Marocké kráľovstvo je v našich končinách z poľnohospodárskeho hľadiska vnímané ako producent citrusového ovocia a rajčín, ktoré náš trh zaplavujú počas zimného obdobia. Krajina je však poľnohospodársky oveľa pestrejšia a disponuje bohatými zdrojmi, ktoré zabezpečujú, že je jednou z mála arabských krajín s potenciálom dosiahnuť sebestačnosť vo výrobe potravín.
Marocké kráľovstvo sa nachádza na severozápade afrického kontinentu, 14 kilometrov od Európy za Gibraltárskym prielivom, je privilegovanou križovatkou medzi Afrikou, Európou a arabským svetom.
Má celkovú rozlohu 87 miliónov hektárov a v krajine žije približne 32 miliónov obyvateľov. Pre poľnohospodárske účely sa využíva orná pôda s rozlohou 7,5 milióna hektárov, z ktorej je 16 % umelo zavlažovaných. Ovocné sady zaberajú viac ako 1,5 milióna hektárov. Plocha využívaná ako trvalé lúky a pasienky má rozlohu až 21 miliónov hektárov.
Maroko sa vyznačuje veľmi rozdielnym podnebím v jednotlivých častiach krajiny. Pri pobreží je podnebie mierne, zatiaľ čo na juhu a východe krajiny sú púšte. Klímu v Maroku možno definovať ako stredomorskú na severe krajiny, na západe oceánsku, vo vnútrozemí kontinentálnu a na juhu saharskú. Okrem toho sa klíma, samozrejme, mení podľa ročných období.
Úhrny zrážok vo všeobecnosti klesajú zo severu k juhu a sú najvýdatnejšie v horách. Priemerné ročné teploty sa pohybujú od 5 °C do 15 °C. Teploty však v lete môžu dosiahnuť až 45 °C v strede krajiny a presiahnuť 50 °C v saharskej oblasti. Krajina má veľký úžitok z množstva agroklimatických systémov, ktoré jej umožňujú produkovať širokú škálu poľnohospodárskych produktov. Rozsah plochy, na ktorej sa pestujú obilniny, ukazuje obrovské príležitosti na intenzifikáciu.
Zameranie na export
Poľnohospodárstvo prispieva približne 15 % k HDP Maroka a do značnej miery určuje úroveň rastu ekonomiky, keďže poľnohospodárska produkcia je z roka na rok viac variabilná. Poľnohospodárstvo, rybolov a lesníctvo zamestnávajú približne 45 % celkovej pracovnej sily.
Kapitálovo silné a exportne orientované farmy produkujú prevažne ovocie a zeleninu.
Poľnohospodárstvo v oblastiach zavlažovaných vodou z priehrad produkuje prevažne mliečne výrobky, cukrové plodiny, obilniny, ovocie a zeleninu, predovšetkým pre miestny trh. Farmy odkázané na prirodzené zrážky s úrodnou pôdou na severozápade sa zaoberajú prevažne pestovaním obilia, olív a strukovín, ako aj chovom zvierat a na menej kvalitnej pôde na juhu a východe zase prevažne pestovaním obilia a extenzívnym chovom oviec.
Vo všeobecnosti marocké poľnohospodárske metódy zostávajú väčšinou tradičné s obmedzenými vstupmi, ako sú hnojivá, pesticídy a mechanizácia. Samozrejme, časť fariem je už najmä vďaka zahraničnému kapitálu moderných (najmä produkcia zeleniny a ovocia určenej na export) pričom zavádzajú západné výrobné procesy. Silný proexportne orientovaný sektor, ktorý tvoria veľké farmy s rozlohou viac ako 50 ha, predstavuje menej ako 5 % z celkového počtu fariem, ale ovláda viac ako jednu tretinu celkovej poľnohospodárskej pôdy v Maroku.
