Stratégie herbicídnej regulácie burín v porastoch kukurice boli donedávna postavené na troch základných aplikačných termínoch (preemergentný, skorý postemergentný a postemergentný), pričom skoré postemergentné ošetrenie si v prvej dekáde tohto storočia získalo medzi pestovateľmi veľkú obľubu. Dôsledky klimatickej zmeny a reštrikcie herbicídov však zásadným spôsobom ovplyvňujú účinnosť herbicídnych zásahov nielen v tejto plodine.
Koniec éry preemergentných aplikácií pôdnych herbicídov
Vďaka relatívne vysokej tolerancii kukurice voči mnohým pôdnym herbicídom bolo v minulom storočí relatívne jednoduché a lacné zabezpečiť bezburinný porast tejto plodiny pomocou veľmi vysokých dávok pôdnych herbicídov aplikovaných preemergentne (PRE). Používali sa predovšetkým triazíny a acetamidy v takých dávkach, že bolo často potrebné pestovať kukuricu na tom istom pozemku opakovane, pretože rezíduá týchto látok neumožňovali zaradiť na pozemok inú plodinu. Už v 80. rokoch sa však táto stratégia ukázala ako nevhodná, pretože dochádzalo k vývoju rezistentných populácií, najmä láskavcov a mrlíkov. Na konci minulého storočia sa do kukurice postupne zavádzali ďalšie pôdne herbicídy s odlišným mechanizmom účinku, čo viedlo k postupnému ústupu triazínových herbicídov, ktoré boli navyše postupne nariadeniami obmedzené. Podobný osud však v priebehu tohto storočia postihol aj ďalšie pôdne herbicídy (nielen tie určené do kukurice). Popri úplnom zákaze používania (simazín, atrazín, prometryn, alachlór, acetochlór, trifluralín) došlo v posledných rokoch aj k obmedzeniu dávkovania „preživších“ pôdnych herbicídov (terbuthylazín max. 750 g/ha) a väčšina z nich bola vylúčená z používania v ochranných pásmach vodných zdrojov.
Okrem týchto reštriktívnych opatrení v súčasnosti prebieha výrazná klimatická zmena, ktorá sa prejavuje najmä na jar, keď veľmi často zaznamenávame dlhé suché obdobia, ktoré výrazne znižujú účinnosť všetkých pôdnych herbicídov, predovšetkým preemergentných. Za posledných desať rokov bol iba apríl 2017 a 2023 zrážkovo nadnormálny. V takýchto podmienkach nemôžu „preživšie“ PRE herbicídy vykazovať uspokojivú účinnosť. Vysoké teploty (nad 20 °C) a intenzívne slnečné žiarenie (najmä jeho UV zložka) dokážu za sucha herbicíd v suchej pôde veľmi rýchlo degradovať, pričom množstvo rezíduí, ktoré v povrchovej vrstve pôdy vydrží do zlepšenia vlahových podmienok (májové dažde), už zvyčajne nestačí na pokrytie celého spektra burín. Predovšetkým druhy tvoriace väčšie semená a vzchádzajúce z väčšej hĺbky (ježatka kuria noha, durman obyčajný, lipkavec obyčajný, pohánkovec ovíjavý, bažanka ročná a pod.) potom nebývajú týmito herbicídmi dostatočne potlačené.
Pestovatelia, ktorí PRE ošetrenie stále využívajú (najmä vo vyšších polohách s ľahšími pôdami), si preto už zvykli, že v niektorých rokoch musia vykonávať opravné zásahy, predovšetkým na pozemkoch, ktoré sú zaburinené vyššie uvedenými burinami (obr. 1) alebo vytrvalými burinami (najčastejšie pýr plazivý a pichliač roľný). Napriek tomu môže byť v niektorých oblastiach pestovania kukurice (najmä vo vlhkejších rokoch) táto stratégia finančne výhodná, pretože náklady na väčšinu preemergentných herbicídov sú zatiaľ výrazne nižšie než náklady na listové herbicídy.
