateľnému poľnohospodárstvu. Výsledky dokazujú, že dlhodobé uplatňovanie týchto technológií má pozitívny vplyv nielen na fyzikálne a biologické vlastnosti pôdy, ale aj na stabilitu úrod, znižovanie nákladov a celkovú ekonomickú efektívnosť pestovania.
Autor: Tomáš Baran
