Poľnohospodárstvo zohráva v rakúskom hospodárstve dôležitú úlohu, ktorá ďaleko presahuje rámec výroby potravín. Zatiaľ čo podiel poľnohospodárskej výroby na HDP je nižší ako 1,5 %, poskytuje agrosektor služby, ktoré majú výrazne pozitívny vplyv na iné odvetvia hospodárstva. V dôsledku ekonomických, politických a technologických zmien prešiel rakúsky poľnohospodársky sektor v ostatných rokoch významnými zmenami. Dokázal však veľmi efektívne využiť možnosti, ktoré ponúkala Spoločná poľnohospodárska politika EÚ. Z miestneho poľnohospodárstva sa síce nestalo to najproduktívnejšie v EÚ, je však vzorom dobre fungujúceho multifunkčného odvetvia.
Kým na západe krajiny dominuje najmä horské poľnohospodárstvo, východ poskytuje ideálne podmienky pre hospodárenie na ornej pôde. Kombinácia kontinentálneho podnebia a vplyvu Panónie poskytujú chladné a vlhké zimy, ale najmä horúce suché letné dni a chladné noci sú ideálne pre kukuricu, obilniny, ako aj pre repu cukrovú, repku a slnečnicu. V ostatných rokoch sa Rakúsko ukázalo ako významný producent sóje v Európskej únii.
Horské poľnohospodárstvo a turistický ruch spolu vytvárajú synergický efekt.
Chov ošípaných a hydiny je populárny v nižšie položených oblastiach. Významná je aj produkcia vína, na celosvetovej výrobe vína sa Rakúsko podieľa jedným percentom.
Poľnohospodársky využívaná plocha v súčasnosti predstavuje 2,70 mil. hektárov. Tá sa však postupne zmenšuje, ešte v roku 1999 bolo obhospodarovaných 3,3 mil. hektárov poľnohospodárskej pôdy. Rakúsko tak v Európe patrí medzi krajiny s najväčším poklesom výmery poľnohospodárskej pôdy, spôsobeným najmä urbanizáciou. Až dve tretiny zo 160-tisíc rakúskych fariem sa nachádzajú v Alpách, kde je lokalizovaná väčšina chovu hovädzieho dobytka a oviec. Obhospodarovaných je 1,2 mil. hektárov trvalých pasienkov.
Orná pôda predstavuje 1,35 mil. hektárov. Hlavnými plodinami sú obilniny, vrátane kukurice, ktoré sa v krajine pestujú na približne 780-tis. ha. Pestovaniu repy cukrovej sa venuje 6 500 podnikov. Ročne je pozberaných viac ako 3 milióny ton repy, pestovanej na takmer 45 000 hektároch. Spracováva sa v cukrovaroch v mestách Tulln a Leopoldsdorf.
Zemiaky sa v krajine sadia na ploche 22-tisíc hektárov. Priemyselné zemiaky z toho zaberajú 5 000 ha, konzumné v režime ekologického pestovania 3 800 hektárov. Dôležitou súčasťou rastlinnej výroby je pestovanie zeleniny. V roku 2019 bola produkcia poľnej zeleniny realizovaná na výmere 18-tis. hektárov. Približne 20 % z nich je určených na pestovanie cibule. Nasleduje mrkva (1 800 ha) a poľný šalát (1 600 ha). Tradičnou plodinou je aj kapusta, ktorej výmery sa pohybujú na podobných úrovniach.
Zemiaky sa v Rakúsku pestujú na ploche viac ako 20-tisíc hektárov.
Akúsi samostatnú kapitolu predstavuje tzv. Viedenská zelenina, produkovaná v okolí hlavného mesta. Vyše 150 pestovateľov je tu združených v odbytovom družstve LGV Sonnengemüse. V rámci neho je v okolí mesta okrem pestovania zeleniny na ornej pôde prevádzkovaných viac 130 hektárov skleníkov. Okolie Viedne sa tak na celkovej produkcii zeleniny v krajine podieľa až 28 %. Celkové tržby zo zeleniny predstavujú až 10 % z celkových tržieb poľnohospodárstva krajiny. V rakúskych supermarketoch sa v roku 2019 predalo približne 35 miliónov kg rajčín, 28 miliónov kg cibule a 23 miliónov kg mrkvy.
Ovocinárstvom sa v krajine zaoberá približne 3 900 podnikov, ktoré obhospodarujú 16-tis. hektárov sadov. Prevažná časť z nich sa nachádza v Štajersku. Dominujú jablká, orechy, drobné ovocie a baza.
Malý aj veľký
Vlastníctvo pôdy v Rakúsku možno rozdeliť na súkromné, cirkevné, mestské a štátne. S 850-tisíc hektármi (čo predstavuje desať percent rozlohy štátu) sú federálne lesy zďaleka najväčším vlastníkom pôdy v krajine. Nasleduje mesto Viedeň s rozlohou okolo 58 000 hektárov a bývalé šľachtické rodiny a kláštory.
Priemerná veľkosť farmy dosahuje 20 hektárov, existujú však aj podniky s viac ako 400 hektármi.
