Vošky patria do radu Hemiptera, ktorý sa vyznačuje prítomnosťou bodavo-sacieho ústneho ústrojenstva. Toto ústrojenstvo je prispôsobené na cicanie tekutín, pričom pri väčšine vošiek ide takmer výlučne o rastlinné šťavy, najmä z floému. Vošky cicaním nielen oslabujú rastliny, ale predovšetkým prenášajú závažné vírusové choroby. Preto sa zaraďujú medzi významných škodcov poľnohospodárskych plodín.
Celosvetovo bolo doteraz opísaných viac ako 5 000 druhov vošiek, ktoré sa vyskytujú v rôznych ekosystémoch a adaptovali sa na široké spektrum hostiteľských rastlín. U nás bolo zaznamenaných približne 900 druhov vošiek. Na ich morfologickú identifikáciu sa využíva najmä prítomnosť a tvar sifunkúl – párových rúrkovitých výbežkov na zadočku, ktoré sú pre každý druh charakteristické. Tieto štruktúry zohrávajú dôležitú úlohu aj v obrane vošiek. Vošky nimi vylučujú lepkavé voskovité látky, ktorými môžu daného predátora zalepiť a zároveň nimi varujú ostatné vošky pred nebezpečenstvom. Tieto látky môžu pôsobiť aj repelentne.
V porastoch zemiakov sa vyskytuje niekoľko desiatok druhov vošiek, avšak z hľadiska prenosu vírusových chorôb sú kľúčové najmä tri druhy. Najvýznamnejšími z nich sú voška broskyňová (Myzus persicae), voška rešetliaková (Aphis nasturtii) a pri vyššom výskyte aj voška chmeľová (Phorodon humuli), ktoré šíria široké spektrum nebezpečných vírusov, medzi ktoré patrí vírus Y zemiakov (PVY), vírus zvinutky zemiakov (PLRV), vírus A zemiakov (PVA), vírus M zemiakov (PVM) a vírus S zemiakov (PVS).
Rozmnožovanie vošiek zahŕňa pohlavné aj nepohlavné rozmnožovanie, pričom väčšina druhov využíva tzv. cyklickú partenogenézu, t. j. striedanie oboch spôsobov v závislosti od ročného obdobia. Väčšinu vegetačnej sezóny (jar až leto) sa vošky rozmnožujú nepohlavne živorodou partenogenézou, keď samice rodia geneticky identické jedince (výlučne samičky) bez potreby oplodnenia samcom. Tento spôsob rozmnožovania je mimoriadne efektívny a zabezpečuje vysoké počty jedincov počas vegetácie. Samice navyše nerodia vajíčka, ale priamo živé larvy (nymfy), ktoré sa okamžite začínajú živiť a po niekoľkých dňoch dospievajú. Počas jesene, keď sa dni skracujú, dochádza k zmene reprodukčnej stratégie. Vošky prechádzajú na pohlavné rozmnožovanie, aby zabezpečili prežitie druhu v nepriaznivých zimných podmienkach. Začínajú sa objavovať okrídlené generácie (samce a samice), ktoré migrujú na vhodné rastliny, pária sa a samičky následne kladú oplodnené vajíčka odolné voči chladu a nepriaznivým podmienkam. Tie prežívajú zimu a na jar sa z nich liahnu nové zakladateľky (fundatrix), ktoré opäť začnú partenogenetický cyklus. Počas ich vývoja dochádza u viacerých druhov vošiek aj k striedaniu hostiteľov (heterogónia). Napríklad pre vošku broskyňovú je primárnym hostiteľom spravidla drevina, najmä broskyňa. Tu kladú vajíčka a prezimujú. Na jar sa liahnu samice, ktoré migrujú na sekundárnych hostiteľov, medzi ktoré patria aj zemiaky, kde sa opäť rozmnožujú partenogenézou. Na jeseň sa následne vracajú späť na primárnych hostiteľov a prechádzajú na pohlavné rozmnožovanie.
Z uvedených údajov vyplýva, že vošky sa vyznačujú vysokou reprodukčnou schopnosťou a rýchlym šírením, čo z nich robí ťažko regulovateľných škodcov. Vírusové choroby nie je možné liečiť, preto je ochrana porastov pred prenášačmi vírusov nevyhnutným prvkom na udržanie optimálneho zdravotného stavu množiteľských porastov zemiakov. Vzhľadom na neustále znižovanie počtu účinných látok v registri prípravkov proti prenášačom vírusových chorôb sa zvyšuje význam preventívnych opatrení, ktoré prenos vírusových chorôb obmedzujú.
