Hraboš poľný (Microtus arvalis) patrí medzi ekologicky aj hospodársky významné drobné hlodavce poľnohospodárskej krajiny, ktorých populačná dynamika sa vyznačuje výraznými cyklickými výkyvmi. Tieto výkyvy môžu významne ovplyvniť úrodu, štruktúru agroekosystémov a potravinové vzťahy v krajine.
Porozumenie sezónnej a ročnej dynamiky populácie hraboša je nevyhnutné pre efektívne plánovanie manažérskych opatrení a minimalizáciu škôd na poľnohospodárskych plodinách. Pravidelné a systematické sledovanie umožňuje zachytiť zmeny v početnosti a priestorovom rozšírení populácie, identifikovať rozdiely medzi lokalitami a poskytuje podklad pre odborné hodnotenie situácie v poľnohospodárskej krajine.
Kontinuálne sledovanie populácie hraboša poľného na Slovensku prebieha od roku 2023 v rámci plnenia úlohy odbornej pomoci pre Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ktorú zabezpečujú zamestnanci Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra (NPPC). V priebehu sledovaného obdobia bol zaznamenaný nárast početnosti populácie v roku 2024 a následný pokles v roku 2025. Cieľom monitoringu bolo získať podrobné informácie o početnosti hraboša a jeho rozšírení v jednotlivých lokalitách Slovenska.
Fyzický monitoring prebiehal na porastoch kultúrnych plodín (v závislosti od termínu monitorovania a prístupnosti k porastu), na biopásoch a neproduktívnych prvkoch v bezprostrednej blízkosti sledovaných porastov v mesiacoch február – november 2025. Pozorovania boli vykonané minimálne 100 m od okrajov ciest alebo neprodukčných plôch, aby sa predišlo okrajovému efektu. Výskyt hraboša bol zisťovaný počítaním aktívnych nôr na ploche 2,5 x 100 m v štyroch opakovaniach. Výsledky monitoringu sú zverejňované a priebežne aktualizované v pôdnej mape výskytu hraboša poľného na Slovensku, ktorá je verejne dostupná na stránke Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra, Ministerstva poľnohospodárstva a rozvoja vidieka a ÚKSÚP-u.
Graf 1A znázorňuje celkový počet lokalít monitorovaných v roku 2025. Zobrazený je súhrnný počet všetkých terénnych pozorovaní v rámci ročného monitoringu, čo poskytuje prehľad o rozsahu zberu dát a priestorovom pokrytí monitoringu. Spolu za rok 2025 bolo monitorovaných 1512 lokalít. Graf 1B zachytáva rozdelenie monitorovaných lokalít podľa intenzity výskytu hraboša poľného. Lokalita bola zaradená do kategórie bez výskytu, slabej, strednej alebo silnej početnosti na základe Metodického pokynu ÚKSÚP 23/2023. Z grafu je zrejmé, že väčšina lokalít sa nachádzala v kategóriách bez výskytu alebo s nízkou početnosťou výskytu, pričom silné napadnutie bolo zaznamenané na menšej časti lokalít. Tento výsledok poukazuje na heterogénny výskyt hraboša poľného v priebehu roka 2025.
Graf 1: Počet monitorovaných lokalít (A) a počet lokalít podľa početnosti výskytu hraboša poľného (B) (za rok 2025).
Sledovanie výskytu v jednotlivých mesiacoch
Po kulminácii populácie hraboša poľného v roku 2024 došlo v nasledujúcom období k výraznému útlmu početnosti. Tento pokles bol zosilnený nepriaznivým priebehom zimy, ktorý sa prejavil vysokou zimnou mortalitou populácie. K zníženiu početnosti mohol prispieť aj nedostatok potravy, zvýšená úmrtnosť mláďat, stres spojený s predchádzajúcim premnožením a pôsobenie chorôb.
Priebeh zimy a skorej jari predstavuje kľúčový faktor ovplyvňujúci aktivitu hraboša, najmä z hľadiska dostupnosti potravy a prežívania jedincov v norách. V roku 2025 sa nízka početnosť po zimnej mortalite prejavila vysokým podielom lokalít bez výskytu hraboša a minimálnym zastúpením lokalít so silnou početnosťou.
