V roku 2025 boli zverejnené výsledky trojročnej poľnej štúdie z južného Nemecka, ktorá detailne analyzovala 28 rôznych režimov dusíkatého hnojenia jačmeňa ozimného. Cieľom výskumu bolo identifikovať také kombinácie celkovej dávky dusíka a jej rozdelenia v čase, ktoré umožnia dosiahnuť vysokú a stabilnú úrodu, požadovanú kvalitu zrna a zároveň vysokú efektívnosť využitia dusíka (NUE) v podmienkach strednej Európy.
Autori pracovali s celkovými dávkami dusíka v širokom rozpätí, typickom pre intenzívne obilninárske systémy južného Nemecka. Varianty sa pohybovali približne od 80 – 100 kg/ha N pri extenzívnejších režimoch až po 180 – 200 kg/ha N pri vysoko intenzívnych systémoch. Kľúčovým zistením však bolo, že rozdelenie dávky a termín aplikácie mali väčší vplyv na výsledok než samotná výška dávky.
Najlepšie výsledky z hľadiska kombinácie úrody a NUE dosahovali režimy, kde bol dusík rozdelený do dvoch alebo troch jarných dávok. Prvá dávka sa aplikovala na začiatku jarnej vegetácie v štádiu odnožovania (BBCH 21–25) a predstavovala približne 40 – 60 % celkovej dávky, teda spravidla 40 – 80 kg/ha N. Táto dávka bola rozhodujúca pre regeneráciu porastu po zime a pre tvorbu produktívnych odnoží.
Druhá dávka nasledovala na začiatku steblovania (BBCH 30–32) a tvorila približne 30 – 40 % celkovej dávky, čo v absolútnych hodnotách zodpovedalo 30 – 60 kg/ha N. V tejto fáze jačmeň vykazoval najvyššiu schopnosť premieňať prijatý dusík na úrodu zrna, a preto mala táto dávka najvyšší prínos pre produkciu.
V intenzívnejších variantoch bola zaradená aj tretia, korekčná dávka v neskoršom steblovaní až začiatku klasenia (BBCH 37–49), zvyčajne vo výške 10 – 30 kg/ha N. Výskum však ukázal, že táto neskorá dávka mala len malý alebo žiadny vplyv na úrodu, pričom zvyšovala obsah dusíkatých látok v zrne a zároveň výrazne znižovala NUE. V niektorých rokoch sa pri tejto dávke zvyšovalo aj riziko strát dusíka.
Z porovnania jednotlivých režimov vyplynulo, že najvyššia NUE bola dosiahnutá pri stredných celkových dávkach, približne 120 – 160 kg/ha N, aplikovaných prevažne v skorých a stredných jarných termínoch. Pri vyšších celkových dávkach už dochádzalo k poklesu efektívnosti využitia dusíka bez zodpovedajúceho nárastu úrody. Významnú úlohu zohrávala aj medziročná variabilita počasia – v suchších jariach bol prínos skorých dávok výraznejší, zatiaľ čo v rokoch s dostatkom vlahy porasty lepšie reagovali na rovnomernejšie rozdelenie dusíka.
Pre agronomickú prax v strednej Európe tento výskum prináša jasné odporúčanie: zamerať sa na silnú prvú a druhú jarnú dávku dusíka a obmedziť neskoré aplikácie, ktoré síce zvyšujú obsah dusíkatých látok v zrne, ale znižujú efektívnosť využitia dusíka. Takýto prístup umožňuje dosiahnuť stabilnú úrodu jačmeňa ozimného, udržať požadovanú kvalitu obilia a zároveň reagovať na ekonomické aj environmentálne tlaky súčasného poľnohospodárstva.
Zdroj: Helios, W., Gawęda, D., Kwiatkowski, C. (2025): Optimizing nitrogen use efficiency and yield in winter barley: A three-year field study of fertilization systems in southern Germany. Agriculture, 15(3), 412.
Redakčne spracoval: Ing. Tomáš Baran
