Trendy vo výskume a pestovaní ekologických plodín

Ekologické poľnohospodárstvo predstavuje modernú formu obhospodarovania pôdy bez používania priemyselných hnojív, chemických prípravkov, postrekov, hormónov a umelých látok. Je založené na zásadách etického prístupu k chovaným zvieratám (welfare), ochrane životného prostredia, zachovania biodiverzity (rozmanitosť rastlinných a živočíšnych druhov), šetrení neobnoviteľných zdrojov, ochrane zdravia populácie, ale i udržaní zamestnanosti v poľnohospodárstve a na dedine.

V systéme ekologického poľnohospodárstva dnes hospodári okolo 2,7 miliónov poľnohospodárov (z toho 350 tisíc v Európe). Certifikovanej ekologickej pôdy je 57,8 mil. hektárov (1,2 % z celkovej svetovej poľnohospodárskej pôdy). Na konci roka 2017 bolo v Európe 14,6 mil. ha poľnohospodárskej pôdy (EÚ 12,8 mil. ha) obhospodarovaných ekologicky a počet producentov predstavoval 397 tis., z toho asi 305 tis. v Európskej Únii. Celková plocha pôdy obhospodarovanej ekologicky v Európe predstavuje 2,9 %, pričom v EÚ je tento podiel 7,2 %. Možno skonštatovať, že podiel ekologicky obhospodarovanej pôdy sa každým rokom zvyšuje, napr. v porovnaní s rokom 2016 vzrástla plocha ekologicky obhospodarovanej pôdy o 1 mil. ha. (porovnanie s rokom 2017).

Na to, aby sa mohlo ekologické poľnohospodárstvo rozvíjať a aby dosiahlo výrazný pokrok v oblasti poskytovania bio potravín pre rastúcu populáciu, je potrebné realizovať niekoľko dlhodobých stratégií. Poľnohospodárske systémy založené na masívnom využívaní energeticky náročných externých vstupov sa stávajú čoraz drahšími. Pre udržanie rastúcej populácie je na mieste investovať do výskumu stabilných a udržateľných poľnohospodárskych technológií a v celosvetovom meradle je nutné budovať výskumné kapacity, šíriť výsledky vedy a výskumu a pomôcť poľnohospodárom a ostatným zainteresovaným osobám pri zavádzaní inovatívnych a udržateľnejších technologických postupov. Tie však vyžadujú multidisciplinárny a komplexný prístup zacielený najmä na rozvoj vidieckych oblastí, využívanie a podporu ekosystémových služieb, posilňovanie odolnosti voči zmene klímy a zaistenie dostupnosti k zdravým potravinám.

 

 

V súčasnosti sa ekologické hospodárenie nachádza v treťom štádiu vývoja, tzv. „mainstreaming stage“, kedy sa tieto systémy presúvajú z okrajovej zóny k postaveniu, ktoré je charakteristické plnou akceptáciou pre dosiahnutie zmeny smerujúcej k udržateľnej produkcii potravín. V súčasnej dobe sa už nejedná o zastaraný a nemoderný systém hospodárenia, ale naopak. Ekologické systémy dneška predstavujú moderný a inovatívny prístup k hospodáreniu, založený na ekologických princípoch hospodárenia.

Výskum v ekologickom poľnohospodárstve by sa mal uberať takými smermi, aby bolo možné dosiahnuť, že tento systém hospodárenia sa stane celosvetovo široko preferovaným vo vidieckych oblastiach, dopestuje sa v ňom také množstvo potravín, že bude možné nakŕmiť celosvetovú populáciu, pričom budú zachované prírodné zdroje na planéte (tzv. ekofunkčná intenzifikácia) a tiež vyprodukovaná produkcia bude zdravá a dopestovaná „férovým“ spôsobom pre dosiahnutie všeobecného blahobytu.

Pre dosiahnutie týchto cieľov je nutné:

• vyvinúť metódy vhodné pre ekologické systémy hospodárenia a produkciu potravín,
• posilňovať partnerstvá a spoluprácu medzi poľnohospodármi (farmármi), poradcami, vedcami a konzumentmi,
• začleniť technologický, sociálny a ekologický rozmer inovácií do celého produkčného procesu.

Nasledovanie týchto troch strategických krokov povedie k transformácií systémov hospodárenia a produkcie potravín smerom k vyššiemu stupňu životaschopnosti, udržateľnosti a ich celkovému ozdraveniu.