Keďže do budúcna možno predpokladať ďalšie reštrikcie pôdnych herbicídov, väčšie využívanie pôdoochranných technológií spracovania pôdy (obmedzovanie orby) a stále extrémnejšie jarné počasie, bude sa preemergentný termín herbicídneho ošetrenia uplatňovať len minimálne.
Časté zlyhávanie skorého postemergentného ošetrenia na ježatku kuriu nohu
Z už uvedených dôvodov pestovatelia kukurice v súčasnosti používajú pôdne herbicídy zvyčajne až po vzídení burín, teda aj kukurice. Ako skoré postemergentné (CPOST) ošetrenie sa označujú aplikácie herbicídov po vzídení kukurice až do fázy 2 až 3 listov (niekedy aj dlhšie). Presný termín aplikácie je daný predovšetkým rastovou fázou burín, ktoré by mali byť už vzídené, ideálne po hlavnej vlne vzchádzania. Kým väčšinu dvojklíčnolistových burín je možné efektívne zasiahnuť až do fázy 4 – 6 pravých listov, trávovité buriny sú na pôdne herbicídy citlivé len do fázy 2 – 3 listov; navyše niektoré pôdne herbicídy na vzídené prosovité trávy nefungujú, alebo je ich účinnosť výrazne znížená, najmä za sucha (obr. 2).
Napriek tomu sa v tomto aplikačnom termíne zvyčajne dosahuje vyššia účinnosť než pri PRE ošetrení. Hlavným dôvodom je zásah vzídených burín v ranej rastovej fáze, keď sú na herbicídy najcitlivejšie. Väčšina pôdnych herbicídov totiž pôsobí na buriny podobne ako kontaktné listové herbicídy. V posledných rokoch však dochádza k zlyhávaniu účinnosti viacerých pôdnych herbicídov alebo tank-mix (TM) kombinácií aj v prípade, že je ošetrenie správne načasované, prípadne ho ani nie je možné vhodne načasovať. Najčastejšie sa to stáva za sucha pri rozvláčnom vzchádzaní burín, keď časť burín vzíde spolu s kukuricou veľmi skoro po výseve, ale väčšina burín vzíde až po CPOST aplikácii a po výdatnejších júnových zrážkach (časté pri ježatke kurej nohe). V takých situáciách nemusia byť niektoré vzídené buriny dostatočne potlačené, pretože bariéry na povrchu listov sú natoľko mohutné, že herbicíd preniká do rastliny cez listy len veľmi ťažko a príjem koreňmi je za sucha tiež nedostatočný. Zrážky, ktoré prídu s niekoľkodňovým alebo týždňovým odstupom, síce zvyčajne sprístupnia herbicíd pre koreňový príjem, koncentrácia herbicídu v pôde však býva degradačnými procesmi spravidla výrazne znížená a mohutnejšie rastliny burín (vrátane koreňového systému) dokážu lepšie kompenzovať poškodenie spôsobené herbicídom. Ako už bolo uvedené, najčastejšie dochádza k zlyhaniu účinnosti na trávovité buriny, predovšetkým na ježatku kuriu nohu. Z dvojklíčnolistových burín bývajú nedostatočne potlačené pohánkovec ovíjavý, durman obyčajný, bažanka ročná alebo mračňák Theophrastov. Napriek opísaným problémom s účinnosťou za sucha je CPOST ošetrenie vysoko efektívne z pohľadu eliminácie konkurenčného pôsobenia burín na kukuricu. V našich porovnávacích herbicídnych pokusoch, ktoré v kukurici vykonávame od roku 2014, spravidla zaznamenávame po CPOST aplikáciách najvyššie úrody kukurice (graf 1 a 2).
