K nárastu škodlivosti skočky repkovej v krajinách západnej a severnej Európy a tiež v mnohých regiónoch SR došlo po zákaze moridiel osiva repky neonikotinoidmi. Insekticídne morenie osiva repky bolo do roku 2013 nevyhnutnou súčasťou technológie jej pestovania. Morenie tiametoxánom bolo účinné na skočky rodu Phyllotrera a na ďalších škodcov vzchádzajúcej repky a čiastočne účinné na skočku repkovú.
Vývoj rezistencie
K zvýšeniu škodlivosti tohto škodcu v ČR okrem zákazu morenia významne prispeli mierne zimy v rokoch 2013/2014 a 2014/2015. Z nášho územia boli prvé poznatky o citlivosti alebo rezistencii skočky repkovej k insekticídom z roku 2015. Testované populácie boli v tom čase vysoko citlivé k pyretroidom a k organofostátu chlórpyrifos. Zákaz morenia repky neonikotinoidmi urýchlil selekciu rezistencie k pyretroidom v populáciách skočky repkovej v mnohých krajinách západnej Európy, vrátane v ČR.
Ešte v rokoch 2015 a 2016 vykazovali vysokú účinnosť na tohto škodcu klasické pyretroidy vrátane tau-fluvalinátu. Zníženú účinnosť vykazoval esfenvalerate a etofenprox. Pri plošnom monitoringu rezistencie v roku 2019 bolo zo 17 testovaných populácií po 100 % poľnej dávke 15 citlivých populácií, 1 stredne rezistentná a 1 rezistentná na lambda- cyhalothrín. Naproti tomu k taufluvalinátu boli zo 16 testovaných populácií iba 2 citlivé a 14 populácií rezistentných. Ukazuje sa, že u populácií skočky repkovej predchádza nárast rezistencie k tau-fluvalinátu selekciu rezistencie k ostatným pyretroidom. V období 2020 – 2024 došlo k významnému nárastu rezistencie k insekticídom oproti obdobiu od roku 2015 – 2019. V roku 2024 bolo 63 % hodnotených populácií voči lambdacyhalothrínu zaradených do kategórií stredne rezistentných a rezistentných. V roku 2024 po prvýkrát nebola zistená žiadna z hodnotených populácií ako vysoko citlivá. Pokles citlivosti populácií skočky repkovej na lambda-cyhalothrín je viditeľný pri vyhodnotení hodnôt letálnej mortality LC90. Priemerné hodnoty LC90 pre lambda-cyhalothrin kolísali medzi rokmi a pohybovali sa od 3,5 do 102,4 g/ha. Oproti roku 2020 vzrástla v roku 2024 hodnota LC90 približne 5x a presiahla 2x odporúčanú dávku lambda-cyhalothrinu 7,5 g/ha.
Nárast rezistencie skočky repkovej bol zaznamenaný aj k acetamipridu. Priemerná mortalita skočiek sa po aplikácii acetamipridu v 100 % odporúčanej dávke pohybovala v rokoch 2020 – 2024 od 80 do 98 %. Priemerné hodnoty LC90 pre acetamiprid sa pohybovali od 3,0 do 77,1 g/ha. Nárast hodnôt LC90 bol zaznamenaný od roku 2022 a v roku 2024 prekročila priemerná hodnota testovaných populácií LC90 takmer 2x odporúčanú dávku acetamipridu 40 g/ha. V roku 2024 bola prvýkrát jedna lokálna populácia zistená ako vysoko rezistentná.
Všetky populácie skočky repkovej hodnotené v priebehu rokov 2020 – 2023 boli nedostatočne citlivé na tau-fluvalinát. Mortalita sa po aplikácii taufluvalinátu v 100 % odporúčanej dávke pohybovala od 51,6 % do 77,1 %. Z dôvodu nízkej citlivosti skočiek k taufluvalinátu bol monitoring citlivosti k taufluvalinátu v roku 2023 ukončený. Priemerné hodnoty LC90 pre taufluvalinát sa pohybovali od 88,24 do 141 790 g/ha a vo všetkých hodnotených rokoch prekračovali odporúčanú dávku taufluvalinátu 48 g/ha.
