Na základe údajov z vlastných pokusov a informácií z odbornej literatúry sú diskutované nové trendy vo výžive kukurice. Hodnotená je najmä technológia strip-till v kombinácii s lokálnou aplikáciou tekutých organických hnojív (hnojovica/digestát) do hĺbky 17 – 20 cm. Veľmi pozitívne pôsobí kombinácia organického hnojiva s inhibítorom nitrifikácie. Táto technológia je vhodná pre ľahké, prípadne stredné pôdy. Štandardné dávky pri tejto technológii sú 25 – 30 t hnojovice (hovädzí dobytok)/ha.
Kukurica siata zaberá v Českej republike pestovateľskú plochu približne 330-tisíc ha. Z hľadiska produkcie a jej kvality je výhodné pestovanie v rozstupoch riadkov so štandardnou šírkou 75 cm. Hustota zakorenenia v medziriadkoch je podstatne menšia než priamo v riadku počas celej vegetácie. Na výžive rastlín sa intenzívne podieľa len časť ornice, čo zvyšuje nároky na zásobu prijateľných živín.
Z tohto dôvodu je nevyhnutné mať minimálne dobrú zásobu prijateľných živín v celom objeme ornice alebo intenzívnejšie vyhnojiť zónu výsevu. Z pohľadu výživy, a tým aj potreby hnojenia sa kukurica vyznačuje niektorými špecifikami, ktoré je nutné rešpektovať, ak chceme dosiahnuť požadovanú výšku úrody a jej kvalitu:
- Pomalý počiatočný rast a príjem živín (pri výške porastu 40 – 50 cm odoberá približne 35 kg N, 4 kg P, 40 kg K a 3 kg Mg na ha).
- Kritické obdobie rastu a príjmu živín je na začiatku vegetácie, keď je kukurica citlivá na nižšie teploty a má slabú konkurenčnú schopnosť. Vzhľadom na nedostatočné zakorenenie je obmedzená aj jej schopnosť prijímať živiny, najmä fosfor. Po vytvorení dostatočného koreňového systému si však živiny z pôdy osvojuje pomerne dobre.
- Vysoká potreba živín nastáva počas intenzívneho rastu nadzemných častí (predlžovací rast), spravidla od začiatku júna, pričom vrcholí v poslednej dekáde júla. Počas 35 – 45 dní (asi 10 – 15 dní pred objavením metliny a 25 – 30 dní po jej objavení) prijme kukurica 70 – 75 % všetkých živín.
- Vzhľadom na dlhšiu vegetáciu dobre využíva živiny, ktoré sa uvoľňujú počas vegetácie mineralizáciou z organických, ľahšie rozložiteľných zlúčenín.
V porovnaní s ostatnými obilninami má hnojenie menší vplyv na úrodové prvky. Dusíkaté hnojenie najviac ovplyvňuje počet zŕn v klase (najmä počet zŕn v rade – dĺžku klasu) a hmotnosť 1 000 semien. Na hnojenie kukurice sa bežne používajú hospodárske hnojivá, predovšetkým na pôdach s nižšou úrodnosťou. Bežné dávky maštaľného hnoja sú do 40 t/ha. Vo väčšine prípadov je vhodnejšia jesenná aplikácia, len na ľahkých pôdach možno tolerovať aj jarné hnojenie. Kukurica je jednou z najvhodnejších plodín na využitie hnojovice alebo digestátu, ktoré možno aplikovať na jeseň, na jar, prípadne aj ako prihnojovanie počas vegetácie. Agrochemický účinok hnojovice/digestátu závisí najmä od kvality hnojiva a podmienok aplikácie. Dávky dusíka v minerálnych hnojivách by sa mali podľa úrody, dávky a kvality organického hnojenia pohybovať medzi 0 – 200 kg N/ha.
Podľa výsledkov monitorovacieho systému Katedry agroenvironmentálnej chémie a výživy rastlín (KAVR) v spolupráci s VP 9 AGRO farmári najčastejšie používajú dávku okolo 120 kg N v minerálnych hnojivách, bez ohľadu na očakávanú úrodu, kvalitu alebo intenzitu organického hnojenia. Poľnohospodárska prax často hnojí dusíkatými hnojivami „pre istotu“, niekedy až s nadmerným prehnojením. Kukurica má vysoké nároky na fosfor. Kritické obdobie pre jeho príjem je v počiatočných fázach rastu, preto je dôležitý dostatočný obsah prijateľného fosforu v okolí semena už na začiatku vegetácie. Na pôdach s nižším obsahom fosforu je žiaduce aplikovať časť dávky P pred sejbou (často s dusíkom) alebo uplatniť lokálne hnojenie „pod pätu“ – zapracovanie fosforečného hnojiva 4 – 5 cm pod úroveň výsevu a 4 – 5 cm do strany. Vhodné sú N/P hnojivá typu Amofos.