V období bezprostredne po zime bola aktivita hraboša miestami ešte zvýšená, najmä v lokalitách s výrazným jesenným premnožením v predchádzajúcom roku. Zvýšená detekcia aktívnych nôr v tomto období však neodrážala rast populácie, ale skôr dočasnú koncentráciu prežívajúcich jedincov. Skutočný zlom nastal v priebehu jari, keď sa výrazne zvýšil podiel lokalít bez výskytu a silná početnosť sa stala ojedinelou. Tento vývoj potvrdzuje vysokú zimnú mortalitu a následný celkový útlm aktivity v porastoch.
Podrobnejšie hodnotenie sezónnej dynamiky výskytu (tab. 1) poukazuje na výrazný jarný pokles aktivity populácie, po ktorom nasledovala len pozvoľná obnova v letno-jesennom období.
Počas neskorej jari a začiatku leta zostávala aktivita hraboša nízka, bez známok rýchlej populačnej obnovy. Od polovice leta sa prejavil postupný, avšak mierny nárast výskytu, predovšetkým v kategóriách nízkej a strednej početnosti. Tento trend naznačuje pozvoľnú regeneráciu populácie po jarnom poklese, bez výrazného plošného premnoženia. V jesennom období došlo k ďalšiemu zvýšeniu aktivity, pričom pribúdali lokality so strednou a silnou intenzitou výskytu, čo zodpovedá typickému sezónnemu nárastu pred zimou. Napriek tomu zostávala celková početnosť populácie v porovnaní s kulminačnými rokmi relatívne nízka a prevažne lokálne koncentrovaná.
Tab. 1: Prehľad výskytu hraboša poľného v jednotlivých mesiacoch monitorovania (r. 2025).
| Mesiac monitorovania | Spolu počet lokalít | Početnosť (počet lokalít) | |||
| Bez výskytu | Slabá | Stredná | Silná | ||
| Február | 50 | 21 | 4 | 13 | 12 |
| Marec | 160 | 44 | 14 | 17 | 85 |
| Apríl | 144 | 93 | 22 | 27 | 2 |
| Máj | 127 | 94 | 10 | 9 | 14 |
| Jún | 164 | 137 | 10 | 9 | 8 |
| Júl | 206 | 134 | 44 | 13 | 15 |
| August | 156 | 72 | 53 | 26 | 5 |
| September | 109 | 58 | 27 | 14 | 10 |
| Október | 201 | 117 | 45 | 23 | 16 |
| November | 195 | 85 | 55 | 31 | 24 |
Sledovanie výskytu v jednotlivých krajoch Slovenska
Z tabuľky 2 vyplýva, že hraboš poľný bol v roku 2025 relatívne rozšírený najmä na východnom a strednom Slovensku. Najvyššiu aktivitu populácie zaznamenal Košický kraj, kde bol výskyt na viac ako polovici lokalít (50,7 %), čo z neho robí kľúčovú oblasť pre ďalší monitoring a prípadné manažérske zásahy. Vysoké hodnoty boli zistené aj v Banskobystrickom, Trenčianskom a Nitrianskom kraji, čo naznačuje, že tieto regióny môžu slúžiť ako hlavné centrá obnovy populácie po útlme v predchádzajúcom roku. Naopak, nižší podiel výskytu bol pozorovaný v Žilinskom a Bratislavskom kraji. Z celoslovenského hľadiska najviac lokalít s výskytom hraboša bolo v Košickom kraji, zatiaľ čo západné a severozápadné regióny (BA, ZA, TT) predstavujú malý podiel celoslovenskej populácie. Celkový obraz potvrdzuje typický cyklický priebeh populácie hraboša poľného: po vrchole v roku 2024 nasledoval útlm, pričom obnova populácie bola lokálne nerovnomerná a závislá od kombinácie klimatických podmienok, poľnohospodárskeho manažmentu a prirodzenej regulácie predátormi.
Tab. 2: Výskyt hraboša v jednotlivých krajoch SR (r. 2025).