Graf 1: Podiel kategórií rezistencie 1 – 5 podľa IRAC v rokoch 2020 – 2024 stanovených pre lambda–cyhalothrin, tau–fluvalinát a acetamiprid (kategória rezistencie IRAC 1 = vysoko citlivá, 2 = citlivá, 3 = rez = stred rezistentné).
Možnosti ochrany repky proti skočke repkovej
Nárast rezistencie skočky repkovej k pyretroidom bol v období 2020 až 2024 významný a pri súčasnom sortimente povolených prípravkov možno očakávať ďalší vývoj rezistencie smerujúcej až k neúčinnosti týchto prípravkov v praxi. Podľa vyššie uvedených výsledkov monitoringu rezistencie v ČR možno očakávať pre naše podmienky obdobný vývoj rezistencie, aký bol zaznamenaný v západnej Európe. Výsledky monitoringu skočky repkovej v Nemecku k účinnej látke lambda-cyhalothrin ukázali, že frekvencia výskytu rezistentných alel typu kdr je veľmi vysoká (90 – 100 %). Na populáciách skočky repkovej z Veľkej Británie bol zistený mechanizmus rezistencie k lambda-cyhalothrinu typu kdr i metabolicky podmienená rezistencia.
Napriek narastajúcej rezistencii vo väčšine lokálnych populácií skočky repkovej sa v súčasnosti odporúčajú na ošetrenie esterické pyretroidy, ako je lambda-cyhalothrin alebo deltametrín. Použitie acetamipridu sa odporúča v regiónoch, kde pretrvávajú citlivé populácie podľa stupňa rezistencie uvádzaných na rastlinnolekárskom portáli. Naproti tomu éterické pyretroidy ako je taufluvalinát, sa na ochranu proti skočke repkovej u nás už neodporúčajú. V súčasnosti nemožno v ČR odporučiť účinnú antirezistentnú stratégiu. Registrácia novej účinnej látky insekticídov sa v EÚ neočakáva. Výsledky poľných pokusov v ČR v posledných rokoch ukázali, že účinnosť flupyradifrónu s deltametrínom (Sivanto Energy) nebola na skočku repkovú dostatočná. Pritom sa ukázalo, že samotný deltametrín je trochu účinnejší ako lambda-cyhalothrin. V prípade, že bude preukázaná prevažujúca rezistencia podmienená metabolicky, potom by mohol zvýšiť účinnosť pyretroidov PBO (Pangea Booster) ako tank mix.
Životný cyklus skočky repkovej
Na zvýšenie účinnosti v súčasnosti používaných insekticídov je potrebné využívať poznatky o životnom cykle škodcu. Skočka repková má jednu generáciu za rok a nemá zimnú diapauzu, ale má letnú diapauzu. Vývoj tohto škodcu môže prebiehať za priaznivých teplôt počas celého zimného obdobia. Cez zimu sa môžu vyskytovať všetky vývojové štádiá (chrobáky, vajíčka, larvy nižších vývojových stupňov). Pri miernych zimách časť populácie chrobákov prezimuje a samice pokračujú na jar v kladení vajíčok. Chrobáky prekonávajú letné obdobie v diapauze. Vajíčka kladú samice na pôdu do blízkosti rastlín alebo priamo na spodnej časti rastlín v počte od jedného do niekoľkých vajíčok k jednej rastline. Jedna samica môže naklásť až 1 000 vajíčok. Larvy sa po vyliahnutí z vajíčok zažierajú do rastlín, takže kontaktné insekticídy sú na ne neúčinné. Posledný vývojový stupeň larvy opúšťa rastlinu a kuklia sa v pôde. Chrobáci novej generácie sa liahnu od konca mája do začiatku júla. Letná diapauza končí obvykle koncom augusta až začiatkom septembra a chrobáky naletujú na vzídené porasty repky, kde po období úživného požeru a párenia nastáva kladenie vajíčok počas celej jesene aj teplej zimy. Skočka repková je aktívna aj pri nízkych teplotách a nemá zimnú diapauzu. Počas zimy sa môžu v porastoch vykytovať všetky vývojové štádiá (chrobáky, vajíčka, larvy nižších vývojových stupňov). Pri miernych zimách časť populácie chrobákov prezimuje a samice pokračujú na jar v kladení vajíčok.