 

Hlavné ciele ďalšieho rozvoja ekologického systému hospodárenia a produkcie bio potravín a jemu zodpovedajúce vízie a obsah výskumných úloh:

Cieľ 1: Ekologické poľnohospodárstvo sa stane celosvetovo preferovaným systémom využívania pôdy vo vidieckych oblastiach.

Vízia: Ekologické poľnohospodárstvo bude uprednostňovaným systémom využívania pôdy a preto bude posilňovať vidiecke ekonomiky. Životaschopné miestne ekonomiky prilákajú obyvateľov, zlepšia život na vidieku a spomalia, respektíve zastavia sťahovanie obyvateľstva do miest. Ekologické poľnohospodárstvo zintenzívni spoluprácu medzi konzumentmi a producentmi prostredníctvom podpory ich vzájomného dialógu. Cez udržateľné využívanie prírodných a sociálnych zdrojov sa stane ekologické poľnohospodárstvo silnou intenzifikačnou stratégiou pre rozvoj vidieckych oblastí a pre životaschopné hospodárenie.

Obsah výskumných úloh: Rozvoj potravových reťazcov s pridanou hodnotou vo vidieckych ekonomikách, získavanie regionálnych potravín s vysokou kvalitou z ekologických fariem a využívanie lokálneho spracovania, balenia a značenia za účelom produkcie nových produktov s využitím tradičných techník a inovatívnych technológií. Zahrnutie všetkých zúčastnených strán do prípravy a formulovania výskumných priorít, a to tak poľnohospodárov/farmárov, ako i obchodníkov, spracovateľov, výskumníkov, maloobchodníkov a konzumentov, aby títo všetci sa podieľali na zlepšení kvality života na vidieku za súčasného využívania prínosov ekologického hospodárenia. Vznik inovatívnych skupín „farmár – výskumník“ pre posilnenie procesu spoločnej inovácie vo vidieckych oblastiach. Zlepšenie ekonomickej životaschopnosti tzv. krátkych potravových reťazcov prostredníctvom informačných a komunikačných technológií a sociálnych médií. Špecifikácia modelov a kľúčových indikátorov a ich použitie v zbieraní a analyzovaní dát pre porovnanie ekologických a konvenčných systémov hospodárenia.

Cieľ 2: Zabezpečenie potravín a ochrana ekosystémov prostredníctvom tzv. eko-funkčnej intenzifikácie.

Vízia: Eko-funkčná intenzifikácia zvýši dostupnosť potravín a zastabilizuje ich zásoby. Využívanie neobnoviteľných zdrojov a tzv. mimo farmových vstupov bude prežitkom. Vysoké štandardy v chove zvierat a obhospodarovanie ekosystémov prostredníctvom udržateľného manažmentu budú predstavovať najmodernejší prístup. Ekologické poľnohospodárstvo bude minimalizovať negatívne kompromisy medzi produktivitou a udržateľnosťou. Ekologickí farmári budú manažérmi poľnohospodárskych systémov, výskumnými partnermi a budú zabezpečovať najpriaznivejšie využívanie zdrojov.

Obsah výskumných úloh: Prijatie stanoviska, že pôda, rastlina a zdravotný stav zvierat sú rozhodujúce pre výskum a pochopenie preventívnych opatrení, zameraných na nahradenie rutinného používania pesticídov a chemických syntetických liečiv. Šľachtenie plodín a zvierat, ktoré budú lepšie adaptovateľné na lokálne podmienky, rovnako ako aj na nižšie externé vstupy s cieľom dosiahnutia stabilných úrod a vyššej nutričnej kvality. Testovanie a uplatňovanie moderných vedeckých metód a postupov. Tam, kde je to vhodné, treba využívať aj tradičné poznatky a systémy, ktoré sú prispôsobené lokálnym podmienkam za účelom zlepšenia životaschopnosti týchto systémov hospodárenia. Navrhovanie systémov hospodárenia a prírodných biotopov, ktoré budú zvyšovať funkčnú biodiverzitu, početnosť opeľovačov, zástupcov biologickej ochrany a ostatných prospešných organizmov, zlepšovať výkonnosť cyklu živín a vytvárať ochranné zóny kritických ekologických oblastí. Zvyšovanie udržateľnosti úrod prostredníctvom zlepšovania osevných postupov, polykultúr, recyklácie živín a vhodným výberom odrôd. Zlepšovanie kvality pôdy cez zvyšovanie obsahu organickej hmoty v pôde, sekvestráciu uhlíka, udržiavanie a zvyšovanie úrodnosti pôdy a zlepšovanie životaschopnosti systémov a to predovšetkým v suchých klimatických oblastiach.

