Súčasťou fyzického monitoringu výskytu hraboša poľného na Slovensku v roku 2024 u jednotlivých poľnohospodárskych subjektov bol aj zber doplňujúcich údajov vo forme dotazníka, ktorý obsahoval konkrétne údaje o danej parcele, pestovaných plodinách, technológiách pestovania, agrotechnických operáciách, biologickej ochrane, aplikácii rodenticídov a pod. Odpovede na dotazníkové otázky od 85 respondentov (poľnohospodárskych subjektov) boli vyhodnotené do prehľadných grafov.
Vplyv spôsobu obrábania pôdy na výskyt hraboša poľného
S hrabošom poľným je dnes taký veľký problém práve z dôvodu extrémneho výkyvu počasia, ktoré mení intenzitu aj časopriestorovú distribúciu populačných cyklov. Významným dôvodom je aj aktuálny spôsob obhospodarovania poľnohospodárskej pôdy. V snahe zabrániť vysúšaniu pôdy a zadržiavania vody v krajine sa značne rozšírili plochy s bezorbovými alebo minimalizačnými systémami hospodárenia. Pestovatelia ustupujú od konvenčnej orby tiež z dôvodu znižovania nákladov. Absencia orby môže dopomôcť k lepšiemu prezimovaniu hrabošov a k zvyšovaniu ich početnosti, čo sa prejavuje hlavne v jarnej generácii hlodavcov. Podľa 54 opýtaných respondentov má spôsob obrábania pôdy vplyv na výskyt hraboša (graf 1A). Zo všetkých opýtaných 40 respondentov považuje konvenčný spôsob obrábania (orbu) za pozitívny z hľadiska redukcie početnosti hraboša poľného (graf 1B).
Graf 1: Vplyv spôsobu obrábania pôdy na výskyt hraboša poľného.
Aplikácia rodenticídu na sledovaných parcelách v pestovateľských ročníkoch 2024/2025 a 2023/2024
Väčšina podnikov neaplikovala na sledované parcely (porasty pšenice ozimnej a repky olejnej) v pestovateľských ročníkoch 2024/2025 a 2023/2024 žiadny rodenticíd (graf 2C a 2D). V prípade použitia rodenticídu bola aplikácia vykonaná prevažne do nôr použitím prípravku Ratron alebo Stutox II. Kým v ročníku 2024/2025 postačovala jedna aplikácia rodenticídu, v ročníku 2023/2024 na niektorých podnikoch aplikáciu opakovali viackrát. Rodenticídy neboli aplikované na strednom ani východnom Slovensku, všetky aplikácie na sledovaných lokalitách boli vykonané výlučne na západnom Slovensku.
Graf 2: Aplikácia rodenticídu na sledovaných parcelách v pestovateľských ročníkoch 2024/2025 a 2023/2024.
Iné spôsoby regulácie hraboša poľného a prítomnosť dravcov v okolí pozemku
Celkovo 51 z opýtaných respondentov prijalo opatrenia na reguláciu hraboša poľného (graf 3E), napríklad: búdky pre dravce, vykonanie orby na rizikových pozemkoch a aplikácia rodenticídov na úvrate pomocou tzv. hrabošieho pluhu. Najčastejšie uplatneným opatrením bola aplikácia T-konštrukcie pre dravé vtáctvo do okolia pozemkov príp. do biopásov. Tieto konštrukcie poskytujú vhodné miesta na odpočinok pre dravce, ktoré sú prirodzenými predátormi hrabošov. Zvýšená početnosť hrabošov v poľnohospodárskej krajine si vyžaduje komplexný prístup aj k manažmentu okolitých oblastí a vytvorenie podmienok pre prirodzených predátorov. Prítomnosť dravcov na pozemku potvrdilo 77 opýtaných respondentov (graf 3F). Najčastejšie sa vyskytujúce dravce boli: myšiak lesný, sokol myšiar, kaňa močiarna, volavka popolavá, beluša biela, orol kráľovský, myšiarka ušatá, kaňa stepná. V chránených vtáčích územiach (CHVÚ) je k regulácií škodcu potrebné pristupovať zvlášť obozretne a s určitými obmedzeniami, preto 10 z opýtaných respondentov (hospodáriacich v CHVÚ) skúšalo ako preventívne opatrenie aplikáciu sírnych prípravkov, digestátu, príp. vyplavovanie nôr vodou.