Okrem preventívnych opatrení a chemickej ochrany je teda v súčasnosti potrebné zvažovať aj využitie alternatívnych metód ochrany množiteľských porastov. V rámci výskumného projektu NAZV QK22010194 „Integrovaná ochrana voči prenášačom vírusových chorôb v sadbových zemiakoch a ďalších plodinách“ vo Výskumnom ústave zemiakarskom prebehlo overenie využitia slamového mulču ako efektívneho nástroja na obmedzenie náletu vošiek do množiteľských porastov.
Účinnosť slamového mulču je založená na súbehu viacerých faktorov – optických, mikroklimatických a mechanických. Tie spoločne ovplyvňujú správanie prilietajúcich vošiek a sťažujú ich orientáciu a pristávanie v poraste zemiakov.
Optická bariéra
Mulč zo svetlej slamy mení optické vlastnosti povrchu poľa, pričom sa znižuje kontrast medzi zelenou farbou rastlín a tmavou pôdou. To narúša vizuálnu orientáciu vošiek pri hľadaní hostiteľských rastlín a znižuje ich nálet a riziko primárnej infekcie.
Zmena mikroklímy
Vrstva slamy zmierňuje denné výkyvy teploty, znižuje teplotu v prízemnej vrstve porastu a zvyšuje relatívnu vlhkosť vzduchu pri povrchu pôdy. Tieto podmienky môžu znižovať aktivitu vošiek, ktoré preferujú teplejšiu a suchšiu mikroklímu.
Mechanická prekážka
Mulč vytvára fyzickú bariéru medzi pôdou a nadzemnou časťou rastlín. Tým obmedzuje kontakt vošiek s povrchom rastlín a znižuje riziko šírenia vírusov.
Sekundárne efekty
Slamový mulč má viacero ďalších pozitívnych účinkov. Reguluje teplotu a vlhkosť pôdy, čím vytvára priaznivejšie mikroklimatické podmienky pre rast rastlín a môže prispievať k zvýšeniu úrody. Taktiež potláča rast burín, čím sa znižuje výskyt sprievodných druhov vošiek, ktoré sa na burinách bežne vyskytujú a môžu byť sekundárnymi prenášačmi vírusových chorôb. Po postupnom rozklade organickej hmoty slamy dochádza k obohateniu pôdy o organickú zložku, zlepšeniu pôdnej štruktúry a pôdneho ekosystému, a tým k zvýšeniu úrodnosti.
Ochranný vplyv slamového mulču proti náletu vošiek je najvýraznejší v raných rastových fázach porastu zemiakov, t. j. od vzchádzania do zapojenia porastu (približne do fázy BBCH 40 – 50). V tomto období zohráva hlavnú úlohu optická bariéra medzi povrchom pôdy a zelenou hmotou rastlín – práve kontrast svetla od slamy a zelených listov najviac sťažuje orientáciu prilietajúcich vošiek.
Keď sa porast úplne zapojí a nadzemná hmota prekryje povrch pôdy, optický účinok mulču ustáva (obr. 1). V praxi sa preto účinok mulču prejavuje najmä v období počiatočného náletu vošiek (máj – jún), keď sú vzchádzajúce rastliny najcitlivejšie na infekciu vírusovými chorobami (obr. 2). Po tomto období sa ochranný efekt postupne oslabuje a v júli až auguste už býva jeho vplyv na intenzitu šírenia vírusov minimálny.
Materiál
Pre technológiu je najvhodnejšia slama z obilnín, predovšetkým pšeničná alebo jačmenná. Slama musí byť suchá a čistá, bez príznakov napadnutia plesňami alebo hnilobami, pretože takýto materiál by mohol negatívne ovplyvniť zdravotný stav rastlín aj pôdnu mikroflóru.
Slamu sa pred aplikáciou odporúča narezať alebo nalámať na dĺžku 10 – 20 cm, čo uľahčí manipuláciu a rovnomernosť aplikácie na povrchu pôdy. Dlhšie steblá môžu mať tendenciu plesnivieť a vytvárajú kompaktnú vrstvu, ktorá bráni rovnomernému prevzdušneniu pôdy. Príliš krátky materiál je, naopak, ľahko odnášaný vetrom a má horšiu kryciu schopnosť.
Optimálna dávka je približne 5 t/ha, čo zodpovedá vrstve s hrúbkou približne 5 cm. Táto vrstva poskytuje optimálny pomer medzi účinným zakrytím povrchu pôdy a zachovaním dostatočnej priepustnosti pre vzchádzajúce rastliny.
