Historicky sa dá za najdôležitejší druh fytoparazitického háďatka škodiaceho na repe cukrovej považovať háďatko repné (Heterodera schachtii). Moderné šľachtiteľské postupy však viedli k tvorbe odrôd repy cukrovej odolných proti tomuto druhu a háďatko repné tak v súčasnosti zrejme nepredstavuje hospodársky významného škodcu. Háďatko repné však nie je jediným škodcom z kmeňa Nematoda napádajúcim repu cukrovú. Okrem hálkotvorných háďatiek rodu Meloidogyne je v súčasnosti v zahraničí významným škodcom repy voľne žijúci druh Ditylenchus dipsaci – po slovensky háďatko zhubné.
Taxonómia a základné biologické vlastnosti háďatka Ditylenchus dipsaci
V 90. rokoch 20. storočia sa uvádzalo, že rod Ditylenchus zahŕňa približne 80 – 90 druhov háďatiek, novšia revízia rodu počet druhov znížila na 63, väčšina z nich nie je pre poľnohospodárstvo dôležitá. V podmienkach mierneho pásma má okrem háďatka Ditylenchus dipsaci hospodársky význam podobný druh Ditylenchus destructor – háďatko prašivinové, ktoré občas spôsobuje škody na skladovaných okopaninách, najmä zemiakoch (3), nie je však významným škodcom repy cukrovej. Podľa nedávno navrhnutej revízie rodu Ditylenchus bol druh Ditylenchus destructor preradený do nového rodu Ditylenchoides (4), či bude toto nové rozdelenie akceptované medzinárodnou nematologickou komunitou, ukáže budúcnosť.
Háďatko Ditylenchus dipsaci (obr. 1, 2) je voľne žijúcim migrujúcim endoparazitom. Obe pohlavia sú teda hadovitého tvaru a na rozdiel napríklad od háďatka repného nežijú v žiadnej fáze svojho životného cyklu prisadnuto na koreňoch rastlín a nevytvárajú cysty ani hálky. Dospelce háďatka Ditylenchus dipsaci sú dlhé 1,2 až 1,5 mm. Majú štíhle telo, ústny bodec (stylet) je pomerne slabý a približne 12 µm dlhý. Larvy 4. vývojového štádia prezimujú v pôde. Aktivujú sa v jarných mesiacoch za vlhkého počasia, keď vyhľadávajú hostiteľské rastliny a migrujú po ich povrchu prieduchmi dovnútra pletiva nadzemnej časti. V pletive sa larvy živia obsahom buniek, dospievajú a pária sa. V priebehu vegetačnej sezóny sa tak v rastline vyvíja niekoľko generácií háďatiek. Dĺžka života dospelcov je 45 až 70 dní, počas tejto doby môže samica naklásť až 500 vajíčok. Prvé zvliekanie prebieha ešte vo vajíčku, liahnu sa teda už larvy 2. vývojového stupňa. Pri 15 ºC trvá celý životný cyklus asi 20 dní, pri vyššej teplote sa zrýchľuje. Koncom vegetačnej sezóny háďatká opúšťajú rozkladajúce sa pletivo hostiteľskej rastliny a larvy vstupujúce do anabiotického stavu tvoria na povrchu buliev zhluky bielej farby označované v anglicky písanej literatúre ako „nematode wool“ (obr. 3). Háďatko je schopné sa za priaznivých podmienok (dostatočnej vlhkosti) presúvať na vzdialenosť 10 cm približne za 3 hodiny.