| Kraj | Počet monitorovaných lokalít | Počet lokalít s potvrdeným výskytom | Percento výskytu na kraj | Percento výskytu na Slovensko |
| Košický | 440 | 223 | 50,68 | 14,75 |
| Nitriansky | 319 | 123 | 38,56 | 8,13 |
| Trnavský | 226 | 76 | 33,63 | 4,03 |
| Trenčiansky | 187 | 83 | 44,39 | 5,5 |
| Banskobystrický | 160 | 81 | 50,63 | 5,36 |
| Prešovský | 89 | 39 | 43,82 | 2,58 |
| Žilinský | 43 | 14 | 32,56 | 0,93 |
| Bratislavský | 48 | 18 | 37,5 | 1,19 |
Sledovanie výskytu v jednotlivých porastoch
Priestorové rozdelenie výskytu hraboša poľného bolo hodnotené predovšetkým v neprodukčných plochách a biopásoch v porovnaní s hlavnými produkčnými plodinami (pšenica ozimná a repka olejná). Tento výber bol zvolený z dôvodu, že neprodukčné porasty a porasty krmovín často predstavujú kľúčové refugijné biotopy, ktoré umožňujú prežívanie populácií hraboša aj mimo intenzívne obhospodarovaných plôch. Neprodukčné plochy a biopásy boli vo všetkých prípadoch situované v bezprostrednej blízkosti sledovaných kultúrnych plodín, čo umožňovalo priamu komparáciu výskytu hraboša medzi stabilnými refugijnými biotopmi a produkčnými porastmi. Ostatné plodiny boli zahrnuté prevažne ako doplnkové monitorované plochy alebo v prípadoch, keď hustota porastu nedovolila vstup do porastu na presné zisťovanie aktívnych nôr. Išlo o produkčné plodiny – napríklad kukurica siata, repa cukrová, slnečnica ročná, sója fazuľová atď., ktoré slúžia ako dočasne využívané stanovištia (1-ročné plodiny).
Z tabuľky 3 vyplýva, že z celkového počtu 1 512 monitorovaných lokalít bol výskyt hraboša zaznamenaný na 657 lokalitách, pričom najvyššie percentuálne podiely aktívnych nôr sa zaznamenali v biopásoch (75 %), lucerne siatej (74 %), ďatelinovinách (60 %) a na neprodukčných plochách (50 %). Produkčné plodiny, predovšetkým pšenica (42 %) a repka (35 %), vykazovali nižší podiel lokalít s aktívnymi norami, podobne ako obilniny (33 %) a ostatné plochy (11 %). Tento nesúlad medzi frekvenciou monitorovania a skutočnou početnosťou populácie potvrdzuje, že produkčné porasty slúžia skôr ako dočasné stanovištia než ako stabilné refugium.
Z hľadiska časovej dynamiky si refugijné biotopy – biopásy, lucerna, ďatelinoviny a neprodukčné plochy – udržiavali vysoké percentuálne podiely aktívnych nôr počas väčšiny monitorovaného obdobia. V produkčných porastoch dochádzalo k výraznejším mesačným výkyvom, pričom vyššie podiely sa zaznamenali najmä po zbere alebo počas priaznivých rastových podmienok a následne rýchlo klesali.
Celkovo výsledky poukazujú na to, že krajinné prvky a porasty s nízkou mierou zásahov zohrávajú kľúčovú úlohu pri udržiavaní populácií hraboša poľného v priestore aj čase a predstavujú hlavné zdrojové biotopy, z ktorých môže dochádzať ku kolonizácii okolitých produkčných plôch.
Tab. 3: Výskyt hraboša v jednotlivých porastoch (r. 2025).
| Typ porastu | Celkový počet monitorovaných lokalít | Zistený výskyt (počet lokalít) | Percento výskytu |
| Neproduktívne prvky1 | 208 | 105 | 50,48 |
| Biopásy2 | 232 | 175 | 75,43 |
| Pšenica3 | 341 | 144 | 42,23 |
| Repka4 | 251 | 87 | 34,66 |
| Obilniny5 | 48 | 16 | 33,33 |
| Lucerna siata | 108 | 80 | 74,07 |
| Ďatelina lúčna | 30 | 18 | 60 |
| Ostatné6 | 294 | 32 | 10,88 |
1 – úhory, trvalé trávne porasty, remízky, okraje polí; 2 – biopásy, ostrovy biodiverzity; 3 – pšenica ozimná, špalda tvrdá, strnisko po pšenici, 4 – repka ozimná, strnisko po repke; 5 – jačmeň jarný, jačmeň ozimný, raž siata, ovos siaty; 6 – produkčné plodiny
Závery
Výskyt hraboša poľného v roku 2025 je potrebné hodnotiť v kontexte jeho prirodzeného populačného cyklu, keď po kulminácii početnosti v roku 2024 nasledovala fáza populačného poklesu. Oslabenie populácie v dôsledku vysokej hustoty jedincov v predchádzajúcom období, vyčerpania zdrojov a zvýšeného stresu viedlo k zvýšenej citlivosti na vonkajšie faktory, predovšetkým na priebeh zimných poveternostných podmienok.