Aplikácia
Mulč sa aplikuje celoplošne a odporúča sa vizuálna kontrola hrúbky vrstvy. Na dosiahnutie maximálneho účinku je dôležité, aby bol rozprestretý rovnomerne vo vrstve cca 5 cm po celej ploche (obr. 3), bez medzier alebo príliš hrubých vrstiev. Nerovnomerné rozloženie môže viesť k nevyrovnanému vzchádzaniu rastlín a lokálnym rozdielom v pôdnej teplote a vlhkosti, pričom príliš hrubá vrstva (>10 cm) môže obmedziť prerastanie rastlín a spomaliť ich vývoj, a naopak, príliš tenká vrstva (<3 cm) znižuje optický efekt a rýchlejšie vysychá, čím stráca svoju funkciu. Ak dôjde k vytvoreniu príliš hrubej vrstvy alebo hromady, je potrebné túto časť ručne upraviť podľa odporúčaných parametrov.
Spôsob aplikácie závisí od veľkosti pozemku, dostupnej techniky a charakteru slamy a vykonáva sa najneskôr do začiatku vzchádzania porastu, teda približne vo fáze BBCH 01 – 09 (od začiatku klíčenia po objavenie prvých rastlín nad povrchom). Na dosiahnutie plného účinku mulču je zásadná včasná aplikácia vzhľadom na nálety vošiek už na začiatku vzchádzania porastu.
Ručná aplikácia je časovo náročná, a preto je vhodná najmä pre malé plochy (do 0,1 ha). Slama sa rozprestiera ručne alebo pomocou vidiel, čo umožňuje presnú kontrolu hrúbky a rovnomernosti vrstvy. Vo väčšom rozsahu sa odporúča mechanická aplikácia pomocou zariadení určených na rozhadzovanie alebo nastieľanie slamy (obr. 4).
Aplikácia by mala prebiehať za suchého počasia a bezvetria, aby sa zabránilo stratám materiálu. Vlhká slama môže tvoriť zhluky a nerovnomerne sa rozkladať. Pri vysokej vlhkosti pôdy (napr. po silných dažďoch) je vhodné aplikáciu odložiť, aby nedošlo vplyvom vysokej vlhkosti k jej poľahnutiu a zhutneniu.
Vrstva mulču tiež nesmie brániť vykonávaniu ďalších agrotechnických operácií. Je vhodné ju kombinovať s insekticídnymi postrekmi proti prenášačom vírusových chorôb, prípadne proti pásavke zemiakovej.
Počas vegetácie nie je potrebné mulč odstraňovať. Zvyšky mulču zapracované po zbere do pôdy doplnia organickú hmotu v ornici a zlepšia pôdnu štruktúru.
Výsledky overovania technológie
Zníženie náletu vošiek do porastu zemiakov
Od roku 2022 prebiehajú súbežne presné poľné pokusy (obr. 5) vo výskumnej stanici VÚB vo Valečove (okres Havlíčkov Brod, kraj Vysočina) a poloprevádzkové pokusy (obr. 6, 7) v okolí Dušejova (okres Jihlava, kraj Vysočina). Sledovanie náletu vošiek prebieha na žltých miskách typu Lamberse umiestnených v lokalitách pokusov vždy vo variante so slamou aj vo variante bez slamy.
Výsledky pokusov jednoznačne potvrdzujú, že aplikácia slamového mulču výrazne znižuje celkový nálet vošiek do porastov zemiakov a významne obmedzuje prenos vírusových chorôb. Bolo pozorované zásadné zníženie výskytu vošky broskyňovej (Myzus persicae), ktorá je jedným z hlavných prenášačov zemiakových vírusov. Porovnanie celkového náletu vošiek na pokusnej lokalite Valečov v rokoch 2022 až 2025 je uvedené v grafoch 1 a 2. Z týchto výsledkov je zrejmý vplyv slamového mulču na nálet vošiek do porastov zemiakov, keď došlo vplyvom tohto opatrenia k jeho výraznému zníženiu.
Ak zníženie množstva vošiek zachytených na žltých miskách prepočítame na percentá, zistíme, že počas sledovaného obdobia štyroch rokov došlo k zníženiu celkového náletu vošiek na tejto lokalite o 37,8 % a celkového náletu vošky broskyňovej o 68,6 %. V poloprevádzkových pokusoch došlo za toto obdobie k zníženiu celkového náletu vošiek o 67,5 % a celkového náletu vošky broskyňovej dokonca o 96,0 %. Vplyv slamového mulču na nálet vošiek v roku 2025 je dokumentovaný grafmi 3 a 4 z poloprevádzkového pokusu realizovaného v zemiakarskej oblasti Vysočiny.
