16. decembra 2025 bola vyhlásená výzva 4/SP/2025-77.2 – Operačné skupiny Európskeho inovačného partnerstva (EIP) v rámci Strategického plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky SR 2023 – 2027. Ide o jeden z mála nástrojov SPP, ktorý je explicitne zameraný na inovácie založené na spolupráci medzi praxou, výskumom a poradenstvom. Napriek tomu výzva zároveň odhaľuje dlhodobé systémové slabiny slovenského prístupu k podpore inovácií v pôdohospodárstve.
Čo je cieľom výzvy 77.2
Intervencia 77.2 je zameraná na podporu operačných skupín EIP, ktoré pracujú podľa tzv. interaktívneho inovačného modelu. Ten predpokladá, že poľnohospodári, lesníci, potravinári, výskumné inštitúcie, poradcovia a ďalší aktéri spoločne identifikujú problém a spoločne vyvíjajú prakticky využiteľné riešenie.
Podpora sa vzťahuje na inovácie:
- vo výrobných procesoch a technológiách,
- v organizácii výroby a spracovania,
- v environmentálnych a klimatických postupoch,
- v digitalizácii a prenose poznatkov do praxe.
Celkový objem verejných zdrojov vo výzve predstavuje 4,76 mil. eur, pričom projekty majú prispievať k modernizácii sektora, zvýšeniu produktivity a udržateľnosti pôdohospodárstva a k lepšiemu prepojeniu výskumu s praxou.
Vývoj podpory EIP v okolitých krajinách
V širšom regionálnom kontexte sa ukazuje, že EIP je v okolitých krajinách vnímané ako strategický nástroj transformácie poľnohospodárstva, nie len ako doplnková projektová schéma. Česká republika systematicky podporovala vznik nových operačných skupín už v období 2014 – 2020 a v novom strategickom pláne umožňuje ich priebežné zakladanie. Významnú úlohu zohrávajú univerzity a výskumné ústavy ako stabilní partneri fariem. Rakúsko využíva EIP najmä na podporu agroekologických, klimatických a regionálnych inovácií. Dôležitá je silná úloha spolkových krajín, ktoré aktívne animujú projekty. Poľsko v druhom programovom období výrazne zjednodušilo administráciu a otvorilo EIP aj pre nové subjekty, vrátane technologických firiem a startupov. Maďarsko kladie dôraz na rýchlo aplikovateľné produkčné inovácie a umožňuje pilotné projekty s jasným ekonomickým efektom. Spoločným znakom týchto krajín je kontinuita, otvorenosť systému a jasná politická ambícia, ktoré slovenskému nastaveniu dlhodobo chýbajú. Na úrovni EÚ vzniklo od roku 2014 viac ako 3 800 operačných skupín EIP a v období 2023 – 2027 sa počíta s tisíckami ďalších projektov. V krajinách ako Česko, Rakúsko či Poľsko ide o štandardný a systematicky využívaný nástroj inovačnej politiky v poľnohospodárstve, s jasnou kontinuitou medzi programovými obdobiami.
Dlhodobá neistota existujúcich operačných skupín
Aktuálna výzva 77.2 je určená výhradne pre operačné skupiny, ktoré vznikli ešte v rámci PRV 2014 – 2022 a majú do konca roka 2025 platnú zmluvu o NFP. Vznik nových operačných skupín nie je umožnený, čím sa systém fakticky uzatvára pred novými aktérmi, mladými farmármi či inovatívnymi podnikmi.
Zásadným, no často prehliadaným problémom je skutočnosť, že operačné skupiny EIP na Slovensku žili počas prakticky celého prechodného obdobia v stave výraznej neistoty. Po ukončení PRV 2014 – 2022 nebolo jasné, či a za akých podmienok budú môcť v novom Strategickom pláne SPP pokračovať, ako budú riešené prechodné roky a či budú ich aktivity oprávnené na ďalšiu podporu.
Na rozdiel od viacerých susedných krajín neexistoval včasný harmonogram nadväzujúcich výziev ani metodická kontinuita. Táto neistota mala konkrétne negatívne dôsledky:
- obmedzila dlhodobé plánovanie inovačných projektov,
- narušila spoluprácu medzi výskumom a praxou,
- viedla k strate odborných kapacít a motivácie partnerov,
- oslabila dôveru poľnohospodárov v stabilitu inovačných nástrojov SPP.