Veľkým problémom pre ochranu rastlín je v prípade háďatka D. dipsaci veľký počet jeho hostiteľských rastlín, ktorých sa uvádza až 500, a to hospodársky významných plodín, okrasných rastlín aj burín. Háďatko je tiež schopné prežívať na niektorých druhoch pôdnych húb. Ďalšou kľúčovou vlastnosťou háďatka D. dipsaci je schopnosť lariev 4. vývojového stupňa vstupovať za nepriaznivých podmienok do anabiotického stavu a zotrvávať v ňom až 20 rokov. Jednotlivé populácie háďatka zhubného sa môžu líšiť svojimi potravnými preferenciami, takto odlišné populácie sa označujú ako rasy, ktoré nie je možné rozlíšiť morfologicky, ale iba biologickými testami. Niektoré z opísaných rás sa považujú za polyfágne, iné sa majú špecializovať iba na niekoľko hostiteľských rastlín. Informácie o hostiteľoch rôznych rás si však u rôznych autorov môžu navzájom odporovať a situácia je tak značne neprehľadná. Z hľadiska repy cukrovej možno však konštatovať, že populácia háďatka zhubného poškodzujúca túto plodinu nebola opísaná ako samostatná rasa. Na základe staršej revízie literárnych údajov sa za škodcu repy cukrovej dá považovať rasa háďatka zhubného škodiaca primárne na lucerne, to však neznamená, že repu môže poškodzovať iba táto populácia. Takmer určite môžu na repe cukrovej škodiť aj vyššie uvedené polyfágne populácie alebo populácie z iných plodín, len o skutočnom stave neexistujú relevantné informácie.
Škodlivosť háďatka zhubného na repe
Príznakom napadnutia rastlín háďatkom sú vo všeobecnosti zvlnenie a skrútenie listov aj stoniek, zdurenie častí listov ohraničené žilnatinou, sekundárne dochádza k nekróze napadnutého pletiva. Pri repe cukrovej sú príznaky podobné; v úvodnej fáze infekcie dochádza k opuchu hypokotylu, nasleduje rozvoj vyššie uvedených deformácií stopiek listov a prvých listov. V neskoršej fáze vegetácie vedie zavlečenie bakteriálnych a hubových patogénov háďatkom k rozkladu a hnilobe (obr. 3, 4) koruny buľvy. Príznaky na korune buľiev spôsobené háďatkom je možné zameniť za hubové ochorenie spôsobené patogénom Rhizoctonia solani. Reprodukcia háďatka Ditylenchus dipsaci na rastlinách infikovaných týmto patogénom je nižšia, pretože háďatko ako obligátny fytoparazit nie je schopné prijímať potravu z nekrotizujúceho pletiva. Pestovanie odrôd repy tolerantných k Rhizoctónii vedie pri repe napadnutej háďatkom k nižšiemu výskytu hniloby buľiev, reprodukcia háďatka v týchto rastlinách je však stále vysoká. Včasné napadnutie na jar má za následok výpadky vzchádzania a padanie klíčnych rastlín repy. Straty na úrode repy cukrovej dosahujú bežne 60 – 70 %, ale pri chladnom a vlhkom počasí môžu byť aj 100 %. V prípade výskytu hniloby koruny buľvy u viac než 10 % repy býva v zahraničí celá partia cukrovarom odmietnutá.
Ditylenchus dipsaci je závažným škodcom repy cukrovej iba v Európe; poškodenie repy bolo pozorované v Nemecku, Švajčiarsku, Dánsku, Francúzsku, Holandsku, Belgicku, Španielsku a vo Veľkej Británii. Najsilnejší výskyt háďatka bol zaznamenaný v troch významných repárskych oblastiach, a to v regiónoch Franky a Porýnie v Nemecku a v regióne Seeland-Broye vo Švajčiarsku. Pri viacročných krmovinách alebo cibuľovej zelenine býva primárnym zdrojom infekcie háďatkom Ditylenchus dipsaci zamorené osivo. Teoreticky by to bolo možné aj v prípade repy cukrovej, ale v praxi k tomu pravdepodobne nedochádza, pretože zavedené osivárske spoločnosti venujú zdravotnému stavu svojej produkcie náležitú pozornosť. Zdrojom infekcie sú preto v poľných podmienkach zvyšky napadnutých rastlín, a to aj iných plodín v pôde. Možný je aj prenos z infikovaných burín. Háďatká sa môžu šíriť aj povrchovou vodou (napr. závlahou alebo dažďom) alebo mechanicky (strojmi, náradím, obuvou, zvieratami); možný, ale obmedzený je aj prenos vetrom s prachovými časticami. Vysoká reprodukcia háďatka Ditylenchus dipsaci bola zistená na odrodách repy tolerantných k háďatku repnému (Heterodera schachtii). Ak sú na pozemku prítomné oba druhy, navzájom sa neovplyvňujú. Je to dané ich odlišnou distribúciou v poraste, keď je háďatko repné väčšinou rozšírené v ohniskách, zatiaľ čo háďatko zhubné napáda porast skôr plošne. Odlišná je aj lokalizácia oboch druhov na repe: háďatko repné napáda koreňový systém, zatiaľ čo háďatko zhubné primárne nadzemnú časť a do koreňov migruje iba v prípade veľmi silného napadnutia.
