Huby rodu Fusarium patria medzi najvýznamnejších pôdnych patogénov sóje. Dokážu napádať korene, spôsobovať vädnutie a v niektorých prípadoch aj syndróm náhleho odumierania rastlín známy ako SDS (Sudden Death Syndrome). Ide o ochorenia, ktoré sa môžu prejaviť už vo fáze vzchádzania, pokračovať cez vegetačné obdobie a v konečnom dôsledku pripraviť pestovateľa o značnú časť úrody. V závislosti od druhu patogéna, klimatických podmienok a prítomnosti ďalších stresových faktorov môže byť strata úrody aj vyššia ako polovica.
Najrozšírenejším druhom je Fusarium oxysporum, ktorý spôsobuje vädnutie a koreňovú hnilobu sóje v rôznych častiach sveta. V pôde dokáže prežiť celé roky v podobe odolných chlamydospór a pri vhodných podmienkach infikuje rastlinu cez drobné poranenia na koreňoch. V Ázii a Južnej Amerike sú časté aj druhy Fusarium graminearum a F. asiaticum. Práve z Číny pochádzajú údaje o vysokej diverzite pôvodcov koreňovej hniloby sóje, pričom F. asiaticum patrí k dominantným (Li a kol., 2015). V Severnej Amerike patrí k najnebezpečnejším chorobám SDS, ktorú spôsobuje Fusarium virguliforme. Zaujímavé je, že tento patogén poškodzuje primárne korene, no listové príznaky sú výsledkom toxínov, ktoré sa transportujú vodivými pletivami až do nadzemných častí rastliny. Typickým znakom SDS je interveinálna chloróza, teda žltnutie listovej plochy medzi žilnatinou, ktoré rýchlo prechádza do nekrotizácie. Za vlhkých podmienok možno na koreňoch pozorovať modrasté zafarbenie spôsobené sporuláciou huby. V Južnej Amerike boli navyše identifikované aj príbuzné druhy ako F. brasiliense a F. tucumaniae (Aoki a kol., 2014).
Rozvoj chorôb z rodu Fusarium je podmienený predovšetkým teplými a vlhkými podmienkami v pôde. Optimálne teploty pre väčšinu druhov sa pohybujú medzi 20 až 28 °C, pričom vyššia pôdna vlhkosť podporuje klíčenie spór a rýchly priebeh infekcie (Nelson a kol., 1997). Problém zhoršujú krátke osevné postupy, najmä pestovanie sóje po sóji alebo po kukurici, keďže tieto plodiny môžu byť hostiteľmi alebo aspoň nositeľmi patogéna. Rovnako nevyhovujúce pôdne pH, zhutnenie pôdy či poškodenie koreňov herbicídmi môžu výrazne zvýšiť náchylnosť porastov.Možnosti ochrany spočívajú predovšetkým v prevencii. Pestovanie odrôd s genetickou odolnosťou voči SDS a súčasne aj voči sójovým cystovitým nematódam môže výrazne obmedziť škody. Využívanie fungicídnych moridiel osiva je ďalším účinným opatrením – podľa Zhang a kol. (2025) patria k najúčinnejším účinným látkam fludioxonil a pyraclostrobin, ktoré preukázali kontrolu F. asiaticum na úrovni takmer 74 a 69 percent. V praxi sa osvedčuje aj striedanie plodín s necitlivými druhmi, napríklad obilninami, udržiavanie optimálneho pH pôdy a minimalizácia pôdneho utuženia. Kontrola sójových cystovitých nematód má dvojnásobný význam – znižuje poškodenie koreňov a tým aj bránu pre infekciu Fusarium.
Skúsenosti z posledných rokov ukazujú, že boj s Fusarium spp. nemožno postaviť len na jednom opatrení. Úspešná stratégia vyžaduje kombináciu odolných odrôd, fungicídnej ochrany a dobre premyslených agrotechnických zásahov. S rozvojom molekulárnej diagnostiky a modelovania epidemiológie sa pestovateľom otvára možnosť presnejšie predpovedať riziko výskytu choroby a načasovať zásahy tak, aby boli čo najefektívnejšie.
Ing. Tomáš Baran, Naše Pole
