Debata, či „sója dusík nepotrebuje“, sa v praxi pravidelne vracia najmä v rokoch s chladným začiatkom vegetácie alebo pri systémoch s vysokým úrodovým potenciálom. V roku 2025 priniesli dve vedecké práce z veľmi rozdielnych pestovateľských podmienok zaujímavé, navzájom porovnateľné poznatky: čínska štúdia z prostredia intenzívneho systému s mulčovaním a kvapkovou závlahou testovala vysoké dávky dusíka aplikované cielene v období tvorby reprodukčných orgánov, kým poľský (stredoeurópsky) výskum ukázal prínosy nízkych dávok dusíka v kombinácii s inokuláciou v podmienkach mierneho pásma.
V čínskej práci publikovanej v Frontiers in Plant Science autori riešili problém typický pre región Xinjiang, kde sa v systéme mulčovanej kvapkovej závlahy často používa veľmi vysoký dusíkový vstup (uvádzajú 240 – 310 kg/ha N) s cieľom dosiahnuť rekordné úrody, no za cenu zníženej efektívnosti využitia dusíka a oslabenia symbiotickej fixácie. V dvojročnom poľnom pokuse (sezóny 2022 a 2023) preto porovnali štyri varianty dusíka aplikované v štádiu začiatku tvorby strukov R3: 0 kg/ha N, 120 kg/ha N, 180 kg/ha N a 240 kg/ha N. Výsledky boli prekvapivo „nelíniové“: dávka 180 kg/ha N aplikovaná v R3 zlepšila morfologické a fyziologické parametre nodulov, zvýšila úrodu a zlepšila agronomickú efektívnosť dusíka, zatiaľ čo dávky nad 180 kg/ha N už symbiotickú fixáciu brzdili. Autori priamo uvádzajú, že pri 180 kg/ha N sa zvýšila nodulácia a udržala sa aktivita fixácie, kým vyššie dávky inhibovali nitrogenázovú aktivitu a narušili metabolické dráhy spojené so symbiotickou fixáciou. V diskusii sumarizujú, že v systéme mulčovanej kvapkovej závlahy je aplikácia 180 kg/ha N v štádiu R3 funkčná cesta k vyššej úrode aj vyššej účinnosti dusíka. V tej istej práci uvádzajú aj kvantifikované efekty: pri 180 kg/ha N sa v štádiu R5 zvýšil počet nodulov o 95,5 % a suchá hmotnosť nodulov o 45,6 %, dosiahnutá hodnota NUE bola 8,2 kg/kg a úroda vzrástla o 22,1 %, zatiaľ čo pri dávkach nad 180 kg/ha N došlo k potlačeniu symbiotickej fixácie (uvádzajú pokles SNF o 35,5 %).
Európsky pohľad dopĺňa poľná práca z juhozápadného Poľska, publikovaná v roku 2025 v časopise Agriculture (MDPI). Autori realizovali trojročný experiment v rokoch 2017 – 2019 v temperátnej klíme, kde je veľkou výzvou nestabilita počasia a slabá prirodzená prítomnosť kompatibilných bradyrhizobií v pôde. Testovali tri úrovne dusíka 0, 30 a 60 kg/ha N aplikované vo forme dusičnanu amónneho (34 % N) a zároveň porovnali dva komerčné inokulanty: HiStick Soy s kmeňom Bradyrhizobium japonicum 532C a Nitragina s poľským kmeňom B. japonicum. Cieľom bolo zistiť, ako tieto vstupy ovplyvnia noduláciu, príjem dusíka a úrodu. Autori uvádzajú, že dusíkaté hnojenie konzistentne zvyšovalo úrodu semena, ale nemalo štatisticky významný vplyv na počet nodulov; najvyššia efektívnosť využitia dusíka (NUE) vyšla pri miernom vstupe 30 kg/ha N v kombinácii s inokuláciou.
Z metodického hľadiska je dôležité, že poľský tím hodnotil noduly na začiatku kvitnutia v štádiu BBCH 61 a pracoval s reálnym „európskym“ pestovateľským rámcom: pri sejbe aplikovali fosfor a draslík v dávkach 60 kg P₂O₅/ha (trojitý superfosfát) a 120 kg K₂O/ha (draselná soľ), herbicídnu ochranu riešili preemergentne prosulfokarbom 4,0 l/ha a následne postemergentne quizalofop-P-ethylom 2,5 l/ha, prípadne bentazon + imazamox (Corum 502.4 SL) 1,2 l/ha s adjuvantom. Úrody sa pohybovali v priemere (naprieč rokmi) od 2,77 t/ha pri 0 kg/ha N po 2,97 t/ha pri 60 kg/ha N, pričom rok výrazne rozhodoval (napr. 2019 dosiahol priemer 3,69 t/ha). Autori zároveň uvádzajú, že najvyššiu NUE zaznamenali pri 30 kg/ha N a pri 60 kg/ha N už NUE významne klesala, čo je pre prax dôležité pri rozhodovaní o ekonomicky rozumnej dávke.
Keď tieto dve práce postavíme vedľa seba, nevychádza z nich univerzálne pravidlo „koľko dusíka má dostať sója“, ale skôr veľmi praktické upozornenie, že rozhoduje systém a termín. Čínska štúdia cieli dusík do reprodukcie (R3) v podmienkach, kde je výživa a voda riadená cez kvapkovú závlahu pod fóliou a cieľom je veľmi vysoká úroda; tam sa ukázalo, že dávka 180 kg/ha N vie podporiť noduláciu a zároveň zvýšiť úrodu aj NUE, ale prekročenie tejto hranice už fixáciu brzdí. Naopak poľský výskum reprezentuje stredoeurópsku prax, kde sa pracuje s nízkymi dávkami dusíka (30–60 kg/ha N) a kľúčom je inokulácia; tam je hlavnou správou, že mierny dusík a kvalitný inokulant dokážu stabilizovať úrodu a zlepšiť účinnosť dusíka bez toho, aby sa dramaticky menil počet nodulov, pričom najlepšie NUE vyšlo pri 30 kg/ha N v kombinácii s inokuláciou.
Pre agronóma v Európe je preto praktický záver skôr „riadiť dusík podľa rizika a potenciálu porastu“ než kopírovať vysoké dávky z intenzívnych systémov. Európske dáta posilňujú logiku, že tam, kde je riziko slabej nodulácie (chlad, sucho v skorých fázach, nízka populácia bradyrhizobií), má najvyššiu návratnosť kombinácia účinnej inokulácie a umiernenej dávky dusíka, pričom z pohľadu efektívnosti je 30 kg/ha N v poľských podmienkach veľmi silný kompromis. Intenzívne systémy s riadenou vodou a vysokým úrodovým cieľom však ukazujú, že aj vyšší dusík môže byť kompatibilný so symbiotickou fixáciou, ak je presne zacielený do správneho okna (R3) a neprekročí hranicu, za ktorou sa fixácia začne potláčať.
Použité zdroje (vedecké práce):
Xu Y. et al. (2025). Frontiers in Plant Science – optimalizácia dusíkatého hnojenia pri kvapkovej závlahy s mulčom (N0–N240, aplikácia v štádiu R3).
Helios W. et al. (2025). Agriculture (MDPI) – vplyv dusíkatého hnojenia a inokulácie sóje v juhozápadnom Poľsku.
Redakčne spracoval: Ing. Tomáš Baran
