Začína jar, poľnohospodári zakladajú novú úrodu. Pri svojom úsilí sa môžu spoľahnúť na výkonnú techniku, kvalitné osivá a sadivá, hnojivá aj účinné prostriedky chemickej a biologickej ochrany. Tromfy sú to určite silné, ale dosiahnutie stanovených cieľov ovplyvňuje množstvo ďalších faktorov. Jedným z nich je voda a pravidelne sa opakujúce problémy, ktoré s ňou súvisia. O aktuálnych problémoch pred nastávajúcou závlahovou sezónou sme sa rozprávali so zástupcami spoločnosti Hydromeliorácie, š. p. a firmy EXATA GROUP, a. s.
Hydromeliorácie, š. p., s novými možnosťami
Podnik Hydromeliorácie, š. p., si ako správcu hydromelioračných zariadení na Slovensku verejnosť spája predovšetkým s prevádzkou závlah. Dôležitú úlohu však plní aj pri údržbe odvodňovacích a závlahových kanálov. Zatiaľ čo v doterajšom období svojej existencie zohrával podnik v tomto smere skôr pasívnu úlohu, dnes sa situácia zásadne mení.
Opýtať sa na túto tému zástupcov Hydromeliorácii, š. p., sme sa rozhodli z dôvodu blížiacej sa závlahovej sezóny, ako aj plánu využitia nakúpenej techniky v hodnote 7 087 160 eur na údržbu hydromelioračných kanálov. K otázkam prenájmu hlavných závlahových zariadení (HZZ) a možnostiam využitia závlah sa vyjadril Ing. Igor Kondé, vedúci odboru správy HMZ, ktorý okrem iného uviedol: „Naši pracovníci sú v zmysle plnenia úloh pripravení poradenskou činnosťou pomôcť záujemcom o prenájom HMZ. Iniciatívu očakávame zo strany poľnohospodárov, pretože primárne im majú vybudované závlahy slúžiť.“
Toto vyjadrenie podporila aj Ing. Beáta Tot, vedúca kancelárie riaditeľa, ktorá sa vyjadrila k plánovanej údržbe kanálov. Za nereálne označila prehnané očakávania, že dôsledky doterajšej zanedbanej údržby sa podarí odstrániť ihneď na všetkých kanáloch v správe podniku. Štátny podnik v rokoch 2014 až 2023 realizoval len bezodkladnú údržbu, a to v rozsahu 58,46 km v rámci odvodňovacej sústavy.
Podrobnejšie sa k realizácii plánovaných prác vyjadril Ing. Juraj Polčič, vedúci odboru prevádzky. Uviedol, že v súčasnosti sa venujú administratívnym prácam súvisiacim s registráciou nakúpenej techniky. Po získaní povolení na výrez drevín okamžite pristúpia k potrebným prácam. Tieto vykonajú v zmysle vypracovanej metodiky Adaptívny manažment odvodňovacích kanálov. Časovo sú limitovaní dĺžkou mimovegetačného obdobia – z tohto dôvodu sú práce rozdelené do dvoch fáz. Prvá fáza trvajúca do konca februára je zameraná na výrez drevín, druhá fáza na odstránenie sedimentov a kosenie rastlinstva na brehoch. V roku 2026 plánuje podnik vykonať údržbu závlahových kanálov v dĺžke približne 60 km a zrealizovať údržbu približne 30 areálov čerpacích staníc (vodných stavieb). Pozornosť bude podnik venovať aj stavidlám v závislosti od ich konkrétneho významu a nákladovosti. Samozrejme, celkový rozsah prác bude limitovaný výškou disponibilných finančných prostriedkov.
Viac starostí ako radosti
Dosiahnuť plánovanú produkciu a rentabilnosť pestovaných plodín je hlavným zámerom agropodnikateľov. Už dávnejšie v jednom z rozhovorov sa mi nemenovaný agronóm prosperujúceho družstva zdôveril, že si pripadá skôr ako úradník alebo ekonóm, menej však ako agronóm. Myslíme si, že to nie je ojedinelé konštatovanie, hlavne ak zoberieme do úvahy súčasnú situáciu. Obavy z obchodnej dohody s Merkosurom, dovoz agrokomodít z Ukrajiny alebo ovocia a zeleniny zo štátov EÚ – to je len časť problémov, ktoré musia poľnohospodári riešiť. Ponúka sa riešenie, ktoré predpokladá pestovanie špeciálnych plodín. Ak však spomenieme iba nedávne ukončenie spracovania repy cukrovej v Trenčianskej Teplej či nízke odbytové ceny zemiakov, optimizmus sa stráca.