Cieľ 3: Ekologické poľnohospodárstvo produkujúce zdravé potraviny férovým spôsobom pre dosiahnutie všeobecného blahobytu.

Vízia: Zdravá strava, pozostávajúca z čerstvých a kvalitných surovín bude štandardom a bude iba minimálne zmenená procesom spracovania. Z hľadiska chuti bude preferovaná regionálna rôznorodosť oproti umelému vzhľadu. Ekologickí farmári, spracovatelia a distribútori potravín sa budú snažiť o prechod na uvedomelejšie spotrebiteľské vzorce a o renesanciu autentických, tradičných potravín.

Obsah výskumných úloh: Výskum vzájomných vzťahov medzi kvalitou potravín a ľudským zdravím, so zameraním sa na výživovú hodnotu, obsah sekundárnych živín a redukciu kontaminácie pesticídmi a inými chemickými látkami. Rozvoj a zlepšovanie technológií, ktoré povedú k zhodnocovaniu biologického odpadu tak, aby tento mohol byť bezpečne a efektívne navrátený opätovne do pôdy. Hodnotenie biodiverzity (medzidruhovej a vnútrodruhovej) odrôd rastlín a živočíchov pre zachovanie ekologickej životaschopnosti a kvality zdravia (zvierat i ľudí). Výskum a adaptácia tradičných technologických spôsobov spracovania potravín, za súčasného využitia moderných technologických postupov za účelom zvýšenia kvality a výkonnosti prírodných, tradičných autentických potravín (dedičstvo našich predkov), bez straty ich základných charakteristických vlastností. Skúmanie zdrojov a ciest možnej prevencie pred kontamináciou pesticídmi, geneticky modifikovanými organizmami a ostatnými kontaminantmi, ktoré nie sú povolené v ekologickej produkcii a eliminácia ich vstupu do potravinového reťazca. Výskum a vývoj ekologicky priateľskejších baliacich techník, kde baliace materiály budú vyprodukované z obnoviteľných zdrojov, bude ich možné znova použiť a recyklovať.

Existuje veľa možností, ako inteligentne zvýšiť biodiverzitu kombináciou agronomických a ekologických poznatkov správnymi inovatívnymi a novátorskými technológiami. Pri tomto procese je možné využiť vzájomné priaznivé pôsobenie medzi produkciou plodín a obnovou biodiverzity, ktoré môže vo výslednom efekte zlepšovať kvalitu pôdy, zdravie rastlín a zisk na farme. Výhody robotizácie, GPS, informačných technológií a technológií využívajúcich senzory môžu významne ovplyvniť ďalší rozvoj týchto systémov hospodárenia.

Je nutné vyvíjať nové výskumné metódy a postupy využiteľné v ekologickom poľnohospodárstve a produkcii potravín tak, aby sa dokázala riešiť problematika, ktorá nebola zaradená do už riešených alebo práve prebiehajúcich programov a projektov. Budovanie a posilňovanie partnerstiev poľnohospodár (farmár) / výskumník bude kľúčom k úspechu v implementácii nových metód a postupov, prednostne v regiónoch s obmedzenými zdrojmi, ktoré nemajú dostatok výskumných kapacít.

Lepšia dostupnosť osív pre ekologické a low-input systémy hospodárenia sa má dosiahnuť pomocou riešenia medzinárodného projektu ECOBREED. Medzinárodný tým tvorí 25 účastníkov z 15 krajín sveta a svoje zastúpenie v projekte má aj Slovenská republika. Projekt je zameraný na zlepšenie dostupnosti osív vhodných pre ekologické poľnohospodárstvo a pre systémy s nízkymi vstupmi (low-input systémy hospodárenia). Spolupráca na národnej, ale aj medzinárodnej úrovni je predpokladom toho, že systém ekologického poľnohospodárstva a produkcie potravín bude vytvárať také inovatívne postupy, ktorých aplikovateľnosť bude úspešná aj mimo ekologického sektora, čo v konečnom dôsledku bude mať pozitívny efekt na kvalitu života a zdravia budúcich generácií.

 

Autori: Ing. Z. Sukkel Lehocká, PhD., Ing. P. Hauptvogel, PhD. Výskumný ústav rastlinnej výroby, Piešťany

 

 

 

 

 

 

Projekt ECOBREED je financovaný z výskumného a inovačného programu Európskej únie Horizont 2020 na základe dohody o grante č. 771367. Obsah tohto dokumentu odráža iba názor autorov a Agentúra Európskej únie nezodpovedá za akékoľvek použitie informácií, ktoré obsahuje.