Spresnenie termínu ošetrenia
Obdobie migrácie chrobákov do repky na jeseň je veľmi rozdielne v jednotlivých rokoch na rovnakej lokalite. Významné rozdiely v nálete chrobákov môžu byť medzi regiónmi, kde obvykle v teplejšom regióne začína nálet do repky skôr. V posledných rokoch bol nálet oneskorený a nastal až začiatkom októbra. Všeobecne platí, že čím skorší je nálet skočky repkovej do porastov repky na jeseň, tým je vyššia potreba chemického zásadu, a tým je škodlivosť závažnejšia. Výsledky monitorovania letovej aktivity pomocou žltých misiek ukázali, že odchyt dospelcov do nich nie je kvantitatívny a nemožno ho využiť ani ako orientačný prah škodlivosti. Termín ošetrenia sa volí tak, aby zasiahol dospelé jedince skôr, ako samičky vykladú vajíčka. K tomu dochádza po úživnom požere približne za 10 až 14 dní po nálete do porastov. Poznatky o stave vývoja vajíčok v samiciach odchytených na poli umožňujú upresniť termín ošetrenia proti dospelým pacientom skôr, ako samice začnú klásť vajíčka a súčasne v čo najneskoršom termíne, aby podstatná časť dospelcov do porastov repky už migráciu ukončila. Na tento účel je vhodné sledovať vývoj vajíčok v ovariolách samíc.
Vyššie uplatňovanie prvkov integrovanej ochrany rastlín
V ochrane proti škodcom repky, vrátane skočky repkovej je nutné viac uplatňovať prvky integrovanej ochrany rastlín. Základom je dodržiavanie odstupu 4 rokov v pestovaní repky na rovnakom pozemku. Predtým odporúčané dodržanie percenta repky napríklad od 20 % ornej pôdy môže byť zavádzajúce, pretože repku nie je obvykle možné pestovať v rámci osevného postupu na všetkých pozemkoch. Monitoring skočky repkovej je potrebné vykonávať pomocou žltých misiek, ako aj priamymi odpočtami chrobákov na rastlinách. Monitoring, ale aj následnú ochranu je potrebné vykonávať prednostne na parcelách susediacich alebo s krátkou vzdialenosťou od parcely pestovania repky v predchádzajúcej sezóne. Včasná ochrana proti stonkovým krytonosom na jar významne znižuje namnoženie skočky repkovej. Ochranu vykonávať pri prekročení prahu škodlivosti. Z agrotechnických opatrení znižuje škodlivosť včasné siatie. Najmä pri včasnom nálete chrobákov do repky a skorom kladení vajíčok v niektorých rokoch v dôsledku vývoja lariev na jeseň dochádza na repke k väčším škodám. V regiónoch s pravidelným škodlivým výskytom zameniť pestovanie horčice na zelené hnojenie za inú plodinu. Chrobáky skočky repkovej po úživnom požere na horčici naletujú na repku v blízkom okolí a bezprostredne po nálete kladú vajíčka.
Záver
Od roku 2020 do roku 2024 došlo k významnému nárastu rezistencie skočky repkovej k lambda-cyhalothrínu a ďalším účinným látkam esterických pyretroidov vplyvom krížovej rezistencie. Napriek narastajúcej rezistencii je v súčasnosti účinnosť esterických pyretroidov pre väčšinu populácií dostatočná za podmienok aplikácie prípravkov v optimálnom čase. Použitie acetamipridu v ochrane proti skočke repkovej je obmedzené na lokálne populácie doteraz účinné, so zohľadnením poznatkov o rezistencii v regióne. Plošný monitoring rezistencie skočky repkovej preukázal rozšírenie populácií s vysokou rezistenciou k tau-fluvalinátu, ktorý sa už tak ako ostatné éterické pyretroidy proti tomuto škodcovi neodporúča. Na zvýšenie úspešnosti ochrany sa odporúča spresnenie termínov aplikácií insekticídov a zavádzanie prvkov integrovanej ochrany rastlín.
Hodnotenie bolo vykonávané v rámci expertnej činnosti pre MZe SR a riešenie projektu výskumu QL24010167.
Autori: Ing. Jitka Stará, Ph.D., prof. RNDr. Ing. František Kocourek, CSc., Výskumný ústav rastlinnej výroby, v. v. i., Praha-Ruzyně