Zima 2024/2025 bola charakteristická výraznými teplotnými výkyvmi a dlhodobým nedostatkom súvislej snehovej pokrývky. Epizódy silných holomrazov, najmä vo februári 2025, pravdepodobne viedli k zvýšenej zimnej mortalite v dôsledku premŕzania pôdy a nôr, čo sa následne prejavilo nízkou aktivitou populácie počas jarného obdobia a vysokým podielom lokalít bez výskytu.
Postupné zlepšovanie poveternostných podmienok v priebehu jari a leta umožnilo len miernu a časovo oneskorenú obnovu populácie. Výskyt hraboša sa teda sústredil predovšetkým v refugijných biotopoch, ako sú neprodukčné plochy, biopásy, lucerna a ďatelinoviny, ktoré si udržiavali vysoké percentuálne podiely aktívnych nôr aj počas obdobia populačného poklesu. Tieto porasty situované v bezprostrednej blízkosti sledovaných produkčných plôch (pšenica, repka) pravdepodobne predstavovali hlavné zdrojové biotopy, z ktorých mohlo postupne dochádzať ku kolonizácii intenzívne obhospodarovaných plôch.
Celkový priebeh výskytu hraboša poľného v roku 2025 zodpovedá zostupnej fáze populačného cyklu, zosilnenej nepriaznivými zimnými meteorologickými podmienkami, pričom refugijné biotopy zohrávali kľúčovú úlohu pri prežití populácie a možnej kolonizácii produkčných porastov.
Odporúčanie pre ďalšie obdobie a monitorovanie
Na základe zaznamenaného vývoja populácie hraboša poľného po poklese v roku 2025 sa odporúča uplatňovať kombináciu monitorovacích, manažérskych a preventívnych opatrení. Sledovanie populácie by malo zahŕňať pravidelné kontroly aktívnych nôr na vybraných lokalitách v mesačných intervaloch a vytvorenie siete stálych sledovacích plôch v rôznych typoch krajiny. Priebežné hodnotenie populácie hraboša poľného poskytuje prehľad o priestorovom a časovom vývoji, umožňuje identifikovať lokality so zvýšenou aktivitou a naznačiť trend zmeny početnosti v priebehu vegetačnej sezóny.
Agrotechnické opatrenia by mali smerovať k regulácii populácie najmä prostredníctvom narušenia hniezdnych a prezimovacích štruktúr po zbere plodín, udržiavaním porastov v dobrom vegetačnom stave a obmedzovaním zaburinenia. Tieto zásahy znižujú vhodnosť prostredia pre prezimovanie hraboša a prispievajú k prevencii vzniku vysokých populačných hustôt.
Významnou súčasťou manažmentu je aj podpora prirodzenej biologickej regulácie, predovšetkým vytváraním priaznivých podmienok pre dravce a sovy. Umiestňovanie bidiel, podpora hniezdnych lokalít a obmedzenie rušivých zásahov zvyšujú účinnosť predátorov, ktorí zohrávajú dôležitú regulačnú úlohu najmä v obdobiach po populačnom maxime.
Používanie chemických prípravkov by malo byť obmedzené na lokality s kritickým výskytom a uplatňované výhradne v kombinácii s kultivačnými a preventívnymi opatreniami, pri dôslednom zohľadnení rizika sekundárnej intoxikácie necielených organizmov. Dôležitou súčasťou riadenia rizika je aj systém pravidelného informovania založený na aktuálnych výsledkoch sledovania, ktorý umožní včasnú reakciu a minimalizáciu škôd spôsobených aktivitou hraboša.
Autori: Ing. Bezáková Ivana, PhD., Ing. Miroslava Apacsová-Fusková, PhD., Ing. Rastislav Bušo, PhD., RNDr. Ľubica Malovcová, Ing. Štefan Dupľák, PhD. – Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum
Poďakovanie: Monitoring bol financovaný z rozpočtu MPRV SR v rámci úlohy odbornej pomoci č. 34 s názvom „Systémové predchádzanie nadmernému premnoženiu hraboša poľného“.
Na realizácii monitoringu sa podieľajú kolegovia z Odboru rastlinnej výroby v Piešťanoch a Odboru agroekológie v Michalovciach.
