Bór (B) je mikroprvok nevyhnutný pre normálny rast a vývoj rastlín. Ozimná repka patrí medzi plodiny, ktoré sú v jednotlivých fázach rastu na bór pomerne náročné. Na zabezpečenie dostatočnej výživy repky je preto potrebné vyhodnotiť viac informácií, s ohľadom na obsah B v pôde, jeho potenciálnu prístupnosť pre rastliny, transport v rastlinách a špecifické pôsobenie bóru v rastlinných pletivách a fyziologických procesoch.
Význam bóru v rastlinnom metabolizme bol opísaný už pred viac ako sto rokmi v laboratórnych pokusoch s bôbom. Rastliny odumierali, keď nebol B súčasťou živného roztoku. Na rozdiel od laboratórneho živného roztoku sa bór v prirodzenom pestovateľskom prostredí (poľnohospodárskej pôde) vyskytuje celkom bežne, preto sa pri poľnom pestovaní rastlín zvyčajne nestretávame s ich odumieraním. Bór však môže byť v pôde v nízkom obsahu alebo menej prijateľný. V týchto prípadoch potom dochádza k významnému obmedzeniu niektorých fyziologických procesov v rastlinách. Dôležitosť bóru by sme preto nemali v poľnohospodárskej praxi podceňovať.
Napríklad pri uvedených bôbovitých rastlinách (bôb, hrach, ďatelinoviny a pod.) je bór dôležitý pre dobrý priebeh symbiotickej fixácie dusíka a jeho následné využitie rastlinami. V tomto príspevku sa síce s ohľadom na zvolenú plodinu na fixáciu dusíka nezameriame, ale s využitím dusíka repkou má bór tiež úzku súvislosť. Ozimná repka preto vyžaduje prísun bóru takmer po celý čas jej pomerne dlhej vegetácie. Aj krátkodobý nedostatok má totiž negatívny vplyv na rast, vývoj a predovšetkým úrodu repky. Preto jedny z prvých historicky doložených dôkazov o možnom výskyte nedostatku B (ešte pred preukázaním jeho nevyhnutnosti pre rastliny) boli opísané práve pri repke.
Pri tejto plodine sa následne rozvíjali ďalšie významné štúdie o fyziologickom pôsobení B v rastlinách vrátane potvrdenia predpokladu, že jeho prídavok môže stimulovať rast rastlín a prispievať k zvýšeniu úrody. Neskoršie výskumy spresnili, že bór má význam predovšetkým pre tvorbu a usporiadanie bunkovej steny, je tiež súčasťou bunkovej membrány, pôsobí na vznik a transport sacharidov, ovplyvňuje metabolizmus významných látok, ako napr. nukleových kyselín, rastových a regulačných hormónov, fenolov, bunkové dýchanie a iné metabolické procesy. S nimi je potom úzko spojená aj výsledná efektívnosť využitia dusíka.
Začneme však od začiatku, teda od zdrojov B v pôdnom prostredí.
Obsah B v pôde a jeho špecifiká
V pôdach je celkový obsah B v pomerne širokom rozmedzí (od desiatok do nízkych stoviek mg/kg). Väčšina B je však viazaná v horninách, resp. ich mineráloch. V rôznych pôdach bolo opísaných viac než 200 minerálov obsahujúcich bór, preto je tento mikroprvok prirodzenou súčasťou väčšiny pôd. Avšak v mineráloch je pevne viazaný, a teda pre rastliny neprijateľný. Z minerálov sa väčšinou uvoľňuje veľmi pomaly pri ich postupnom zvetrávaní.
Prvým špecifikom B je skutočnosť, že po uvoľnení prechádza do hydratovanej formy kyseliny boritej, t. j. tri-hydrogén boritej (H₃BO₃)⁰, ktorá sa v pôdnom roztoku vyskytuje predovšetkým v nedisociovanej forme (nevytvára ióny). Rastliny sa tak prirodzene „prispôsobili“ túto elektroneutrálnu formu prijímať, čo je ďalšie špecifikum výživy bórom (pozri ďalej). Iné živiny sú totiž prijímané väčšinou vo forme iónov. Keďže H₃BO₃ (niekedy sa používa aj sumárny vzorec B(OH)₃) je molekula bez náboja, nie je viazaná na pôdne častice. Z pôdy sa preto ľahko vyplavuje. Preto sa v pôdach často stretávame s nízkym obsahom prijateľnej formy B. Najmenej prijateľného B sa v pôde nachádza zvyčajne po väčších zrážkach, topení snehu a pod. Na suchších či menej premyvných pôdach môže byť „vyšší“ obsah, ale opäť klesá jeho prijateľnosť pre rastliny (pozri ďalej). Poľnohospodárske pôdy s nízkym obsahom či malou prístupnosťou B pre rastliny sú tak celosvetovým problémom. Preto sa výskumu tejto živiny venuje značná pozornosť.
Prijateľnosť B pre rastliny
Okrem priebehu počasia majú na dostupnosť B pre rastliny významný vplyv aj fyzikálno-chemické a biologické vlastnosti pôdy. Významne pôsobí najmä pH pôdy. Bór je pomerne dobre prijateľný v slabo kyslých pôdach (pH 6 – 7), avšak so zvyšujúcou sa hodnotou pH prijateľnosť B klesá, pretože dochádza k premene (H₃BO₃)⁰ na boritany, ktoré sa ľahšie viažu na pôdne častice. Na niektorých mineráloch sa vytvára pomerne silná špecifická sorpcia. Schopnosť sorpcie narastá na pôdach s vyšším obsahom ílovitých častíc, t. j. na ťažších pôdach. Takto naviazané (sorbované) ióny však môžu byť stanovené pri rozboroch pôd kyslými extrakčnými roztokmi (napr. Mehlich 3) a pôdne analýzy tak môžu vykazovať zdanlivo vyššie obsahy prístupného B. Pozor teda na správnu interpretáciu výsledkov.