Výsledky priebežných a pozberových skúšok na prítomnosť vírusu PVY
Na vyhodnotenie účinnosti navrhnutých opatrení sa vykonávali pozberové skúšky z hľúz aj priebežné skúšky počas vegetácie z listov, ktoré sa odoberali v období zapojenia porastu medzi riadkami, keď končí vplyv slamového mulču. Odobraté vzorky boli testované metódou ELISA najmä na prítomnosť vírusu Y (PVY).
Pre vyhodnotenie alternatívnych možností ochrany množiteľských porastov proti voškám uvádzame výsledky z pozberových testov z roku 2025. Do pokusu bola použitá odroda Carrera s vysokou vírusovou záťažou. Pri vyhodnocovaní výsledkov je potrebné zohľadniť, že ide o maloparcelové pokusy. Pre zaujímavosť sú v grafe uvedené výsledky všetkých variantov testovaných v rámci tohto projektu. Graf 5 ukazuje významné rozdiely medzi jednotlivými variantmi ochrany. Z výsledkov je zrejmé, že mulčovanie sa prejavilo ako účinný spôsob prevencie šírenia vírusovej infekcie. Výsledky testov potvrdzujú, že kombinácia mechanickej a chemickej ochrany môže významne obmedziť šírenie vírusových chorôb v poraste.
Ovplyvnenie úrody hľúz
Súčasťou overovania technológie boli aj úrodové skúšky, ktoré hodnotili vplyv slamového mulču na úrodu hľúz a počet nasadených hľúz pri dvoch vybraných odrodách zemiakov – Carrera a Rosara. Výsledky jednoznačne preukázali pozitívny vplyv použitia slamového mulču na oba sledované parametre.
Pri oboch odrodách bol zaznamenaný nárast celkovej úrody hľúz oproti kontrolnému variantu bez mulču, najmä vďaka zlepšeniu pôdnej vlhkosti, zníženiu teplotných extrémov v pôdnom profile a celkovému zlepšeniu podmienok pre rast koreňového systému.
Pri odrode Carrera (graf 6), ktorá patrí medzi skoršie typy s rýchlym vývojom, bol účinok najvýraznejší v rokoch s nižším množstvom zrážok počas júna a júla. Odroda Rosara, charakteristická vyššou odolnosťou voči stresu, vykázala taktiež pozitívnu odozvu, hoci s menej výrazným rozdielom.
Ďalej bol pozorovaný vyšší počet nasadených hľúz na rastlinu (graf 7), čo naznačuje, že priaznivejšie mikroklimatické a pôdne podmienky v zóne koreňov podporujú nielen rast, ale aj iniciáciu hľúz. Tento efekt je z hľadiska fyziológie rastlín významný, pretože stabilnejšia teplota a dostatok vlhkosti v období nasadzovania hľúz znižujú stres rastlín a umožňujú rovnomernejší vývoj porastu.
Súhrnne možno konštatovať, že slamový mulč má preukázateľný prínos nielen pre zdravotný stav porastu (obmedzenie vírusových chorôb), ale aj pre zvýšenie úrodového potenciálu pestovaných odrôd. Tieto výsledky potvrdzujú, že technológia nie je iba ochranným opatrením proti voškám, ale predstavuje komplexný agronomický prínos s pozitívnym dopadom na produkciu a ekonomiku pestovania zemiakov.
Záver
Technológia využívajúca slamový mulč pri pestovaní zemiakov predstavuje ekologicky šetrnú a ekonomicky dostupnú alternatívu ku klasickej chemickej ochrane proti prenosu vírusových chorôb. Na základe vykonaného overenia možno konštatovať, že technológia znižuje výskyt vošiek, obmedzuje šírenie vírusov a zlepšuje pôdnu mikroklímu, čo vedie aj k zvýšeniu úrody hľúz. Odporúča sa jej širšie využitie v praxi, najmä v oblastiach s rizikom rýchleho šírenia viróz, v systémoch ekologického hospodárenia a pri odrodách veľmi citlivých na vírusové choroby.
Autori: Ing. Petr Doležal, Ph.D.1, Ing. Ervín Hausvater, CSc.1, doc. Ing. Petr Sedlák, Ph.D.2, Ing. Anna Šedová, Ing. Vladimíra Sedláková, Ph.D.2, 1Výzkumný ústav bramborářský Havlíčkův Brod, s. r. o., 2Česká zemědělská univerzita v Praze
Dedikácia: Spracované v rámci riešenia projektu NAZV QK 22010194 „Integrovaná ochrana voči prenášačom vírusových chorôb v sadbových zemiakoch a ďalších plodinách“ a Dlhodobej koncepcie rozvoja výskumnej organizácie č. MZE-RO1626.