V Rakúsku sú najbežnejšie poľnohospodárske podniky obhospodarujúce 10 až 20 hektárov. V ostatnom desaťročí je pozorovateľná postupná koncentrácia a nárast počtu podnikov s 50 až 100 hektármi. Priemerná farma v Rakúsku však stále obhospodaruje 20 hektárov. Mnoho z menších poľnohospodárov vykonáva túto činnosť ako vedľajší príjem.
V rámci združenia Land& Forstbetriebe Österreich sú združené hlavne veľké poľnohospodárstve podniky. Združenie pokrýva 60 000 hektárov poľnohospodárskej pôdy s priemernou veľkosťou členskej farmy 420 hektárov. Špecializácia a koncentrácia na kvalitu namiesto kvantity však umožňuje aj malým, združeným rakúskym poľnohospodárom súťažiť v rámci EÚ. Záporné saldo zahraničného obchodu s potravinami v roku 2019 predstavovalo len 74 miliónov eur (Slovensko 1,8 miliardy).
Ako sa to našim susedom podarilo?
Stretnutie veteránov na horskom priesmyku pri vrchole Grossglockner.
Dobre nastavené podmienky a domáci dopyt
Poľnohospodári boli v rakúskej spoločnosti vždy veľmi váženou častou obyvateľstva. Neboli len producentami potravín, ale aj tvorcami krajiny, ktorá je najmä v horských oblastiach vyhľadávaným cieľom turistov. Miera sebestačnosti bola vždy na vysokej úrovni. Dobre organizovaný odbyt a spotrebitelia dôverujúci domácim producentom vedia patrične oceniť produkty poskytované agrosektorom. To je základ tunajšieho dobre fungujúceho poľnohospodárstva. To, že populácia uprednostňuje miestne vyrobené potraviny nie je tak samozrejmé ani v porovnateľných krajinách, ako je napríklad Holandsko, kde sa poľnohospodárstvo spája predovšetkým so znečistením životného prostredia a pochybnými výrobnými procesmi.
Rakúšania sú lídrami v ekologizácii a krajinotvorbe.
Do EÚ vstúpilo Rakúsko 1. 1. 1995, pričom práve poľnohospodárstvo a potravinárstvo sa považovali za kritické oblasti integrácie. To vyplývalo z nedostatočnej prípravy na vnútorný trh EÚ a v rozdieloch v poľnohospodárskej koncepcii a prírodných podmienkach krajiny. Medzi poľnohospodárskou politikou EÚ a Rakúska sa vyskytovali mnohé systematické odchýlky. Rozdiely boli aj v prístupe k podpore poľnohospodárstva v znevýhodnených oblastiach. V EÚ sa uplatnil územný prístup, v Rakúsku sa podpora počítala na základe tzv. faktorov špecifických pre spoločnosť. Samotná SPP bola navyše uprostred reformného procesu, v ktorom ešte neboli dokončené nové projekty a prebiehajúce zmeny v oblasti dôležitých ekonomických nástrojov. To komplikovalo systematické zapracovanie rakúskych predpisov do predpisov SPP, ale zároveň otváralo Rakúsku manévrovací priestor na prípravu jednotlivých opatrení.
Dôležitým prvkom bol rozsiahly agroenvironmentálny program. Vychádzal z regionálnych programov spolkových republík Nemecka – Bádenska-Württemberska a Bavorska, ale mal v porovnaní s nimi výrazne vyššiu váhu. Počiatočný ročný objem 175 miliónov eur presiahol sumu vynaloženú na rovnaký program v celom Nemecku. Pre mnoho rakúskych podnikateľov sa tento program spolu s kompenzačným príspevkom (najmä s podporou horských farmárov) stal, popri príjmoch z predaja výrobkov, najdôležitejším zdrojom financovania.
Na agroenviromentálne opatrenia v krajine ročne vynakladajú približne 450 miliónov eur.
Agroenvironmentálny program umožnil enormné rozšírenie sortimentu ekologicky vyrábaných produktov. Rakúšania sú tak dnes lídrami v ekologizácii krajiny. Každý piaty hektár je obhospodarovaný v tomto systéme. Cieľom je do roku 2025 dosiahnuť 30 % ekologickej produkcie. Zatiaľ čo trhový podiel biopotravín v Rakúsku po vstupe do EÚ v roku 1995 predstavoval 200 miliónov eur, v súčasnosti dosahuje 1,8 miliardy eur. Od vstupu do EÚ sa ako úspešný ukázal model regionálneho rozvoja LEADER. V rámci programu rozvoja vidieka je v Rakúsku implementovaných 77 stratégií regionálneho rozvoja. Objem podpory z programu LEADER v krajine od roku 1995 významne vzrástol zo 49 miliónov eur na 248 miliónov eur ročne.