Paradoxne tak Slovensko dnes podporuje len tie operačné skupiny, ktoré napriek rokom neistoty prežili, no zároveň im v minulosti neposkytlo stabilné a predvídateľné prostredie. Výzva 77.2 potvrdzuje vysokú mieru administratívnej záťaže – od režimu minimálnej pomoci, cez verejné obstarávanie až po rozsiahle kontrolné mechanizmy. To znevýhodňuje menších poľnohospodárov a obmedzuje schopnosť rýchlo reagovať na nové výzvy v sektore.
Koľko operačných skupín u nás vlastne vzniklo?
Pri pohľade na Slovensko narážame na zásadný problém: presný počet reálne vzniknutých a fungujúcich operačných skupín EIP nie je jednoznačne identifikovateľný. Tento fakt nie je technickou chybou štatistiky, ale dôsledkom samotného nastavenia systému.
V období PRV 2014 – 2022 Slovensko zaviedlo dvojkolový model:
- v prvom kole sa schvaľovali tzv. obsahové námety projektov,
- až následne mohli úspešní žiadatelia podať žiadosť o nenávratný finančný príspevok (ŽoNFP).
Výsledkom je, že verejne dostupné zoznamy často hovoria o „schválených námetoch“, nie o reálne podporených projektoch a operačných skupinách. Medzi prvým a druhým kolom však dochádzalo k výraznému „úbytku“ projektov v dôsledku administratívnej náročnosti, časových sklzov, rozpadu partnerstiev či neistoty ohľadom pokračovania podpory. Sekundárne zdroje a informácie z inovačnej siete naznačujú, že reálne vzniknutých a fungujúcich operačných skupín bolo na Slovensku pravdepodobne len niekoľko jednotiek, nie desiatky. To je v ostrom kontraste s okolitými krajinami, kde ide o desiatky až stovky projektov.
Operačné skupiny v neistote počas celého obdobia
Zásadným problémom slovenskej implementácie EIP bola dlhodobá neistota, v ktorej operačné skupiny fungovali prakticky počas celého prechodného obdobia medzi PRV 2014 – 2022 a Strategickým plánom SPP 2023 – 2027.
Po formálnom ukončení PRV nebolo jasné:
- či a za akých podmienok budú operačné skupiny môcť pokračovať,
- ako bude vyzerať nadväzujúca podpora v novom programovom období,
- kedy a či vôbec budú vyhlásené nové výzvy.
Na rozdiel od viacerých susedných krajín neexistoval včasný harmonogram ani metodická kontinuita. Táto neistota mala konkrétne dôsledky:
- obmedzila dlhodobé plánovanie inovačných projektov,
- narušila spoluprácu medzi výskumom a praxou,
- viedla k strate odborných kapacít a motivácie partnerov,
- oslabila dôveru poľnohospodárskej verejnosti v stabilitu inovačných nástrojov SPP.
Paradoxne tak dnes Slovensko podporuje len tie operačné skupiny, ktoré napriek rokom neistoty dokázali prežiť, pričom nové partnerstvá do systému vôbec nepripúšťa.
Nízka strategická ambícia
Objem finančných prostriedkov aj tematické zameranie výzvy naznačujú, že EIP je na Slovensku stále vnímané skôr ako okrajový nástroj, nie ako hlavný motor modernizácie pôdohospodárstva a vidieka.
Operačné skupiny EIP majú potenciál stať sa jedným z najefektívnejších nástrojov prepojenia výskumu a poľnohospodárskej praxe. Aktuálna výzva 77.2 však skôr doťahuje nedoriešenú minulosť, než by vytvárala dynamické a otvorené prostredie pre nové inovačné impulzy.
Ak má Slovensko do budúcnosti znížiť svoj inovačný deficit voči okolitým krajinám, bude nevyhnutné:
- zabezpečiť kontinuitu a predvídateľnosť podpory,
- umožniť vznik nových operačných skupín,
- znížiť administratívnu záťaž,
- a jasne tematicky zamerať EIP na strategické výzvy (klíma, pôda, voda, digitalizácia).
Bez týchto krokov zostane EIP na Slovensku skôr formálnym nástrojom čerpania zdrojov než skutočným pilierom inovačnej politiky v pôdohospodárstve.
Ing. Tomáš Baran