Graf 3: Iné spôsoby regulácie a výskyt dravcov v okolí parciel.
Opatrenia na zmiernenie škôd spôsobených hrabošom, najviac ohrozené plodiny
Opatrenia na zmiernenie škôd spôsobených hrabošom poľným v pestovateľskom roku 2023/2024 muselo prijať 16 poľnohospodárskych subjektov (graf 4G). Polovica z nich (8 respondentov) zaorávala repky, obilniny alebo lucernu, zvyšné podniky podsievali parcely silno napadnuté hrabošom. Za najviac ohrozené plodiny (graf 4H) označili pestovatelia predovšetkým repku ozimnú (46 respondentov), pšenicu ozimnú (40 respondentov), jačmeň (29 respondentov), lucernu (12 respondentov) a pšenicu tvrdú (11 respondentov).
Graf 4: Prijatie opatrení na zmiernenie škôd spôsobených hrabošom a plodiny najviac poškodené aktivitou hraboša.
Vplyv neproduktívnych prvkov na zvýšenú početnosť hraboša poľného
Z prieskumu vyplýva, že 76 respondentov považuje zavedenie biopásov ako faktor ovplyvňujúci populáciu hraboša poľného (graf 5I). Podľa nich by riešením mohla byť úprava manažmentu týchto prvkov. Na druhej strane 8 opýtaných nepovažuje biopásy za prvok, ktorý má vplyv na zvýšenú početnosť hraboša a jeho migráciu do okolitých polí. Podľa nich problém s hrabošmi existoval už pred zavedením biopásov.
Migráciu hraboša poľného do poľnohospodárskych polí výrazne ovplyvňuje aj nevhodný manažment okolitých oblastí, vrátane zarastených medzí a remízok. Kosenie hraníc, okolia vodných tokov a nárazníkových pásov tiež prispieva k účinnej regulácii populácie hrabošov. Ďalším opatrením je obrábanie pôdy v okruhu 5 – 6 metrov okolo okrajov polí. Tieto opatrenia znižujú vhodnosť biotopov pre hraboše tým, že narúšajú ich hniezdne a úkrytové miesta.
Cyklický nárast populácie hrabošov je prírodný fenomén. Ide o výrazné zvýšenie počtu jedincov v populácii hrabošov v určitých intervaloch, po ktorom nasleduje prudký pokles. Typický nárast hrabošov pozoruje 33 opýtaných respondentov na obhospodarovaných parcelách (graf 5J) v 3-ročnom intervale. 10 respondentov tento jav pozoruje od zavedenia biopásov a 4 respondenti uvádzajú, že problém s hrabošom evidujú stále.
Graf 5: Vplyv neproduktívnych prvkov na zvýšenú početnosť hraboša poľného a cyklický nárast populácie na sledovaných pozemkoch.
Kalamitné roky pre pestovateľov spôsobené hrabošom poľným
Výrazné premnoženie hraboša poľného v r. 2019 bolo sprevádzané vysokými ekonomickými škodami, čo potvrdili 15 respondenti (graf 6K). Kalamity z dôvodu aktivity hraboša poľného neeviduje 29 respondentov (sú to prevažne podniky, ktoré majú problém s raticovou zverou alebo diviakmi). Na území Slovenskej republiky sa za kalamitný rok považuje aj ročník 2023/2024, keď škody dosahovali až 13 427 803 eur (*k 17. 7. 2024, zdroj: SPPK, tab. 1). Ku kulminácii početnosti v roku 2024 prispela aj mierna zima a ani prívalové dažde nedokázali v účinnej miere vytopiť hlodavcove nory.
Poďakovanie: Monitoring bol financovaný z rozpočtu MPRV SR v rámci úlohy odbornej pomoci č. 35 s názvom Systémové predchádzanie nadmernému premnoženiu hraboša poľného.
Na realizácii monitoringu sa podieľajú kolegovia z Výskumného ústavu rastlinnej výroby v Piešťanoch a Ústavu agroekológie v Michalovciach.
Autori: Ing. I. Bezáková, PhD. 1, Ing. K. Hrčková1, Ing. Š. Dupľák, PhD.2, NPPC – 1Výskumný ústav rastlinnej výroby, 2Ústav agroekológie Michalovce