Na alkalických pôdach (napr. juhozápadného Slovenska) je aj pri vyššom obsahu B v pôde jeho skutočná prijateľnosť nižšia. Ani na kyslých pôdach (pod pH 5,5) nemusí byť príjem B rastlinami dostatočný, keďže je potlačovaný rast koreňov repky (aj iných rastlín) vplyvom vyšších koncentrácií rozpustených iónov hliníka v kyslom prostredí. Tento problém pomôže vyriešiť vápnenie, avšak pozor, aj po priamom vápnení sa dostupnosť B krátkodobo znižuje. Na túto skutočnosť by sme pri repke nemali zabúdať, keďže repka na vápnenie dobre reaguje a pomerne často sa pred jej siatím vápni (ak to agrotechnický termín umožňuje). Samozrejme, akékoľvek iné dôvody vedúce k obmedzeniu rastu a vetvenia koreňov (zhutnenie pôd, premokrenie, nedostatočná výživa, poškodenie škodcami či chorobami a i.) prispievajú tiež k zníženiu schopnosti repky prijímať bór z pôdy.
Prístupnosť, resp. väzba bóru je tiež ovplyvňovaná obsahom a kvalitou organickej hmoty. Kyselina boritá je čiastočne viazaná na humusové častice, avšak túto väzbu ovplyvňuje mnoho ďalších pôdnych vlastností, procesov a samotná povaha humusových látok. Bol však preukázaný pomerne úzky vzťah medzi postupným uvoľňovaním B pre rastliny a jeho obsahom v primárnej organickej hmote (rastlinných zvyškoch, maštaľných a organických hnojivách aj čistiarenských kaloch). Hoci B viazaný v primárnej pôdnej organickej hmote nie je pre rastliny okamžite prístupný, je dôležitým zdrojom jeho postupného uvoľňovania mineralizáciou (rozkladom) organických látok.
Preto organické hnojenie, zapravovanie rastlinných zvyškov (slamy) a pestovanie zeleného hnojenia zlepšuje zásobovanie rastlín bórom počas vegetácie hlavných plodín. Práve pri repke, ktorá má dlhé vegetačné obdobie, je tento vplyv výrazný. Na druhej strane repka, podobne ako medziplodiny, sa podieľa na obmedzení strát B vyplavovaním. S ohľadom na význam B v primárnej organickej hmote je obvyklou (zavedenou, referenčnou) metódou stanovenia obsahu B v pôdach tzv. výluh horúcou vodou (BHWE – Hot Water Extraction), pretože horúca voda pri extrakcii čiastočne naruší väzby B v organických látkach, čím odhalí ich mineralizačný potenciál.
Príjem B rastlinami a možnosti hnojenia
Prísun B ku koreňom je predovšetkým s tokom pôdneho roztoku, pričom pohyb kyseliny boritej (H₃BO₃) v pôde týmto spôsobom môže byť na pomerne „veľké“ vzdialenosti (desiatky cm). Nezdá sa to veľa, ale niektoré iné živiny prejdú sotva pár centimetrov. Preto sú aplikácie hnojív s obsahom B (H₃BO₃) pomerne účinné, a to tak pri základnom hnojení do pôdy (pred založením porastov), ako aj vo forme prihnojovania na jej povrch. Výrobcovia hnojív už pomerne často pridávajú kyselinu boritú do jednozložkových (napr. dusíkatých) aj viaczložkových (NPK) hnojív. Pri ich použití je však nevyhnutné zohľadniť pôdne podmienky či aktuálny priebeh počasia. Pôdy je vhodné hnojiť tak, aby nedochádzalo k stratám B vyplavením (napr. na ľahkých pôdach), alebo jeho zneprístupneniu (za sucha, na ťažkých, alkalických pôdach). Preto by mali byť hnojivá s B aplikované postupne pred významným obdobím príjmu repkou (t. j. na jeseň, pred predlžovacím rastom a pred kvitnutím).
Transport B v rastlinách a foliárna výživa
Presun B od koreňov do nadzemných orgánov zabezpečuje tzv. transpiračný tok, ktorý je úzko spojený s pohybom vody v rastlinách. Transpiračným prúdením je prijatý B presúvaný až do okrajov listov a vrcholových orgánov. Avšak počas tejto cesty je postupne B využívaný novotvoriacimi sa pletivami, resp. ich bunkami. Ak je B spotrebovaný, jeho prípadný nedostatok sa prejavuje práve na okrajoch listov a vo vrcholových častiach rastlín.
V rastline sa nevytvárajú „zásoby“ pohotového B, a preto pri spomalení alebo obmedzení transpiračného prúdenia, či prísunu B ku koreňom sa môže pomerne rýchlo prejaviť jeho nedostatok, a to takmer počas celej vegetácie. Najvyššiu potrebu má repka prirodzene v období…
Viac sa dočítate v pripravovanom čísle 4/2026.
Autori: Ing. Jindřich Černý, Ph.D.; prof. Ing. Jiří Balík, CSc., dr. h. c.; Ing. Ondřej Sedlář, Ph.D., doc. Ing. Martin Kulhánek, Ph.D., Katedra agroenvironmentálej chémie a výživy rastlín, FAPPZ, ČZU v Prahe
