V renomovanom časopise Nature Communications bola v roku 2025 publikovaná štúdia s názvom: Súčasné zlepšenie úrod a odolnosti kukurice voči suchu vďaka pokroku v šľachtení v oblasti amerického „Corn Beltu“, ktorá prináša zásadné poznatky o tom, ako sa počas posledných dvoch dekád podarilo v Spojených štátoch dosiahnuť súčasné zvyšovanie úrod a zlepšenie odolnosti kukurice voči suchu. Autori využili mimoriadne rozsiahly súbor údajov z 92 096 poľných pokusov s hybridmi kukurice, realizovaných na 63 lokalitách v piatich štátoch amerického Corn Beltu (Iowa, Illinois, Minnesota, Ohio a Wisconsin) v období rokov 2000 až 2020.
Výsledky ukázali, že genetický pokrok dosiahnutý v šľachtení priniesol priemerný nárast úrod približne o 1,2 % ročne, pričom zlepšenie sa prejavilo nielen v optimálnych, ale aj v stresových podmienkach sucha. Zvlášť významné bolo zistenie, že novšie hybridy vykazovali menšiu citlivosť úrody na vysoký parciálny tlak vodnej pary (VPD) počas kritického obdobia nalievania zrna. Práve táto fáza vývoja rastliny sa ukázala ako rozhodujúca pre stabilitu úrody v suchších rokoch.
Modelové simulácie naznačujú, že pri predpokladaných klimatických zmenách do konca 21. storočia by mohli staršie hybridy stratiť až štvrtinu úrodového potenciálu, zatiaľ čo nové genetické línie by dokázali tieto straty znížiť na približne 16 %. Ide o jasný dôkaz, že moderné šľachtenie dokáže reagovať na klimatické výzvy nielen prostredníctvom zvyšovania produkčného potenciálu, ale aj posilnením fyziologických a morfologických znakov, ktoré rastlinám umožňujú efektívnejšie hospodáriť s vodou.
Pre prax majú tieto poznatky viacnásobný význam. Výber hybridov by mal byť čoraz viac založený nielen na hodnotení maximálneho produkčného potenciálu v priaznivých rokoch, ale aj na posudzovaní stability úrod a reakcie na vodný stres. V podmienkach suchších oblastí je vhodné uprednostňovať materiály, pri ktorých bola suchovzdornosť experimentálne potvrdená. Skúsenosti z „Corn Beltu“ tiež potvrdzujú, že najväčší rozdiel medzi hybridmi sa prejavuje práve počas fázy nalievania zrna.
Je potrebné zdôrazniť, že genetický potenciál hybridu sa môže naplno prejaviť len pri správne zvolenej agronomickej stratégii. Kľúčovými prvkami ostávajú optimalizácia výsevu, výživy a riadenia vodného režimu, ako aj prevencia sekundárnych stresov (napríklad burín a chorôb), ktoré môžu negatívne ovplyvniť efektívnosť asimilácie počas kritických fenofáz.
Záver tejto práce prináša optimistický odkaz pre poľnohospodársku prax: súčasné šľachtiteľské postupy umožňujú spájať vysoký úrodový potenciál so zvýšenou odolnosťou voči suchu bez potreby kompromisu medzi produktivitou a stabilitou. V kontexte meniacej sa klímy ide o zásadný poznatok, ktorý by mal ovplyvniť aj budúce smerovanie výskumu a sortimentu kukuričných hybridov dostupných na slovenskom trhu.
Zdroj: Nature Communications