Viac ako 60 % poľnohospodárskej produkcie predstavuje obilie, pričom plocha pšenice sa rozšírila vďaka zvýšenej vládnej podpore. Prevaha malých fariem, komplikovaný stav vo vlastníctve pôdy, samotný stav pôdy a jej zvyšujúce sa ceny, predstavujú pre tvorcov poľnohospodárskej politiky v Maroku vážne výzvy. Tvorcovia politík zápasia s princípmi úspor z rozsahu a kapitalizačnými požiadavkami potrebnými na modernizáciu poľnohospodárskeho sektora.
Maroko v ostatných desaťročiach zrýchlilo tempo implementácie štrukturálnych projektov a na základe svojej liberálnej orientácie pokračovalo v modernizácii na politickej, ekonomickej a sociálnej úrovni. Krajina vykonala sériu štrukturálnych reforiem s cieľom dosiahnuť silný a udržateľný rast. Spolu s postupnou liberalizáciou všetkých sektorov mali tieto reformy pozitívne výsledky pre národné hospodárstvo.
Bez vody nie je produkcia
V krajine s nedostatkom vody zohráva zavlažovanie dôležitú úlohu. Prispieva k poľnohospodárskej produktivite a sociálnej stabilite vidieckeho obyvateľstva. Zatiaľ čo zavlažovanie sa vykonáva len na 16 % obrábanej pôdy, podieľa sa na polovici poľnohospodárskeho hrubého domáceho produktu a na 75 % poľnohospodárskeho exportu.
Nedostatok vody zvýraznený zmenou klímy však predstavuje pre poľnohospodárov čoraz väčšiu výzvu. Na podporu udržateľnejšieho modelu zavlažovania vypracovala vláda Maroka národný plán optimalizovania využitia vody a zvýšenia produktivity na zavlažovaných pozemkoch (Plan National d’Economie d’Eau d’Irrigation, PNEEI), ktorý od roku 2010 podporuje Svetová banka.
Oum Er Rbia, druhá najväčšia rieka krajiny, prameniaca v pohorí Millenium Atlas, zásobuje vodou polovicu rozsiahlych zavlažovaných oblastí v Maroku. Prechádza regiónom Doukkala v západnom a strednom Maroku, regiónom známym svojimi úrodnými rovinami. Voda je odvádzaná z rieky a distribuovaná cez kanály a potrubia, ktoré má PNEEI v úmysle modernizovať, aby poľnohospodárom poskytovala lepšie vodohospodárske služby. Modernizované rozvodné siete sú schopné dodávať vodu 24 hodín denne 7 dní v týždni. Zlepšené vodné služby umožňujú farmárom používať efektívnejšie zavlažovacie technológie, najmä kvapkové zavlažovanie, ktoré sú sponzorované marockou vládou prostredníctvom motivačného programu.
Fosfor ako geopolitický nástroj
Od začiatku ťažby fosfátov v roku 1921 je Maroko hlavným zdrojom fosforu pre syntetické hnojivá. Keďže sa krajina neuspokojila iba s dodávaním základnej suroviny zahraničným výrobcom, štátny úrad Chérifien des Phosphates (OCP) začal v 80. a 90. rokoch 20. storočia vyrábať chemické vstupy do hnojív s vyššou pridanou hodnotou, predovšetkým kyselinu fosforečnú a samotné fosforečné hnojivo. V roku 2008 Maroko reorganizovalo OCP na dobre fungujúcu, štátom vlastnenú korporáciu OCP Group. Reštrukturalizácia a sprievodné masívne budovanie infraštruktúry premenili OCP na globálneho lídra vo všetkých fázach reťazca výroby hnojív. Stredobodom jeho transformácie bola výstavba najväčšieho svetového centra na výrobu hnojív v Jorf Lasfar na atlantickom pobreží Maroka. Marocký priemysel fosforečných hnojív predstavuje obrovskú výrobnú kapacitu s medzinárodným dosahom a premenil tak krajinu na významného hráča v tomto sektore.