Vhodným výberom herbicídu (TM kombinácie), adjuvantu a načasovaním aplikácie možno riziko zlyhania CPOST ošetrenia minimalizovať, prípadne zúžiť spektrum burín, ktoré ošetrenie nedokáže efektívne potlačiť. Z herbicídov založených na kombinácii acetamidu s terbuthylazínom, ktorých je v súčasnosti na trhu veľké množstvo, je v suchších podmienkach na jednoročné trávovité buriny najefektívnejší herbicíd Akris (dimethenamid + terbuthylazín), ktorý je však potrebné použiť vo veľmi raných rastových fázach ježatky, alebo kombinovať s herbicídom obsahujúcim mesotrione (napr. Slalom). Veľmi dobrú účinnosť vykazuje aj herbicíd Adengo (isoxaflutole + thiencarbazone), ktorý pôsobí na trávovité buriny z veľkej časti cez list, pričom degradácia isoxaflutolu je pomerne pomalá, a preto dokáže na zrážky „počkať“. Ak však ježatka začne odnožovať, už ani pri tomto herbicíde nemožno očakávať dostatočnú účinnosť. V extrémne suchých podmienkach preto zlyhávajú aj tieto herbicídy. V takýchto situáciách v našich pokusoch vykazovali dobrú účinnosť herbicídy, resp. TM kombinácie obsahujúce mesotrione, pričom medzi prípravkami s touto účinnou látkou existujú výrazné rozdiely v účinnosti za sucha. Tieto rozdiely sú spôsobené najmä formulačným zložením jednotlivých herbicídov, ktoré výrazne ovplyvňuje listový príjem u trávovitých burín. Veľmi efektívne sú najmä herbicídy formulované ako suspenzné koncentráty s obsahom účinnej látky 100 g/l (Callisto 100 SC, Osorno, Border a pod.), ktorých účinnosť na ježatku kuriu nohu je aj za sucha pomerne spoľahlivá až do fázy 3 – 4 listov. Ďalšou možnosťou, ako zvýšiť listový príjem pôdnych herbicídov za sucha, je ich použitie s vhodným adjuvantom. Veľmi efektívne sú najmä olejové adjuvanty používané v dávkach 1 l/ha a vyšších; v extrémne suchých podmienkach sa nám osvedčili dávky až 2 l/ha. Ak je pôda dostatočne vlhká, použitie olejových adjuvantov je zbytočné, naopak, pri menej selektívnych herbicídoch môžu spôsobovať poškodenie kukurice.
Klasické postemergentné ošetrenie (POST)
Tento aplikačný termín je veľmi rozšírený v aridnejších oblastiach Európy, najmä na Slovensku alebo v Maďarsku, kde pôdne herbicídy zlyhávajú tak často, že sa ich používanie neoplatí. Aj v ČR sa tento aplikačný termín stáva čoraz obľúbenejším. Ide o aplikácie herbicídu v období medzi 4. a 6. listom kukurice, keď je už väčšina burín vzídená a reziduálne pôsobenie na novovzchádzajúce buriny už spravidla nie je potrebné. Ak po POST aplikácii vzídu ďalšie buriny (najčastejšie ježatka kuria noha, durman obyčajný a láskavce), v dobre zapojených porastoch kukurice sa už spravidla nedokážu uplatniť, pričom ich vplyv na úrodu je minimálny, podobne ako ich reprodukčná schopnosť. Oveľa väčší konkurenčný vplyv na porast kukurice majú buriny, ktoré síce bývajú POST ošetrením z porastu odstránené, ale predtým dokážu z pôdy odčerpať veľké množstvo vody, ktorá potom chýba kukurici. Najmä júnový a júlový zrážkový deficit býva v tomto smere zásadný a môže viesť pri POST ošetrených porastoch k zníženiu úrody zrna kukurice aj o viac než 1 t/ha (graf 1 a 2).