V tejto chvíli sa riešenie dôsledkov klimatickej zmeny, s ktorými sa budeme určite stretávať aj v budúcnosti, dostáva do úzadia. Asi je v tejto situácii dosť zložité argumentovať využitím závlah a ďalšími vodozádržnými opatreniami. Na prahu závlahovej sezóny sme sa na tému efektívneho využitia závlah aj s výhľadom do budúcnosti rozprávali so zástupcom spoločnosti EXATA GROUP, a. s.
V EXATE vidia v závlahách perspektívu
Spoločnosť EXATA GROUP, a. s., združuje v rámci Slovenska viac poľnohospodárskych podnikov. Hospodári na výmere 28 600 ha poľnohospodárskej pôdy so zameraním na pestovanie hustosiatych obilnín, kukurice, slnečnice ročnej, repky olejky, sóje fazuľovej. Významné miesto v ich podnikateľskom zámere má chov hovädzieho dobytka a dojníc, chov mangalíc a výkrm ošípaných.
Závlahy využívajú predovšetkým v regióne Dunajskej Stredy, v katastroch obcí Veľké Blahovo, Ohrady a Dolný Štál.
Za ich rozvoj a operatívne riadenie zodpovedá projektový manažér Tomáš Žuža. Z obsiahleho rozhovoru vyberáme: „Závlahy využívame na ploche 811 ha, čo je vlastne plocha záberu 17 ks pivotových zavlažovačov. Pod pivotmi pestujeme predovšetkým plodiny s pridanou hodnotou, ktoré vedia závlahovú vodu oceniť a priniesť požadovaný efekt. V tomto smere sú našimi nosnými plodinami kukurica pestovaná na osivo, zemiaky, sója fazuľová, mak siaty, hrášok a kukurica cukrová. Pre zavlažovanie prostredníctvom pivotov sme sa rozhodli najmä z dôvodu ich vysokej produktivity práce a nedostatku pracovných síl potrebných napríklad pri závlahe pásovými zavlažovačmi. K výhodám prevádzky pivotov patrí aj nižší prevádzkový tlak 3,0 – 3,5 bar, čím výrazne znižujeme náklady na prevádzku čerpacích staníc. Pivoty v našom ponímaní sú vlastne samostatné ekonomické jednotky, pri ktorých presne sledujeme náklady a výnosy na danej ploche. Celkovú prevádzku zabezpečuje kolektív 4 až 6 pracovníkov. Na základe preukázateľných pozitívnych výsledkov využitia závlah a prognóz vývoja počasia, v ďalších rokoch plánuje skupina EXATA GROUP, a. s., pokračovať v trende rozvoja závlah.“
Namiesto záveru výzva
Situáciu poznáme – prognózy výskytu periód sucha a možnosti prívalových zrážok nepôsobia príliš optimisticky. Iskierkou nádeje je plánovaná údržba hydromelioračných kanálov a realizácia vodozádržných opatrení. Potrebujeme riešiť závlahu pre špeciálne plodiny – ale čo ďalej? Už dnes mnoho poľnohospodárov upozorňuje na problémy s dostatkom vlahy pri pestovaní kukurice, ale aj ďalších plodín. Stav, keď máme v jednom roku nadprodukciu obilnín, sa môže v ďalšom zásadne zmeniť. S obdivom sledujeme našich susedov v Maďarsku a Rakúsku, ale aj v Taliansku či Rumunsku a ich investície do závlah.
Je iste namieste požiadavka realizácie koncepčného rozvoja poľnohospodárstva a hydromeliorácií nielen pre dnešok, ale najmä s výhľadom do budúcnosti. Zostáva veriť, že po skončení tejto sezóny budeme môcť konštatovať, že sme sa v tomto smere posunuli výrazne dopredu.
Autor: Ľudovít Szabó, Naše pole