Silné postavenie Maroka v zabezpečení globálnej potravinovej bezpečnosti spočíva v skutočnosti, že vlastní viac ako 70 % svetových zásob fosfátových hornín, z ktorých sa získava fosfor používaný v hnojivách. Na rozdiel od iných obmedzených zdrojov, ako sú fosílne hnojivá, neexistuje žiadna alternatíva k fosforu. Tým, sa Maroko stalo jedným z popredných svetových vývozcov hnojív.
V roku 2020 OCP vyprodukovali 40,7 milióna ton fosfátov a vyviezli 10,3 milióna ton tejto suroviny. Vyrobili z nich aj 7,1 milióna ton kyseliny fosforečnej. Celková produkcia fosforečných hnojív OCP v roku 2020 predstavovala 11,3 milióna ton, z čoho 11,2 milióna ton bolo vyvezených.
Dominujú obilniny
Asi 70 percent fariem má menej ako 5 hektárov, pričom priemerná veľkosť farmy je 5,7 ha.
Celkovo marocké poľnohospodárstvo funguje prostredníctvom zmiešaného a integrovaného systému pestovania plodín a chovu dobytka.
Väčšina ornej pôdy a pastvín sa nachádza v oblastiach s menej ako 400 mm zrážok. Tu sú obilniny a chov malých prežúvavcov, najmä oviec, hlavným zameraním poľnohospodárskej produkcie.
Sektor obilnín je jedným z hlavných odvetví poľnohospodárskej výroby v Maroku. Plní hlavnú úlohu v tvorbe hrubého poľnohospodárskeho produktu, zamestnanosti vo vidieckych oblastiach a zásobovaní priemyselných spracovateľských kapacít. 90 % výmery obilnín sa nachádza v oblastiach s bez závlah. Pestujú sa striedavo s inými jednoročnými plodinami, hlavne strukovinami (fazuľa, cícer, šošovica), priemyselnými plodinami, krmovinami alebo je sled plodín prerušovaný úhorom. Pšenica mäkká predstavuje v priemere takmer 47 % objemu výroby obilnín, nasleduje tvrdá pšenica (27 %), jačmeň (23 %), kukurica (2 %) a ostatné obilniny (cirok a ryža) (1 %).
Strategické sektory
Produkcia cukru má strategické miesto pri zabezpečení potravinovej bezpečnosti krajiny a vytváraní pracovných miest v poľnohospodárskom a priemyselnom sektore. Cukrové plodiny pestuje viac ako 80 000 farmárov v zavlažovaných oblastiach regiónov Doukkala, Tadla, Gharb, Loukkos a Moulouya. Na 45 000 – 60 000 ha sa pestuje repa cukrová a približne na 16 000 ha trstina cukrová. Čo sa týka produkcie, v súčasnosti sú to 3 milióny ton repy a 0,90 milióna ton trstiny cukrovej. To umožňuje vyrobiť 460 000 ton cukru, čo predstavuje 43 % domácej potreby.
Marocká produkcia ovocia a zeleniny zaberá približne 260 000 ha a ročne vyprodukuje približne 7 miliónov ton. Pozostáva zo sezónnych plodín, ktoré sa pestujú na otvorených poliach, skorých produktov na export a priemyselných plodín. Hlavné plodiny sú: zemiaky, rajčiaky, cibuľa, melóny, vodné melóny, mrkva a repa. Významnými sú aj paprika, mäta, cuketa a hrach. Existujú medziročné odchýlky výmery týchto 12 plodín, ale vždy predstavujú 85 až 90 % všetkých produktov na marockom trhu. Pri priemernej výmere 30 000 ha predstavujú celkovú produkciu 1,5 milióna ton ovocia a zeleniny. Export predstavuje asi 580 000 ton a orientuje sa najmä na európsky trh. Rajčiny tvoria približne 60 % exportovaných poľnohospodárskych produktov.
Autor: Tomáš Baran