V posledných rokoch sa objavujú tzv. mikrohnojivá s veľmi jemnou granuláciou, ktoré umožňujú aplikáciu priamo do osivového lôžka, v bezprostrednej blízkosti klíčiaceho semena. Napríklad STARTPHOSleo (10 % N, 40 % P₂O₅ + S + Zn) sa odporúča v dávke 15 – 40 kg/ha; UMOSTARTsuper Zn (11 % N, 50 % P₂O₅ + 1 % Zn) v dávke 20 – 30 kg/ha. Zinok je pre kukuricu významný mikroelement. Mikrogranulované hnojivá zabezpečujú lepší počiatočný rozvoj mladých rastlín aj pri stresových podmienkach (chlad, sucho) a zároveň umožňujú znížiť celkové dávky živín. V minulosti boli pri pestovaní kukurice testované pomaly pôsobiace dusíkaté hnojivá, ktoré vykazovali pozitívne výsledky, no ich cena obmedzovala praktické využitie. Po roku 2005 bola v ČR skúšaná aj metóda CULTAN (kontrolovaná výživa amónnym dusíkom), ešte pred rozšírením technológie strip-till. Pomocou injektážnych dýz sa aplikovali kvapalné hnojivá s vysokým podielom amónnej a amidickej formy dusíka, avšak pokusy KAVR nezaznamenali pozitívny vplyv tejto metódy na úrodové prvky ani na úrodu zrna. Kukurica má nízku pôdoochrannú funkciu, preto je pri jej zaradení do osevného postupu na erózne ohrozených pozemkoch potrebné zabezpečiť ochranu proti erózii. Špecifickou pôdoochrannou technológiou je pásové spracovanie pôdy (strip-till) so šírkou spracovaných pásov do 30 cm. Ide o kombináciu aktívne spracovanej a nespracovanej časti pôdy, ktorá tvorí minimálne 60 % plochy pozemku. Súčasťou technológie je pôdny mulč z rastlinných zvyškov, ktorý chráni povrch pôdy pred eróziou.
Technológia strip-till je zaradená medzi uznateľné pôdoochranné technológie podľa nariadenia vlády č. 48/2017 Zb. Pri tejto technológii sa dusíkaté hnojenie sústreďuje na jednorazovú jarnú aplikáciu do kyprených pásov pôdy (do depa), teda celá dávka N sa dodáva pred založením porastu. Prípadné prihnojovanie počas vegetácie je rizikové, pretože narúša pôdopokryvný mulč. Pásové spracovanie pôdy s aplikáciou tekutých organických hnojív sa spravidla vykonáva s niekoľkotýždňovým predstihom, ale možné je aj iba pár dní či hodín pred sejbou, podľa fyzikálnych vlastností pôdy. Rizikom pri strip-till technológii je obmedzená dostupnosť živín v semihumidných a humidných oblastiach alebo v rokoch s nadmerným úhrnom zrážok (> 650 mm/rok). Tekuté organické alebo minerálne hnojivo sa aplikuje na dno kyprených pásov (17 – 20 cm), kde sa vytvárajú preferenčné zóny pre vsakovanie vody. V týchto pásoch dochádza k intenzívnej mineralizácii a nitrifikácii amónneho dusíka, čím sa vytvárajú mobilné nitrátové formy. Uvoľňovanie dusíka je v tomto období rýchlejšie než jeho príjem rastlinou, čo môže viesť k stratám vyplavením alebo denitrifikácii. Použitie inhibítorov nitrifikácie spoločne s hnojovicou alebo digestátom tieto straty výrazne obmedzuje.
Záver
Pri technológii strip-till a pestovaní kukurice možno úspešne využiť lokálnu aplikáciu tekutých organických hnojív (hnojovica/digestát). Kľúčovým je precízne dodržanie technológie a uloženie hnojiva do hĺbky 17 – 20 cm. Základnou podmienkou je zachovanie pôdneho mulča. Veľmi pozitívne pôsobí kombinácia hnojiva s inhibítorom nitrifikácie. Táto technológia je vhodná pre ľahké až stredne ťažké pôdy, nehodí sa pre pôdy ťažké a ílovité. Ideálny je približne trojtýždňový predstih aplikácie pred sejbou, avšak v praxi sa čoraz častejšie uplatňuje systém: „jeden deň kyprím s aplikáciou hnojiva a do 2–3 dní sejem“.
Pri dávke do 25 t hnojovice/ha a použití inhibítora nitrifikácie sa netreba obávať významných strát dusíka vyplavením ani denitrifikáciou, a to ani vo vlhších oblastiach. V prípade potreby dodania väčšieho množstva dusíka je možné doplniť kvapalné hnojivo DAM do aplikovanej hnojovice.
Autori: prof. Ing. Jiří Balík, CSc., Ing. Jindřich Černý, Ing. Pavel Suran, Česká zemědělská univerzita v Praze, Česká republika
Preložil: Ing. Tomáš Baran