Najčastejšie sa v tomto aplikačnom termíne využívajú sulfonylmočovinové herbicídy, prípadne ich kombinácia s rastovými herbicídmi. Takéto herbicídy spravidla pôsobia pomerne pomaly. Za sucha dochádza k úplnej eliminácii burín až po 3 – 4 týždňoch, pričom počas tohto obdobia sú buriny fyziologicky aktívne a spotrebúvajú pôdnu vlahu (obr. 3). Oneskorené ošetrenie (po 6. liste kukurice) môže navyše za nevhodných poveternostných podmienok alebo pri citlivejších hybridoch spôsobiť poškodenie kukurice, čím sa úrodový deficit ešte prehlbuje.
Uvedený negatívny vplyv na úrodu kukurice možno eliminovať skoršou aplikáciou sulfonylmočovinových herbicídov, teda najčastejšie vo fáze 3 – 4 listov kukurice. Oproti bežnému termínu POST ošetrenia ide približne o týždňový predstih. Buriny sú v takom prípade zasiahnuté v ranejšej rastovej fáze, keď sú na herbicídy citlivejšie. Možno teda zasiahnuť širšie spektrum burín (aj odolnejšie druhy) alebo znížiť dávku herbicídov, keďže plná dávka je zvyčajne kalkulovaná na väčšie buriny. Okrem toho sú buriny z porastu kukurice odstránené včas, teda pred ich konkurenčným pôsobením. Riziko fytotoxicity je v takom prípade výrazne nižšie. Keďže väčšina sulfonylmočovinových herbicídov vykazuje len minimálne reziduálne pôsobenie na novovzchádzajúce buriny, je zvyčajne potrebné kombinovať tieto herbicídy s pôdnymi herbicídmi, ktorých dávku však možno výrazne znížiť. Pôdne herbicídy obsahujúce terbuthylazín navyše výrazne urýchľujú účinnosť takýchto kombinácií (tzv. knock out efekt).
Popri sulfonylmočovinových herbicídoch možno skôr ošetrovať aj herbicídmi obsahujúcimi účinnú látku tembotrione (Laudis a Capreno), prípadne mesotrione (Callisto 100 SC, Elumis a pod.), ktorých účinok je oproti sulfonylmočovinám síce rýchlejší (cca o 5 – 10 dní), no príliš neskorá aplikácia týchto herbicídov môže za sucha takisto spôsobiť mierne zníženie úrody kukurice v dôsledku konkurenčného pôsobenia burín. Aj pri týchto herbicídoch možno dosiahnuť mierne zrýchlenie účinku, ak sa kombinujú s pôdnym herbicídom obsahujúcim terbuthylazín. Ošetrenie týmito herbicídmi je vhodné najmä na pozemkoch, kde sa sulfonylmočovinové herbicídy vo širokoriadkových plodinách používajú veľmi často a hrozí vývoj rezistencie. Týmito problémami sú ohrozené najmä pozemky v aridných oblastiach s častým zaraďovaním kukurice, alebo tam, kde sa kukurica v osevnom postupe stretáva s repou cukrovou Conviso Smart alebo so slnečnicou ExpressSun.
Duo systém
Duo systém je technológia využívajúca hybridy odolné voči listovému graminicídu cycloxydim. V týchto hybridoch je teda možné používať herbicíd Stratos Ultra. Táto technológia bola v ČR zavedená už pred takmer 20 rokmi, vtedajšie hybridy však nemali potrebné úrodové a kvalitatívne parametre. Navyše spektrum herbicídov do kukurice a ich ceny boli v tom čase na inej úrovni než dnes. Problémy s účinnosťou bežne používaných herbicídov na trávy, najmä na ježatku kuriu nohu, sa odvtedy výrazne prehĺbili; navyše masívne používanie sulfonylmočovinových herbicídov, nielen v kukurici, viedlo k vývoju rezistencie u mnohých burín, najčastejšie u láskavca ohnutého, mrlíka bieleho, ale aj u ježatky kurej nohy. Využitím Duo hybridov možno výrazne znížiť používanie ALS inhibítorov v kukurici, čo umožní efektívne využívať tieto herbicídy v herbicídne tolerantných plodinách, najmä v cukrovej repe Conviso Smart, slnečnici ExpressSun, ale aj v porastoch sóje, ktorej plochy v posledných rokoch rastú a bez použitia ALS inhibítorov sa v tejto plodine za sucha nezaobídeme.
