Odborná polemika na tému: Cudzorodé látky v pestovateľskom systéme

Nezávisle od uplatňovaných pestovateľských systémov najväčšou výzvou agronómie je minimalizovať, eventuálne úplné vylúčiť z výživového prostredia cudzorodé, prevažne syntetické organické látky, ktoré sa vyznačujú rozdielnou toxicitou a osobitne to platí pre fyziologické jedy. Medzi takéto látky patrí cely komplex permanentne propagovaných nedostatočne biodegradovateľných syntetických organických látok, vrátane pesticídov, syntetických morforegulátorov a inhibítorov metabolických i syntetických procesov. Rozširovanie aplikácie…

Humínové látky

Schopnosť humusových látok zlepšiť rast podzemných, ako aj nadzemných častí rastlín je už vyše storočie preukazovaná mnohými štúdiami, vykonávanými v rozdielnych podmienkach a na každom z obývaných kontinentov. Prednostne ide o látky nachádzajúce sa v oblasti koreňov, prípadne o tie látky, ktoré sú do koreňovej zóny zapracované až dodatočne. Zodpovedajúce mechanizmy účinku humusových látok na rast rastlín sú…

Odborná polemika na tému: Výživa pestovaných plodín minerálnym uhlíkom

Pestovatelia dobre vedia, že úroda pestovaných plodín je dominantne závislá od výkonnosti fotosyntézy, preto všetky agrotechnické opatrenia prioritne smerujú ku vytváraniu optimálnych podmienok pre asimiláciu uhlíka a tvorbu biomasy (úrody). Podiel uhlíka vo výžive plodín je cca 98 %, preto výživa uhlíkom rozhoduje o produkčnej výkonnosti porastu. Vo výžive rastlín zdrojmi uhlíka sú iba anorganické chemické formy…

Odborná polemika na tému: Hnojíme pôdne mikroorganizmy alebo porast?

Výživa zahrňuje zložité procesy príjmu a metabolizmu minerálnych látok (živín), ktoré tvoria integrálnu súčasť výmeny látok a energie medzi organizmom a prostredím. Hnojením vytvárame súlad medzi biologickými potrebami porastu na živiny a prístupnými zdrojmi živín v pôde. Hnojením eliminujeme  deficit prístupných živín v pôde, čo do množstva a chemickej formy, ale aj ich vzájomného pomeru. Občas sme konfrontovaní s agronomicky neprimeranými…

Odborná polemika na tému: Základné princípy aplikácie bakteriálnych preparátov

Vychádzajúc z biologickej charakteristiky bakteriálnej kultúry  Rhizobia a Azotobakteru odporúčame pestovateľom akcentovať nasledovné konkrétne poznatky: 1/  mikrobiálne preparáty symbiotickej bakteriálnej kultúry nepatria do kategórie hnojív, predstavujú iba očkovaciu látku (inokulum), ktorá pri pestovaní motýľokvetých rastlín umožňuje racionalizovať dusíkatú výživu porastov. Využitie preparátu v pestovateľskom systéme patrí medzi podporné, doplnkové postupy racionalizácie pestovania plodín, ktoré umožňujú zvýšiť úrodnosť pôdy…

Odborná polemika na tému: Symbióza motýľokvetých rastlín s baktériami

Prirodzená symbióza pestovaných plodín s pôdnymi mikroorganizmami vytvára reálne možnosti využitia bakteriálnych kultúr vo forme „bakteriálnych hnojív“ v pestovateľskom systéme. Praktický význam nadobúda predovšetkým symbióza podčeľade motýľokvetých (Papilionacea) s baktériami rodu Rhizobium a Azotobacter, ktorá umožňuje asimiláciu molekulového dusíka (N2) a tvorbu amoniaku (NH3). Existuje symbióza mikroorganizmov aj s botanicky inými druhmi, napríklad pšenica s kultúrou Azospyrilla, avšak ich efekt na výžive…

Odborná polemika na tému: Fyzikálno-chemická podstata akumulácie živín v hnojivách a rastlinách

Krátka, ale aktuálna poznámka k spôsobom aplikácie živín do pôdy a do rastlín Obsah živín a aditívnych látok v hnojive, ich vzájomné pomery, vplývajú na interakciu atómov a iónov v pôdnom roztoku. To sa bezprostredne prejavuje na režime výživy pestovaných plodín. Medzi významné interakčné zmeny patrí vplyv pH pôdneho roztoku, antagonizmus iónov (katiónov a aniónov), sorpčné vlastnosti pôdy, koncentračné gradienty živín a tým i mobilita živín…

Odborná polemika na tému: Kedy aplikovať inhibítor nitrifikácie?

Výroba priemyselných hnojív predkladá amoniakálne hnojivá a močovinu aditovanú selektívnym inhibítorom nitrifikácie (IN). Uvedené hnojivá v žiadnom prípade nemajú paušálne využitie, preto pestovateľ potrebuje poznať konkrétne agroekologické podmienky vhodné pre ich aplikáciu.   Prečo je aktuálne využívať amoniakálne hnojivá a močovinu s IN? Cieľom inhibície nitrifikácie je zamedzenie premeny amoniaku na dusičnan, ktorý následne mikroorganizmy transformujú na oxidy…

Odborná polemika na tému: Zjednodušený výpočet dávky dusíka pre prihnojovanie porastov počas vegetácie

Aplikácia živín vo forme hnojiva musí akcentovať reálne fyziologické potreby porastu pre dosiahnutie programovanej úrody, obsah prístupných živín v pôde, straty živín z prostredia, ale aj schopnosti porastu prístupné živiny prijať. Denná produkcia anorganického dusíka (Nan) mineralizáciou organických látok predstavuje okolo 0,1 – 1 kg/ha Nan. Organické zdroje dusíka sú reprezentované humusom (100 – 150 t/ha), pôdnym…

Odborná polemika na tému: Enzymaticky regulovaná premena dusičnanov v pôde

Zložitý proces enzymatickej redukcie dusičnanov prostredníctvom viacerých medziproduktov (dusitany, hydroxylamín, oxidy dusíka) na molekulový dusík je známy ako denitrifikácia. Denitrifikácia je zodpovedná za straty dusíka vo forme plynného molekulového dusíka (N2), ktorý imituje do atmosféry. Redukčná transformácia dusičnanov na N2 sa uskutočňuje prostredníctvom tvorby viacerých medziproduktov: NO2–,NO a N2O. Sumárna rovnica redukcie dusičnanov je nasledovná:…