Možnosti ochrany
Vo všeobecnosti možno, žiaľ, konštatovať, že priame metódy ochrany rastlín proti fytoparazitickým háďatkám sú obmedzené. To platí aj v prípade repy cukrovej a háďatka Ditylenchus dipsaci. Donedávna by prichádzala do úvahy preventívna aplikácia prípravku Vydate (účinná látka oxamyl), platnosť registrácie tohto prípravku však už bola ukončená. Teoreticky by bolo stále možné použitie prípravku Basamid (účinná látka dazomet), ekonomická návratnosť aplikácie by však bola problematická. Výskum účinnosti fluopyramu nepreukázal významnú účinnosť na zníženie populácie háďatka, aj keď boli napadnuté repy menej sekundárne poškodené hubovými chorobami.
Medzi metódy nepriamej ochrany patrí neskorší výsev repy na pozemkoch s výskytom háďatka. Týmto spôsobom je možné obmedziť poškodenie rastlín repy, ku ktorému dochádza počas vlhkého a studeného jarného obdobia, a to aj za cenu kratšej vegetácie a nižšej cukornatosti. Obdobou tohto postupu je skorý zber repy z pozemkov, kde sa v minulosti háďatko objavilo. Takto pozberanú repu je potom vhodné prednostne spracovať, aby sa poškodenie vplyvom háďatka nezhoršovalo počas dočasného uskladnenia repy pred odvozom do cukrovaru. Aj v tomto prípade sa však musí počítať s nižšou cukornatosťou. Klasická metóda nepriamej ochrany proti háďatkám využívajúca pestovanie rastlín, ktoré nie sú hostiteľmi háďatka, je v prípade druhu Ditylenchus dipsaci ťažko aplikovateľná z dôvodu vysokého počtu náchylných druhov. Napriek tomu možno predpokladať znižovanie počtu inváznych lariev háďatka v pôde pri pestovaní jačmeňa alebo tritikale a význam má aj regulácia zaburinenia na postihnutých pozemkoch. Výskum rezistencie repy cukrovej proti háďatku Ditylenchus dipsaci zatiaľ nepriniesol uspokojivé výsledky. Testovanie náchylnosti 79 šľachtiteľských línií repy proti háďatku síce viedlo k pozorovaniu určitých rozdielov v počte jedincov, ktoré prenikli do klíčnych rastlín repy, háďatká sa však vo všetkých testovaných rastlinách rozmnožovali. Navyše pozorované rozdiely neboli potvrdené v následných poloprevádzkových testoch.
Smery ďalšieho výskumu
Ďalší výskum problematiky škodlivosti háďatka Ditylenchus dipsaci by sa mal zamerať predovšetkým na štúdium úvodnej fázy prenikania inváznych lariev do rastliny. Informácie získané v tejto fáze infekcie pomocou súčasných metód analýzy proteínov a nukleových kyselín budú kľúčové pre ďalší výskum tolerancie alebo rezistencie repy proti háďatku. V prípade budúceho výskumu realizovaného v rámci Českej republiky by bolo vhodné najmä zistiť, či domáce populácie háďatka zhubného spôsobujúce veľmi významné poškodenie cibuľovej zeleniny napádajú aj repu cukrovú. Ak by bola náchylnosť odrôd repy pestovaných v ČR voči týmto populáciám potvrdená, malo by nasledovať stanovenie prahov škodlivosti a analýza ich potenciálu spôsobovať na repe cukrovej v našich klimatických podmienkach hospodársky významné straty. Rovnako by bolo vhodné začať pravidelný monitoring prípadného výskytu háďatka zhubného na repe pestovanej v ČR.
Táto práca vznikla v súvislosti s riešením výskumného projektu MZe RO0425.
Ing. Ondřej Douda, Ph.D., Národní centrum zemědělského a potravinářského výzkumu, v. v. i. Praha-Ruzyně