Na reguláciu dvojklíčnolistových burín v technológii Duo systém možno využiť herbicídy obsahujúce terbuthylazín (úspešne sme otestovali herbicíd Akris), ktoré možno bez problémov použiť v TM kombinácii s herbicídom Stratos Ultra. Časovanie takýchto TM kombinácií je pomerne variabilné, spravidla je však vhodné počkať s ošetrením až po masovom vzídení ježatky. Herbicíd Stratos Ultra v takejto kombinácii plní nielen graminicídnu funkciu, ale pomocné látky (najmä rozpúšťadlá) v ňom obsiahnuté (EC formulácia) výrazne zvyšujú listovú účinnosť pôdneho herbicídu. Ak sa s ošetrením čaká dlhšie (zvyčajne po vytvorení 4. listu kukurice) a dvojklíčnolistové buriny (najmä mrlík biely) začínajú prerastať, býva vhodné pridať do kombinácie ešte herbicíd obsahujúci mesotrione (testovaný Slalom – obr. 4), ktorý sa vyznačuje dlhým reziduálnym pôsobením na väčšinu dvojklíčnolistových burín, predovšetkým na durman.
Obr. 4: Vhodne použitá TM kombinácia v Duo hybride kukurice: Stratos Ultra (1,50 l/ha) + Akris (2,00 l/ha) + Slalom (0,30 l/ha) tri týždne po ošetrení.
Plečkovanie
Ďalšou možnosťou, ako potláčať buriny v porastoch kukurice, je plečkovanie. Okrem eliminácie burín medzi riadkami kukurice dochádza k prekypreniu pôdy, čím sa podporí rast kukurice, ktorá potom rýchlejšie zapojí porast. Buriny rastúce v riadku však plečkovaním nemožno zasiahnuť, a preto je zvyčajne potrebná aj určitá forma herbicídneho zásahu.
Existujú dva základné prístupy, ako pri plečkovaní využiť herbicídy. Technologicky jednoduchšia je plošná aplikácia herbicídu pred plečkovaním v takom termíne, aby boli buriny v čase plečkovania výrazne poškodené (zaschnuté), pričom vzchádzanie nových burín nemusí byť zásadným problémom, ak nie je príliš masové. Zvyčajne sa preto používa reziduálny herbicíd.
Druhou možnosťou je pásová aplikácia herbicídu len na úzky pás v osi riadku so šírkou 15 – 30 cm, čo si však vyžaduje špeciálne postrekovače vybavené vhodnými dýzami, ktoré dokážu viesť dýzy presne nad riadok kukurice. Touto aplikačnou technikou možno dosiahnuť výraznú redukciu spotreby herbicídu, čo má pozitívny environmentálny aj ekonomický dopad. Plečkovanie je však v takom prípade potrebné vykonať aspoň dvakrát, pričom šírka plečkovaného medziriadku musí minimálne o 5 cm presahovať pás ošetrený herbicídom. Prvé plečkovanie by malo byť vykonané ešte predtým, než buriny môžu kukurici konkurovať (zvyčajne do fázy 4 listov). Druhé plečkovanie sa vykonáva s odstupom dvoch až troch týždňov na novovzchádzajúce buriny. Ak sa prvým plečkovaním nepodarí všetky buriny dostatočne potlačiť (problémy bývajú s vytrvalými burinami alebo s ježatkou kuriou nohou), je vhodné druhé ošetrenie vykonať skôr a, ak je to možné, nastaviť väčšiu hĺbku plečkovania (obr. 5).
Obr. 5: Porast kukurice po jednom (vľavo), resp. po dvojitom (vpravo) plečkovaní.
Autor: prof. Ing. Miroslav Jursík, ČZU v Prahe