Rovnako dôležitá forma finančnej podpory bola adresovaná spoločnostiam v potravinárskom priemysle v podobe sektorových plánov. Potravinárstvo sa muselo prispôsobiť novým, v niektorých prípadoch veľmi vysokým, štandardom a vyzbrojiť sa proti očakávanej konkurencii. Pri tejto príležitosti boli výrobné a predajné jednotky viac organizované, čo v skutočnosti predstavovalo koncentráciu a vytvorenie regionálnych monopolov. Rakúsky poľnohospodársky a potravinársky vývoz sa od roku 1995 zvýšil osemnásobne. V roku 1994 dosiahli príjmy 1,4 miliardy eur, o 25 rokov neskôr, v roku 2019, dosiahli 13 miliárd eur.
U pestovateľov je jedným z obľúbených druhov zeleniny šalát. V krajine sa pestuje na 1 600 hektároch.
Za peknú krajinu a kvalitné potraviny sa platí
Rakúsky program na podporu ekologického a extenzívneho poľnohospodárstva, ktoré chráni prírodné biotopy (ÖPUL), podporuje v Rakúsku od vstupu do EÚ v rámci rozvoja vidieka správu poľnohospodárskych oblastí, ktorá je šetrná k životnému prostrediu. Viac ako 80 percent poľnohospodárskych podnikov je zapojených a významne prispieva k ochrane biodiverzity, ochrane vody, úrodnosti pôdy a ochrane ovzdušia a podnebia. Ročne sa vypláca kompenzácia vo výške približne 450 miliónov eur. Takmer polovica z toho pochádza z rozpočtu Európskej únie.
V poradí piaty agroenvironmentálny program prebieha od roku 2015. ÖPUL 2015 pozostáva z 24 čiastkových opatrení. Čo sa týka trávnych porastov, zavedené opatrenia slúžia na zachovanie a rozvoj kultúrnej krajiny. V alpských oblastiach, kde sa obhospodarujú horské lúky sú napríklad podporované sezónne presuny zvierat. Ochrana ohrozených druhov a plemien predstavuje od 40 do 560 eur na zviera ročne. Obhospodarovanie horských lúk v nadmorskej výške viac ako 1 200 metrov nad morom je dotované 350 až 800 eurami na hektár.
Rakúsko sa na celosvetovej produkcii vína podieľa až 1 %.
Hospodárenie na ornej pôde podporujú opatrenia agroenvironmentálneho programu ÖPUL 2015. Tie pomáhajú udržiavať a zlepšovať úrodnosť a obsah humusu v pôde, pri súčasnom znižovaní pôdnej erózie. Cieľom opatrení systému Immergrüne je zabezpečiť celoročné pokrytie ornej pôdy hlavnými plodinami a medziplodinami. Prémie za pestovanie medziplodín sú rozdelené do piatich variantov a podporované sumou od 120 do 200 eur na hektár. Priemerná dotácia z programu ÖPUL na jeden podnik dosiahla v roku 2019 približne 5 000 eur.
Rakúsky poľnohospodári nie sú podporovaní len priamo, opatreniami SPP, ale aj nepriamo, spotrebiteľmi, ktorí sú ochotní akceptovať vyššiu cenu potravín. Tá bola donedávna oproti ostatným krajinám EÚ vyššia v priemere o 30 %. Synergia výrobcov a spotrebiteľov zabezpečila rakúskemu poľnohospodárstvu prosperitu. To sa, naopak, citlivou správou krajiny podieľa na prosperite ostatných odvetví.
Skleníkové hospodárstva vo Viedni.
Poľnohospodárske makroekonomické ukazovatele Rakúska, ako našej susednej krajiny, sú často porovnávané s našimi. V tabuľke prinášame najdôležitejšie z nich.
Tab. 1: Porovnanie makroekonomických ukazovateľov za rok 2019
| Rakúsko | Slovensko | |
| Rozloha (km2) | 83 878 | 49 035 |
| Poľnohospodársky využívaná pôda (v mil. ha) | 2,7 | 2,3 |
| Orná pôda (v mil. ha) | 1,3 | 1,4 |
| Zavlažiteľná plocha (v tis. ha) | 100 | 66 |
| Počet obyvateľov | 8 858 775 | 5 450 421 |
| Počet pracovníkov v poľnohospodárstve | 292 420 | 40 300 |
| Priemerná veľkosť farmy (v ha) | 20 | 79 |
| Export poľnohospodárskych produktov (v mil. €) | 13 046 | 2 907 |
| Import poľnohospodárskych produktov (v mil. €) | 13 121 | 4 735 |
| Podpora v rámci SPP za rok 2019 (v mil. €) | ||
| Priame platby | 691 | 445 |
| Rozvoj vidieka | 565 | 214 |
| Trhové opatrenia | 24 | 11 |
| Spolu | 1 280 | 670 |
| Tržby obilniny(v mil. €) | 697 | 560 |
| Tržby zemiaky (v mil. €) | 95 | 52 |
| Tržby za zeleninu (v mil. €) | 620 | 76 |
| Tržby za ovocie (v mil. €) | 184 | 34 |
| Tržby živočíšnej výroby (v mil. €) | 3 079 | 667 |
| Poľnohospodárska produkcia spolu (v mil. €) | 5 865 | 2 054 |
| Zdroj: Agri statistical factsheet 2020, ec.europa.eu | ||
Autor: Ing. Tomáš Baran, redaktor Naše pole
Zdroj foto: shutterstock.com
